Hryzenie patrí medzi správanie, ktoré dokáže rodičov poriadne zaskočiť a vyvolať obavy. Už vo veku od pár mesiacov až do troch rokov nie je nezvyčajné, že nám naše dieťatko telesne ublíži. Možno nás hryzie, možno štípe, škriabe, trhá nám vlasy, či nás udrie. Vtedy môžeme mať rôzne pocity: zľakneme sa, nahneváme sa, čo si dovoľuje, ostaneme prekvapení, bezradní alebo šokovaní. Hryzenie u bábätiek, batoliat a dvojročných detí nie je nič výnimočné. Odborníci predpokladajú, že až štvrtina všetkých detí v určitom štádiu vývoja pohryzie ostatných.
Najčastejšie je to vo veku 2-3 rokov. Keď sa prederú prvé zúbky, prichádzajú mnohé deti do fázy, kedy rady hryzú. Zo začiatku ide len o také skúšanie, čo všetko sa dá zúbkami robiť. Nie všetky deti hryzú, ale odborníci tvrdia, že približne štvrtina všetkých detí tak v určitom štádiu svojho vývoja robí.
Prečo deti hryzú?
Pochopenie toho, prečo dieťa hryzie, je kľúčom k prekonaniu tohto problému. Nie všetky deti hryzú kvôli hnevu alebo aby ublížili inému dieťaťu. Batoľatá nedokážu ešte pochopiť, akú bolesť hryzením spôsobujú. Keď sa dieťa takto správa, rodičia by si mali predovšetkým položiť otázku, čo dieťa hryzením chce vlastne dosiahnuť. Všímajte, koho dieťa najčastejšie hryzie, kedy a v akých situáciách.
Jedným z hlavných dôvodov je nedostatočná sebaregulácia. Malé deti často reagujú impulzívne, bez premýšľania nad dôsledkami. Z pohľadu dieťaťa ide o správanie, ktoré je veľmi účinné, pretože ak uhryzne, situácia sa okamžite zmení. Dospelý zareaguje, zasiahne, venuje mu pozornosť.
Hryzenie môže mať tieto najčastejšie dôvody:
- Často je to spôsob, ako chcú deti upútať na seba pozornosť a dúfajú, že ich niekto pochopí a pomôže im vyriešiť túto ich potrebu.
- Batoľatá a dojčatá niekedy hryzú, keď sú hladné.
- Dojčatá môžu hrýzť, keď im rastú zuby.
- Deti tiež môžu hrýzť, pretože sa im táto taktika v určitej situácii pomohla.
- Hryzenie vnímajú ako formu zábavy.
- Hryzením môžu prejavovať strach. Väčšina z detí prejavuje svoj strach plačom, avšak existujú deti, ktoré to dávajú najavo napríklad hryzením.
- Niektoré deti hryzú, keď sa nachádzajú v neznámych situáciách a nevedia ako reagovať.
- Hryzením môžu prejavovať svoje emócie. Z tohto dôvodu napríklad hryzú svoje matky. Aj takto im chcú prejaviť lásku.
- Niektoré deti hryzenie vnímajú ako súčasť experimentovania. Batoľatá sa učia, ako funguje ich telo, a tak vkladajú si veci do úst. Je to impulzívne a nechcú ublížiť.
- Obdobie vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a našou úlohou je dopriať deťom dostatočne slobody, a zároveň im zadávať hranice, keď prekračujú spoločenské normy.
Bábätká a deti do troch rokov nám ublížia z rôznych dôvodov:
- príliš unavené, nevyspaté;
- prestimulované;
- malo stimulované;
- choré alebo ho niečo bolí;
- plné nadbytočnej energie, ktorú nemalo kde uvoľniť počas dňa pohybom;
- dostatočne schopné a rozvinuté, aby stresovú situáciu riešilo inak ako fyzicky;
- preťažené a vystresované z nejakej veľkej zmeny alebo viacero zmien v jeho živote;
- frustrované, vystrašené, bezmocné a bezradné;
- nahnevané, lebo mu niečo zakazujeme alebo prikazujeme;
- práve v období vzdoru, keď porušuje pravidlá, aby zistilo, nakoľko sú pravidlá konzistentné a my dôslední a spoľahliví.
Odborníci radia rodičom, aby sa pokúsili vnímať hryzenie aj ako spôsob komunikácie než len ako zlé správanie.
Ako hryzenie zastaviť?
Veľkú úlohu zohráva prevencia a každodenné prostredie dieťaťa. Pri bábätkách stačí pokojná a jasná reakcia. U batoliat a predškolákov je dôležité reagovať rýchlo, ale pokojne. Zastaviť správanie, pomenovať, čo sa stalo, a zároveň utešiť dieťa, ktoré bolo uhryznuté.
Malo by platiť pravidlo: dôrazne, ale láskavo. Keď nám akokoľvek naše deti ubližujú, zabránime im v tom. Chytíme teda ruky alebo nohy dieťaťa, či dáme svoju ruku pred ústa dieťaťa, ktoré nás hryzie. Môžeme zakryť svojou rukou aj miesta na svojom tele, do ktorého dieťa hryzie. Keď je nutné, ideme od dieťaťa ďalej, alebo ho pevne držíme, aby nám čo najmenej ublížilo.
V každom prípade reagujte rýchlo a buďte v pohode. Nikdy neuhryznite ani neudierajte svoje dieťa. Môže to nesprávne pochopiť. Učí sa, že násilie spôsobuje ďalšie násilie. Ale nevyhýbajte sa problému. Snažte sa čo najskôr zasiahnuť.
