Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý formuje jeho osobnosť a budúce smerovanie. Britskí psychológovia prišli so štúdiami, ktoré zdôrazňujú, že sebavedomie a schopnosť viesť sa rodia už v detstve. Nesprávna výchova môže mať ďalekosiahle dopady na život dieťaťa. Kedy sa teda rodia tí správni lídri a ako môžeme deťom pomôcť rozvinúť ich potenciál?
Vplyv Rodičovskej Starostlivosti na Rozvoj Dieťaťa
Hyperprotektívny prístup vo výchove je v dnešnej dobe veľmi rozšírený. Rodičia, ktorí prehnane chránia svoje deti, majú možno dobrý úmysel. Nechcú, aby sa ich deti stretávali s problémami. Táto výchovná metóda môže mať však aj neúmyselné vedľajšie účinky v podobe vybudovania zlej schopnosti čeliť skutočným problémom a postaviť sa k zložitým situáciám.
Slovenská psychologička Mgr. Romana Mrazová z pezinskej ambulancie Psyché súhlasí s britskými psychológmi a tvrdí, že rodičia si často neuvedomujú, že keď dnes dieťa ochránia pred malým plačom, tak v budúcnosti už túto „ochranu“ nebudú môcť praktizovať naplno, lebo ich dieťa sa bude vo svete pohybovať samostatne. Ak sa nenaučí vyrovnávať sa s nezdarmi v detstve, v dospelosti to už len ťažko doženie. Preto často v ambulancii počúva vety typu: Čo som mala robiť?! Hyperprotektívny rodič má tendenciu robiť veci za dieťa, nadmerne ho chrániť pred nebezpečenstvom a neúspechom.
Dieťa, ktoré nemá priestor, aby si skúšalo svoje možnosti a zručnosti, nemá ani sebaistotu v tom, či niečo dokáže a zvládne. Vytvára sa základ pre nízku sebadôveru. Deti sú neisté a je pre ne oveľa jednoduchšie oprieť sa o niekoho „silnejšieho“, ako skúšať vlastnú silu. Takéto nesebaisté deti majú oveľa menšiu šancu stať sa dobrými lídrami ako tie, ktoré si mali možnosť vyskúšať svoje zručnosti.
Formovanie Silných Lídrov Začína v Skorom Veku
Ako teda vznikajú silní lídri? Psychologička hovorí, že recept existuje. Treba však začať v skorom veku dieťaťa. Do veku 6 rokov prebieha najväčší „boom“ v rozvoji osobnosti, takže práve v tomto období, treba dať na to najväčší dôraz. Dieťa je v tomto veku veľmi zvedavé a preto chytá a skúša rôzne veci. Keď odvšadiaľ počuje „nie, to nesmieš, nerob to, lebo si ublížiš, neskáč tam, lebo si zlomíš nohu, daj mi to to, ja ti to otvorím, ty si ešte slabý…“ a pod, tak si tú sebadôveru veľmi nevybuduje. Dieťa sa potrebuje s vecami aj potrápiť, aby mohlo istú zručnosť nadobudnúť.
Situácia Slovenských Rodičov
Podľa odborníčky to nevyzerá veľmi dobre. „Čím viac s deťmi robím, tým viac mám pocit, že sú dnešné deti veľmi slabé. Akoby sa tá výchova rozdelila na dva extrémy, na príliš ochranársky a príliš liberálny. Tajomstvo zlatého stredu je podľa nej v napojení sa na to, čo naše deti prežívajú, vnímaní ich pocitov, ale zároveň v nastavení pevných hraníc. A obidve veci sa javia byť pre dnešných rodičov veľmi ťažké na zvládanie. Je málo času na všetko, preto hranice občas chýbajú, občas sú príliš silné. A hlavne sme v tak racionálnej dobe, že emócie pre nás strácajú význam…a to je chyba. Rodičia sú často obviňovaní, nikto ich však neškolí v tomto najťažšom odbore. Koľkí sme boli k rodičovstvu vedení? Kto pomáha rodičom, aby vychovávali svoje deti úspešne? Prečo sa len máloktorým rodičom darí úspešne udržať vzťah, ktorý pomáha dieťaťu?“
Princípy Úspešnej Rodičovskej Výchovy Podľa Thomasa Gordona
Americký psychológ Thomas Gordon (1918-2002), nominovaný na Nobelovu cenu za mier, je priekopník vo výučbe komunikačných zručností a metód riešenia konfliktov nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov, či zamestnancov. Gordon tvrdil, že použitie donucovacích prostriedkov v akomkoľvek vzťahu je na škodu.
