Rozhodovanie o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti po rozchode alebo rozvode rodičov, je jednou z najnáročnejších oblastí rodinného práva. Prvoradým kritériom pri akomkoľvek rozhodnutí súdu je vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa. Tento princíp je zakotvený v medzinárodných dohovoroch a rovnako aj v slovenskom Zákonníku práce.
Čo hovorí zákon o striedavej osobnej starostlivosti?
V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že "ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa." Zákon výslovne nešpecifikuje presné intervaly ani pomer dní, ako dlho môže dieťa tráviť čas u každého z rodičov.
Kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti nie je primárne prianie jedného z rodičov, ale práve záujem dieťaťa. Dokonca aj v prípade, ak by matka trvala na výlučnej osobnej starostlivosti, stačí, ak otec vyjadrí záujem o striedavú starostlivosť, aby sa súd touto možnosťou zaoberal.
Podľa záveru Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/33/2019: "Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom."
Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Uvedený právny názor sa opiera o relevantné uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 zo dňa 05.01.2010, v ktorom súd vyslovil: "Ústavný súd upozornil, že v prípade, ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť."
Podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť
Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. 2 zákona o rodine. V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. ako často a v akých časových intervaloch sa budú rodičia striedať.
V prípade striedavej starostlivosti súd zvyčajne nepriznáva výživné, pretože sa predpokladá, že rodičia si svoju vyživovaciu povinnosť plnia v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti.
Formy zverenia dieťaťa do starostlivosti
Existuje viacero foriem zverenia dieťaťa do starostlivosti:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené jednému rodičovi, ktorý sa oň osobne stará a bývajú spolu. Druhý rodič má právo dieťa navštevovať a stýkať sa s ním.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly môžu byť rovnomerne alebo nerovnomerne rozložené. Najčastejšie sa používa týždenný alebo dvojtýždenný interval.
- Spoločná osobná starostlivosť: Rodičia si zachovávajú režim starostlivosti o dieťa podobný tomu, pred rozvodom, pričom obaja rodičia spoločne rozhodujú o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa. Táto forma je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozchode naďalej žijú v jednej domácnosti alebo ich bydliská sú blízko seba.
Neodkladné opatrenia
V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia. Týmto opatrením sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd urýchlene upravil pomery, napríklad dočasne zveril dieťa do starostlivosti jedného z rodičov, upravil styk s dieťaťom alebo určil výživné. Účelom neodkladných opatrení je poskytnutie preventívnej ochrany právam a záujmom detí ešte pred ich porušením či ohrozením.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd povinný starostlivo uvážiť, či sú splnené všetky zákonné podmienky a či je riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesiteľné bez odkladu. Prioritou je záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi.
Ako postupovať pri dohode o striedavej starostlivosti?
Ak sa rodičia dohodnú na striedavej osobnej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.
Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v konaní o rozvod manželstva alebo v samostatnom konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
Všetko, čo potrebujete vedieť o odľahčovacej starostlivosti
Čo ak jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou?
V prípade, ak jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, súd musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takúto starostlivosť a či je v najlepšom záujme dieťaťa. Rodič, ktorý nesúhlasí, musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní prihliada na všetky relevantné okolnosti, vrátane názoru dieťaťa, ak je dostatočne vyspelé.
Je dôležité si uvedomiť, že súd rozhoduje na základe predložených dôkazov a argumentov oboch strán. Preto je vhodné pri právnych krokoch týkajúcich sa starostlivosti o dieťa vyhľadať odbornú právnu pomoc.