Odstrčte svoje dieťa od osoby, ktorú sa chystá uhryznúť. Deti často pred zahryznutím zatnú zuby, a to je neklamný znak, aby ste spozorneli. Vezmite dieťa niekam do ticha, aby sa upokojilo. Ak sa to má udiať v skupine detí, radšej sa rýchlo postavte medzi vaše dieťa a dieťa, ktoré chce uhryznúť.
Ak dieťa, ktorému idú zúbky, skúša ich silu, ponúknite mu hračky na žuvanie a hryzenie.
Naučte dieťa, že hryzenie predstavuje nevhodné správanie
Keď vaše dieťa hryzie, používajte jednoduché, ale rázne slová. Skúste povedať: „Toto, čo si urobil, je hryzenie! A to je zlé!“ Alebo prísne povedzte NIE!
Ak sa dieťa nachádza v skupine detí, odveďte ho zo skupiny.
Naučte dieťa, ako vyjadrovať pocity
Keď sa situácia upokojí, pokúste sa pomôcť svojmu dieťaťu pochopiť svoje pocity a nájsť menej bolestivý spôsob, ako ich vyjadriť. To funguje dobre u detí, ktoré hryzú, aby sa pokúsili prejaviť svoju náklonnosť iným ľuďom. Ak vaše dieťa vyjadruje lásku hryzením, naučte ho radšej objímať, ako hrýzť vždy, keď cíti silné emócie. Podobne, ak vaše dieťa hryzie v obrane, ukážte mu, ako niekomu povedať, že ho nechce pri sebe príliš blízko. Môže napríklad naznačiť rukou, že nechce iných ľudí pri sebe.
Keď máme ročné a staršie deti, tak ich učíme, ako inak vyjadriť svoje pocity a potreby. Môžeme im navrhnúť, aby nabudúce búchali radšej do koberca alebo vankúšov, aby kopali skôr do plyšových hračiek, aby kričali, že im niečo vadí, aby roztrhali papier alebo krabice, keď chcú niečo ničiť.
Významným krokom je aj povedať niečo o motivácii dieťaťa k danému správaniu.
Keď máme malé bábätká, ktoré ešte nedokážu slovami vyjadriť, čo potrebujú, tak ich usmerňujeme neverbálne. Keď nám ublížili, zabránime im, aby v tom pokračovali. Hovoríme s nimi jasne a veľmi stručne. Používame výrazy a citoslovce, ktoré poznajú. Svoju mimiku a gestikuláciu prispôsobíme danej situácii. Máme mať na mysli aj to, že bábätká ešte nevedia dostatočne ovládať svoje pohyby a intenzitu pohybov, takže niekedy ublížia práve z tohto dôvodu. Nemáme ich preto trestať.
Chváľte dieťa za dobré správanie
Chváľte svoje dieťa, ak sa správa dobre. Napríklad za to, keď hrá bez problémov v skupine detí, nehryzie, aby si presadilo svoje požiadavky a podobne. Chváľte konkrétnymi slovami: „ Dnes si sa pekne hral.“
Čo robiť, keď spomenuté stratégie nefungujú?
Môže existovať množstvo dôvodov, prečo nič z uvedených rád nefunguje. Niekedy môže učenie brzdiť úzkosť, inokedy deti požiadavkám rodičov nerozumejú a niektorým deťom to dlhšie trvá, lebo sa učia pomalšie. Alebo im chýba vytrvalosť.
Čo robiť v týchto situáciách? Odborníci odporúčajú preferovať dôslednosť, vytrvalosť a odhodlanie neprestať. Uistite sa tiež, či všetci v rodine pôsobíte na dieťa jednotne. Dieťa nereaguje správne aj vtedy, keď dostáva nejasné správy. Dobré výsledky sa dostavia hlavne vtedy, keď je pôsobenie jednotné.
Vydávajte jasné príkazy a buďte pozitívne naladení. Malé deti nedokážu pochopiť negatíva. Snažte sa nezvyšovať hlas a hovorte rozhodným tónom. Nepreháňajte to s množstvom viet pri vysvetľovaní. Jednou z najväčších chýb je hovoriť upozornenia znova a znova. Ak pokračuje dieťa v hryzení, nezaoberajte sa tým, prečo je to zlé, len povedzte, že hryzenie je skutočne veľmi zlá vec.
Odborníci sa zhodujú, že tresty, krik, hanba či nálepkovanie dieťaťa ako „to, ktoré hryzie” problém neriešia. Ako deti dozrievajú, rozvíjajú si jazykové schopnosti, učia sa riešiť konflikty a lepšie zvládajú svoje emócie. Hryzenie tak nie je zlyhaním rodiča ani dieťaťa.
Možno sa nám nepodarí dobre odhadnúť každú situáciu, ale už len to, že nad ňou rozmýšľame, nám pomôže získať odstup a nadhľad.
Nezabúdajme, že svojím deťom ideme vzorom a sme príkladom aj v tom, ako uvoľňujeme vlastné pocity.
Prečo moje dieťa hryzie? | 5 tipov od odborníkov na ergoterapiu
Zažite Silviu LIVE a vypočujte si jej odborné rady a tipy, ktoré pomáhajú množstvu rodičov. Pravidelne ju môžete zastihnúť na našich LIVEstreamovaných prednáškach Baby Balance. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu.
