Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. Keď je rodičmi prijímané také, aké je.
Na poli sebahodnoty to ale viac, či menej škrípe. U rodičov, a tým pádom aj u detí. Akonáhle začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať.
Preto, ak máte možnosť byť dieťaťu nablízku v prvých dňoch zažívania sa s novým kolektívom, urobte to. Ak môžete pre svoje dieťa vybrať kolektív, v ktorom môžete byť v tichosti alebo aj v aktivite prítomný, vyberte práve ten.
Život je aj o tom, že deti v ňom prekonávajú svoje vlastné hranice. Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne.
Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusia zdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity.
Porozprávajte s učiteľmi alebo trénermi, aby ste spolu s nimi zistili, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti a možno aj kolektív, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si tak zvýši emočnú odolnosť.
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov.
Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil. Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal).
Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo. Opäť nezhadzovať, nezahanbovať dieťa, je dobré brať jeho správanie ako signál, že niečo nemá naplnené. Skúste to nájsť, naplniť mu to.
Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať. Niekedy majú rodičia tendenciu postarať sa o to, aby nikto ich deťom nič neprikazoval alebo sa k nim nesprával autoritatívne, ale tak iba zasievajú nedôveru do svojich detí.
Dôverujte tomu, že vaše dieťa zvládne aj z vášho pohľadu „drsnejšie zaobchádzanie“, že sa o seba dokáže postarať samo. Nemáte totiž šancu zabezpečiť svojmu dieťaťu to, že všetci s ním budú zaobchádzať v rukavičkách.
Pozorujte svoje dieťa, ako sa správa doma, ako sa správa v kolektíve a rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti. Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty.
Sárina maminka vedie dcéru každý deň do školy za ruku. Malá prváčka len zriedkavo udrží slzy. Je pre ňu ťažké rozlúčiť sa s blízkou osobou a vojsť do kolektívu. Donedávna to ako tak išlo, mala okolo seba ešte dve kamarátky. Teraz je však všetko inak, tie dievčatká sa spojili a so Sárou nechcú mať nič spoločné. Na takéto správanie detí majú odborníci názov, volá sa relačná agresia alebo alternatívna agresia. Môže sa vyskytnúť nielen tvárou v tvár, ale aj online. Patrí sem ohováranie, klebety, ponižovanie, spájanie sa voči danému dieťaťu, aj sociálne vylúčenie.
Problém je, že deti sa dospelým len málokedy zdôveria. Dôvody majú rôzne, buď si takéto správanie nevšimnú, boja sa, nechcú byť označené za žalobaby, cítia sa bezmocné, hanbia sa alebo si myslia, že dospelí im aj tak nepomôžu.
Deti, ktoré sa stali obeťou vylúčenia z kolektívu, resp. Deti však len zriedkavo prídu za nami a zdôveria sa s takýmto problémom, pretože sa obávajú našej reakcie. Nechcú vyzerať, že nezvládajú svoje vzťahy a nie sú schopné nájsť si priateľov. Preto by sme sa mali vždy snažiť o otvorenú a úprimnú komunikáciu, bez toho, aby sme ich súdili a nálepkovali.
Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom. Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu/chladničku tak, aby ste ho mali na očiach.
Keď sa dieťa napokon odhodlá a zdôverí sa nám, ozve sa v nás ochranársky inštinkt a máme tendenciu prevziať situáciu do vlastných rúk. Ako na to? Prvý krok je počúvať svoje dieťa. Pýtať sa, aby sme situácii naozaj rozumeli. Vcíťme sa do jeho pocitov a ak potrebujeme, zapisujme si detaily. Budeme sa mať neskôr o čo oprieť.
Povedzme dieťaťu, že ho chápeme a rozumieme, akú má ťažkú situáciu, vnímame bolesť, ktorú prežíva a sme tu pre to, aby sme mu poskytli oporu a podporu. Potom prejdime na riešenie problémov. Spoločne uvažujme, ako by sa dala situácia riešiť, čo by mohlo dieťa urobiť. Takto sa naučí vyrovnať sa s podobnými okolnosťami aj v budúcnosti. Keď pozbierame nápady, vyhodnoťme ich plusy a mínusy a spravme akčný plán.