Komponenty Šťastného Vzťahu Medzi Rodičom a Dieťaťom
Úspešná rodičovská výchova obsahuje tri základné komponenty:
- Neverbálne akceptovanie - nezasahovanie, počúvanie
- Aktívne počúvanie
- Verbálne akceptovanie - komunikačné „vábničky“
Akceptovanie dieťaťa vedie k jeho samostatnosti. Rodičia zriedkavejšie vysielajú odkazy akceptovania smerom k dieťaťu. Gordonove kurzy však dokazujú, že rodičov je možné naučiť tým istým schopnostiam, ktoré používajú odborníci v psychoterapii. Hneď ako sa rodičia naučia slovami vyjadrovať deťom pocit akceptovania, získajú prostriedok, ktorý môže mať ohromujúce účinky. Môže napríklad prispieť k tomu, aby sa dieťa naučilo akceptovať a mať rado samého seba, aby získalo určitú sebadôveru. Podporuje rozvoj geneticky daných schopností, pomôže dieťaťu sa lepšie v živote presadiť. Dieťa sa tak naučí riešiť problémy, ktoré mu bude život predkladať a zároveň silu, vďaka ktorej bude vedieť preklenúť obvyklé sklamania a bolesti, sprevádzajúce detstvo a pubertu.
Akceptovanie Dieťaťa Vyžaduje Aktivitu
Akceptovanie znamená súhlas, prijatie správania iného človeka, bez toho, aby nás ovládal zlý pocit. Neakceptovanie autor chápe ako pocit, že správanie druhého človeka nás ruší a nedokážeme sa s tým vysporiadať. Jedna vec je cítiť akceptovanie voči dieťaťu a druhá dať mu akceptovanie aj najavo. Rodič sa musí naučiť stvárniť akceptovanie tak, aby to dieťa zachytilo na svojej úrovni. Tak sa dostane do vedomia dieťaťa a bude mať naňho aj účinný vplyv. Gordon predpokladá, že na to nie sú potrebné nijaké špeciálne zručnosti. Treba mať však na pamäti, že akceptovanie nie je pasívne- nejde o duševný stav, cit, či mentalitu.
Neverbálna Komunikácia a Akceptovanie
Komunikujeme nielen slovami, ale aj správaním. Rodičovské neverbálne oznamy sprostredkúvajú gestá, očný kontakt, ale aj držanie nášho tela, mimika a gestikulácia, ktoré odovzdáva ďalšie informácie dieťaťu. Aj deti sú malí prijímatelia, ktorí vedia informáciu z neverbálnej komunikácie dekódovať, pochopiť význam použitých signálov a doslova „načítavať“ reč tela. Napríklad, ak komunikujeme s dieťaťom a hýbeme pritom rukou od nás, smerom k dieťaťu a máme pritom otvorenú dlaň smerom hore, toto gesto si dieťa vysvetľuje: „Choď preč (odo mňa)! Teraz nechcem, aby si ma vyrušoval!“ Ak však máme dlaň otvorenú smerom k sebe a pohybujeme ňou tiež smerom k sebe, dieťa chápe tento odkaz ako: „Poď sem! Poď bližšie ku mne!“
Metóda "Ruky Preč"
Rodič môže prejaviť svoje akceptovanie aj tým, že nezasiahne do činnosti dieťaťa. Gordon ju nazval metódou „ruky preč“. Vychádzajúc zo svojej terapeutickej praxe zistil, že takéto správanie pre rodičov nie je také ľahké. Ako názorný príklad uviedol dieťa, ktoré stavia na brehu hrad z piesku. Rodič, ktorý sa nezúčastňuje na tejto činnosti, ale robí niečo iné, dáva dieťaťu priestor, aby mohlo robiť chyby, ich nápravy, uplatniť vlastný plán výstavby hradu, ktorý sa nemusí podobať na ten, ako by ho postavil jeden z rodičov. Myslia to dobre, aby dieťa inšpirovali. Gordon si však myslí, že tým nenechávame byť deti deťmi a pripisuje to strachu, úzkosti a pocitu neistoty otca, či matky. Rodičia chcú, aby sa dieťa poučilo a často mu hovoria: „Vidíš, tak by mal vyzerať skutočný hrad. Daj ocko ti pomôže. Dokážeš postaviť aj lepší, ako je tento. No poď už, lepšie to nebude! atď. Rodičom vadí, ak deti robia chyby a je pre nich dôležité, aby mohli byť hrdí na výkony svojich detí.