Každý z nás zažil niekedy odmietnutie. Mnohí už v detstve a doteraz si vieme v pamäti vybaviť kruté slová: „Ty sa s nami nehráš”. Byť súčasťou skupiny pravdepodobne pomáhalo našim predkom prežiť. V porovnaní s ostatnými jedincami živočíšnej ríše máme slabú ochranu pokožky, keďže nemáme na nej kožušinu či zhrubnutú vrchnú vrstvu, naše nohy nie sú najrýchlejšie a ruky najsilnejšie a detstvo trvá veľmi dlho. Preto nám prežitie v nehostinnom prostredí umožnil práve pobyt v skupine so staršími členmi.
Prijatie do skupiny má však aj svoj opak, odmietnutie. Vedci zistili, že odmietnutie má priamy a negatívny dopad na zdravie. Ľudia, ktorí sú izolovaní a opustení, majú zvyčajne zhoršený fyzický stav, trpia nedostatkom kvalitného spánku, majú oslabený imunitný systém a dokonca skôr zomierajú v porovnaní s tými, o ktorých sa stará láskavé a milujúce okolie.
Nadbytočný stres nepôsobí negatívne len na dospelých, podobne ho prežívajú aj deti. Chronický stres môže zásadne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Dnes je vo svete tínedžerov bežné, že sú pod tlakom, kultúra sociálnych sietí ich silno ovplyvňuje a oni sú nútení neustále sa porovnávať a držať krok so svojimi rovesníkmi. Vyčlenenie z kolektívu môže mať zásadný dopad na ich psychickú pohodu.
Práve samotári majú sklony k tomu, že v styku s ostatnými reagujú agresívne. Odmietnutie môže dokonca viesť k násiliu. Analýza 15 strelcov v amerických školách odhalila, že až 13 z nich bolo samotárov, ktorých kolektív vyčlenil. Tínedžeri by mali vedieť, že sú veci, ktorými sa neoplatí príliš zaoberať.
Odmietnutie ako príležitosť
Zvládnuť odmietnutie nie je jednoduché pre nikoho. Vedci zistili, že odmietnutie aktivizuje v mozgu podobné časti ako fyzická bolesť. Nikoho preto azda neprekvapí, že je náročné uniesť ho a spracovať v sebe. Nanešťastie má odmietnutie na nás vplyv aj dlho po tom, ako sa takáto situácia odohrala. Odmietnutie nás môže sklamať, rozosmútiť a úplne zastaviť naše kroky.
Je dôležité vedieť, ako sa s odmietnutím vyrovnať, pretože každý z nás, vrátane detí, ho v istom momente zažije. Nathan Dewall, psychológ z Univerzity v Kentucky a autor štúdie o dopade sociálneho vylúčenia, tvrdí, že najlepší spôsob, ako sa s ním vyrovnať je nájsť iné zdroje priateľstva a prijatia. Podľa neho si ľudia často nechávajú negatívne pocity vyplývajúce z vylúčenia pre seba, pretože sa cítia trápne a myslia si, že to nie je až taký veľký problém.
Z odmietnutia sa môžeme aj poučiť, určite viac a efektívnejšie, než z úspechu. Dôležité však je nenechať sa ním úplne pohltiť.
Pomáhajte budovať vedomie o sebe
Ako dlho pociťujete negatívny dopad odmietnutia? Možno hodinu, deň, týždeň, mesiac... Odmietnutie, či už v malom alebo vo veľkom je súčasťou našich životov. Vedci zistili, že niektorí ľudia ho dokážu uniesť jednoduchšie ako iní. Na základe výsledkov novej štúdie tvrdia, že spôsob reakcie závisí od toho, do akej miery sme si vedomí svojich činov a našej kontroly nad nimi.
Do svojho výskumu pozvali 20 študentov, ktorí vyplnili dotazníky o tom, nakoľko sú si vedomí svojich činov, teda ako vnímajú udalosti navôkol vo vzťahu ku svojej osobe v danom momente. Potom ich nechali hrať online hru a pomocou magnetickej rezonancie sledovali reakcie ich mozgu. Hru hrali traja hráči, ktorí si hádzali loptu. Po niekoľkých hodoch dvaja hráči tretieho vylúčili a loptu si hádzali už len medzi sebou. Hoci študentom povedali, že ide o skutočných hráčov, hra bola už predprogramovaná.