Hodnota Ticha v Komunikácii
Gordon predstavuje hodnotu ticha v komunikačnej stratégii ako pasívnu sústredenosť, ktorá môže človeku sprostredkovať naše úprimné akceptovanie. Aj v psychologickej praxi je tento moment veľmi dôležitý, pretože tým signalizujeme rešpektovanie druhého. Tým rodič vysiela dieťaťu, že môže slobodne vyjadriť svoje pocity a dostalo sa mu pomoci pri riešení problému, pričom iniciátorom riešenia problému by bolo ono samo.
Ako názorný príklad autor uviedol dieťa, ktoré zdeľuje rodičovi, že bolo poslané do riaditeľne. Rodič necháva dieťa hovoriť o priebehu incidentu, namiesto: „Čože? Poslali ťa do riaditeľne? To nemyslíš vážne! Dúfam, že z toho máš ponaučenie!“
Aktívne Počúvanie
Ako sa máme rozprávať, aby nás dieťa počúvalo? Tento problém sa vyskytuje v mnohých rodinách. Aktívne počúvanie je presné pochopenie nielen prejavu iného človeka, ale aj pocitov, ktoré ten prejav odzrkadľuje. Znamená to preniknúť do vnútra hovoriaceho a uchopiť niečo z jeho pohľadu na vec.
- Pozorne sledujeme rečníka.
- Udržiavame vizuálny kontakt.
- Neverbálne dávame najavo svoj záujem - prikyvovaním, naklonením tela, otvorenými gestami.
- Parafrázujeme rečníkove slová - zhrnieme záver, či sme dobre rozumeli.
- Kladieme doplňujúce otázky.
Slová Akceptovania
Prejav akceptovania slovami je praktická časť akceptovania človeka, pretože mu to dáme najavo. Ak pozorujeme slovný kontakt v interakcii medzi dieťaťom a jeho rodičom, dozvedáme sa o ich vzťahu veľa. Gordon radí každému rodičovi prehodnotiť, akými slovami reaguje na dieťa, pretože tu niekde sa nachádza kľúč k účinnosti dôverného vzťahu.
Jednoduché "Vábničky"
Keď nám dieťa posiela odkaz o svojich pocitoch alebo problémoch, môžeme na ne efektívne reagovať typmi odpovedí, ktoré nabádajú k ďalšiemu rozprávaniu. Fungujú ako povzbudzovacie pomôcky, aby dieťa vyrozprávalo myšlienky a názory, prerozprávalo svoje pocity a otvorilo sa. Väčšinu rodičov prekvapuje, ako prijímajú ich deti tieto jednoduché frázy, otvárajú sa, doslova vylievajú svoje pocity rodičom. Rovnako ako dospelí, aj deti sa rady rozprávajú.
3 spôsoby, ako byť lepším poslucháčom
Vnútorné Dieťa a Jeho Vplyv na Dospelosť
Ste nespokojní sami so sebou? Mávate konflikty s inými? Každá ľudská bytosť túži byť prijímaná a milovaná. V ideálnom prípade sa už v detstve učíme rozvíjať potrebnú sebadôveru a základnú dôveru v iných ľudí. Avšak ani to najšťastnejšie dieťa sa nemôže vyhnúť sklamaniam, smútku a iným negatívnym skúsenostiam, na ktoré síce časom zabúda, ale ktoré sa tiež postupne ukladajú do jeho nevedomia.
Nenaplnené túžby, trápenia a zranenia z detstva si teda všetci nosíme v sebe aj v dospelosti. Na nevedomej úrovni sú zodpovedné za náš vnútorný diskomfort - nepríjemné pocity, ktoré nás nútia istým spôsobom reagovať, čím si v konečnom dôsledku neraz vytvárame konfliktné vzťahy.
Kniha "Tvoje Vnútorné Dieťa Musí Nájsť Domov"
Kniha "Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť domov" vám ukáže, ako získať vzťah k svojmu vnútornému dieťaťu, teda k tej zložke osobnosti, ktorá viac-menej automaticky riadi naše pocity a správanie. Bezpečne vás navedie na cestu, ako nájsť problematické miesto vo vlastnom duševnom svete, ako vyliečiť svoje vnútorné zranenia a ako získať sebadôveru a vnútorný pocit bezpečia. Spriatelte sa so svojím vnútorným dieťaťom a nájdite spôsob, ako sa budete sami so sebou i s inými cítiť šťastne a sebaisto!
Ako Sa Uistiť, Že Sa Vaše Dieťa Cíti Bezpodmienečne Milované
Jednou z vecí, o ktorej zvykne hovoriť každý rodič bez výnimky je, že svoje dieťa bezpodmienečne miluje. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, či to dieťa naozaj tak cíti a ako váš vzťah v skutočnosti vníma ono? Ak vám s úsmevom odpovie niečo ako: ‚Len tak.‘, alebo ‚Pretože som tvoje dieťa.‘, ‚Neviem.‘, ‚Pretože si moja mama/otec.‘, ‚Pretože ma vždy objímeš, keď som smutný/á.‘, ‚Pretože si mi to už veľakrát povedala/povedal.‘ a podobne, znamená to, že vie, že ho milujete bez podmienok. Ak, naopak, začne vymenúvať konkrétne dôvody, napríklad: ‚Pretože som poslušný.‘, ‚Pretože pekne kreslím.‘ či ‚Pretože pomáham.‘, môže to znamenať, že si myslí, že si vašu lásku a priazeň musí zaslúžiť.
Deti si totiž neukladajú do pamäti udalosti tak, ako si myslíme. Nezapamätajú si presne, čo si povedala alebo čo si kúpila. Zapamätajú si, ako sa pri tebe cítili. Či sa cítili prijaté, vypočuté, milované alebo naopak neisté, nepochopené či prehliadané.
Každé dieťa robí chyby. Rozleje džús, zabudne si úlohu, povie niečo nevhodné. Ak v takých chvíľach reaguješ krikom, výčitkami alebo zahanbením, dieťa si neodnesie len informáciu, že niečo pokazilo. Odnesie si pocit, že nie je dosť dobré. Že robí veci zle. Naopak, ak dokážeš zostať pokojná, vysvetliť mu situáciu a ukázať mu, že chyba je normálna, učíš ho niečo oveľa dôležitejšie. Učíš ho, že môže zlyhať a stále byť prijaté.
Možno máš pocit, že na veľkých veciach záleží najviac. No pre tvoje dieťa sú najdôležitejšie tie úplne obyčajné momenty. Ráno, keď sa zobudí. Popoludnie, keď ti chce niečo povedať. To, či sa naň usmeješ, či ho vypočuješ, či na chvíľu odložíš telefón a venuješ mu plnú pozornosť, sa v jeho vnútri zapisuje oveľa hlbšie než akýkoľvek výlet či darček. Práve tieto každodenné momenty vytvárajú obraz o tom, aký je jeho vzťah s tebou.
Tvoje dieťa nesleduje len to, ako sa správaš k nemu. Sleduje aj to, ako sa správaš sama k sebe. Ak sa často kritizuješ, zhadzuješ alebo o sebe pochybuješ, učíš ho, že toto je normálny spôsob, ako pristupovať k sebe. Naopak, ak sa prijímaš, odpúšťaš si chyby a správaš sa k sebe s rešpektom, dávaš mu ten najlepší príklad, aký môže mať. Pretože deti sa neučia z toho, čo hovoríme.
Každý vzťah má konflikty. Aj rodičovský. Aj partnerský. A práve tieto momenty sú pre dieťa extrémne dôležité, aj keď si myslíš, že ich nevníma. Nejde o to, či sa pohádate. Či kričíte, ignorujete sa, alebo sa snažíte pochopiť jeden druhého. Či sa ospravedlníš, keď spravíš chybu. Alebo či si dokážeš priznať, že nie si dokonalá. Dieťa si z týchto situácií vytvára obraz o tom, ako fungujú vzťahy.
V dnešnej dobe je veľmi jednoduché byť „pri dieťati“, ale nebyť s ním skutočne prítomná. Telefón, povinnosti, myšlienky - všetko nás odvádza. Ak má pocit, že jeho slová nemajú váhu, postupne sa uzavrie. Prestane zdieľať svoje myšlienky, pocity, zážitky. A to je moment, ktorý sa už veľmi ťažko vracia späť.
Každé dieťa prežíva emócie intenzívne. Plač, hnev, frustrácia - to všetko je pre neho reálne a silné. Ak jeho emócie zľahčuješ, ignoruješ alebo potláčaš, učíš ho, že nie sú správne. A to môže viesť k tomu, že ich začne potláčať aj v dospelosti. Naopak, ak jeho emócie prijmeš a pomôžeš mu ich pochopiť, učíš ho pracovať s nimi.
Bezpečie nie je len o materiálnych veciach. Je to pocit, že sa na teba môže spoľahnúť. Keď tvoje dieťa vie, že ho nebudeš milovať menej kvôli chybe, vytvára sa v ňom základná istota.
Možno máš pocit, že robíš chyby. Že nie si ideálna mama. Že by si mohla robiť viac. No tvoje dieťa nepotrebuje dokonalosť. Potrebuje teba. Nie je dôležité, či robíš všetko perfektne. Dôležité je, aký pocit si odnesie z toho, že vyrastalo práve s tebou. Na konci dňa si totiž nebude pamätať každý deň. Ale bude si pamätať, ako sa pri tebe cítilo.
Riešenie Konfliktov a Drzosti u Detí
Určite poznáte situácie, kedy o niečo slušne svoje dieťa požiadate, a ono na to reaguje prekrúcaním očí, drzosťou a odvrknutím či plačom. Ako najlepšie reagovať na drzosť našich detí, aby vás nevtiahli do boja o moc a zachovali ste sa "ako dospelý, zrelý človek" radí klinická psychologička a trojnásobná mama.
Deti nepotrebujú nesebeckých martýrov. Deti potrebujú pevných a stabilných vodcov. Aj keď plačú. Keď trávim čas so svojimi priateľkami a rozprávame sa o iných veciach, než naše deti, prepájame sa navzájom, staraním sa o svoje potreby, venovaním sa tomu, čo milujeme alebo nás robí šťastnými, je kritické pre moje mentálne zdravie a schopnosť byť tam, prítomná pre svoje deti. Mám povolenie robiť rozhodnutia dôležité pre seba, nastavovať hranice, napĺňať si vlastné potreby a - pozor - môj syn, moje dieťa má zase dovolené sa na to hnevať. Jeho pocity hnevu a krivdy ale neznamenajú, že robím zlé rozhodnutie. A rozhodnutie, ktoré som urobila a verím, že je dobré, nepotrebuje mať ako odmenu jeho oslavovanie toho, že niekam odchádzam. A to si, prosím, zapamätajte. Môžete, máte to povolené starať sa o seba.
Tri Spôsoby, Ako Komunikovať s Odvrávajúcim Dieťaťom
Ako teda reagovať v situácii, keď aj váš anjelik, inak dobré dieťa protestuje a postaví sa proti vám a vašim požiadavkám s výčitkou?
V prvom rade je dôležité vedieť, že neexistujú žiadne rýchlokvasené riešenia konfliktov s deťmi. Nič nezabráni tomu, aby sa situácia s drzým dieťaťom alebo už tínedžerom opakovala, zhoršovala sa spoločne s búriacimi hormónmi a rašiacim akné počas adolescencie.
Tu sú tri spôsoby, ako odpovedať na drzosť a odvrávanie svojich detí:
- „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“
- „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“
- „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“
Nedovoľte vtiahnuť sa do mocenského boja a nedovoľte situácii ani drzosti eskalovať. Samozrejme, že sa môžete cítiť dobre, keď na to zareagujete, ako chcete v prvej chvíli zareagovať, ako - nemôžeš takto so mnou rozprávať! Tvoje správanie je nerešpektujúce, neospravedlniteľné, dnes žiadny iPad! Lenže dobre vieme, že keď na drzosť a odvrávanie budeme reagovať takto, drzosťou, tak presne aj oni budú na nás reagovať ešte väčšou drzosťou. A to je neefektívne. My musíme byť v tomto tí dospelí.
Naše deti budú spolupracovať s väčšou pravdepodobnosťou, keď si zvyknú, že práve doma sa môžu cítiť aj napriek tomu, čo prežívajú, napriek impulzívnym reakciám, rešpektovaní, vypočutí, videní.
Bezpodmienečná Láska a Pozitívna Energia
Súhlasiť s tým, že láska za odmenu nie je ozajstná láska. Naše deti, aj ja, aj ty chceme byť milovaní stále a takí, akí sme. Bude to fakt zábava, objaviť v sebe bezpodmienečnú lásku pre môjho syna či dcéru. Veď každý čert je iba padlý anjel! Je jediné spoľahlivé riešenie. Navyše viem, že opak nefunguje. Odskúšané. Veľa krát. Bolo zle, pridám svoj diel pohromy a je ešte horšie, negatívneho pribúda. Nemusela som byť víťaz v matickej olympiáde, aby som bezchybne zrátala túto rovnicu. A preto do vyhrotenej situácie prinesiem to, čo chýba. POZITÍVNU ENERGIU.
Milý môj syn! Rozhodla som sa, čo voči tebe cítim a nerozmyslím si to, aj keď si ku mne škaredý. Rozhodla som sa, že ťa mám naozaj, naozaj rada a nezmením svoj názor na teba, bez ohľadu na to, koľko škaredých slov mi povieš alebo koľko zlých vecí urobíš, takže v nich kľudne pokračuj, ale neočakávaj, že na ne budem reagovať, lebo som rozhodnutá. Už som sa rozhodla, že si úplne super decko, a že život bude pre teba každým dňom lepší a lepší, takže nezáleží na tom, ako veľmi mi budeš ukazovať o...