Výsledkom bolo, že študenti, ktorí poznali svoju hodnotu a vnímali svoju rolu, pociťovali z odmietnutia menší stres, než ostatní. Zdá sa, že tí ľudia, ktorí majú silné vedomie o sebe, dokážu efektívnejšie regulovať negatívne emócie vyplývajúce z exklúzie. Práve schopnosť ovládať silné emócie a pokračovať v úlohe napriek vyčleneniu, bola kľúčová pre prežitie našich predkov. Lenže aj tu platí, že všetkého veľa škodí. Až prílišná snaha ovládať svoje emócie a vedome ich meniť s úmyslom vnímať situáciu odlišne, vedie k nahromadeniu negatívnej energie a v konečnom dôsledku môže vyústiť do výbuchu, vrátane tvrdých slov, urážok a lietania tanierov.
Ako konkrétne pomôcť deťom?
Dajte deťom najavo, že sa im nemusí vždy všetko podariť a neúspech u kamarátov je podobne bežný ako úspech. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorej úlohou je umožniť im naučiť sa niečo nové. Motivuje ich to k tomu, aby vymysleli nový plán a vyskúšali osloviť potenciálnych kamarátov nanovo.
Mali by ste však myslieť na to, že nie je dobré, ak sa snažíte vyhovoriť deťom ich pocity a uľahčiť im prežívanie sklamania, pretože každý z nás najprv potrebuje prežiť sklamanie, smútiť nad neúspechom a až potom sa dokáže zamyslieť nad ďalším krokom. Uznajte im teda pocity, aby vedeli, že to, ako sa cítia je úplne normálne. Ak sa deti budú cítiť pochopené a prijaté, lepšie porozumejú samy sebe.
Aby sa deti dokázali vyrovnať s odmietnutím, je dôležité, aby vedeli, že “teraz” neznamená “navždy”. Ak neuspejú v tomto momente, vždy sa im to môže podariť neskôr.
Často sa stane, že ak nás niekto odmietne alebo nám niečo nevyjde podľa našich predstáv, strácame motiváciu. Každý rodič sa snaží svoje dieťa ochrániť pred neúspechom a odmietnutím. Lenže ak to robíme príliš intenzívne, ovplyvníme ich schopnosť postarať sa o seba. Ak sa pokúšame riešiť problémy za nich alebo do riešenia vstupujeme, dávame im najavo, že im nedôverujeme, že sa dokážu o svoje veci postarať samy.
„Vyčlenenie z kolektívu je pre dieťa jedným z najťažších emocionálnych zranení, ktoré si vyžaduje okamžitý a citlivý zásah dospelých,“ vysvetľuje psychologička Monika Grepiniaková. Podľa jej slov môže byť vyčlenenie z kolektívu spôsobené nielen správaním spolužiakov, ale niekedy aj nevedomým postojom učiteľky. Adaptácia na školu je náročná skúška pre celú rodinu, no so správnym prístupom ju tvoje dieťa zvládne bez jaziev na duši. Nečakaj, kým sa problémy v triede vyhrotia, a priprav svoje dieťa na novú zodpovednosť hravou formou už dnes.
Možno si si všimla, že tvoje dieťa chodí domov utrápené, hoci priame útoky od spolužiakov nespomína. Často sa stáva, že nevedomým spúšťačom izolácie je samotná učiteľka. Každý túži niekam patriť a mať priateľov. Odmietnutie zo strany kolektívu však môže mať na dieťa hlboký a negatívny dopad.
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku vyčleňovania detí z kolektívu a ponúka praktické rady pre rodičov a pedagógov, ako deťom v takejto situácii pomôcť.
Úvod
Vyčleňovanie z kolektívu je pre dieťa bolestivá skúsenosť, ktorá ovplyvňuje jeho sebaúctu, psychickú pohodu, vytváranie priateľstiev a dokonca aj výsledky v škole. Rodičia a pedagógovia zohrávajú kľúčovú rolu v tom, ako dieťa túto situáciu zvládne. Dôležité je počúvať, aktívne hľadať riešenia a včas rozpoznať potenciálne riziká šikanovania.
Vyčleňovanie v Rôznom Veku
Predškolský Vek (3-5 rokov)
Už trojročné deti sa v škôlke stretávajú s prvými nezhodami a pocitmi odmietnutia. Dieťa v tomto veku dokáže pomenovať, že ho kamarát odstrkuje z kolektívu, ale nemusí rozumieť dôvodom tohto správania.
Ako pomôcť:
- Nenásilné začlenenie: Snažte sa dieťa nenásilne vtiahnuť späť do kolektívu, aby sa necítilo nechcené.
- Jednoduché vysvetlenia: Vysvetlite dieťaťu jednoduchým spôsobom, ako má reagovať. Napríklad: "Treba chvíľu nechať Zuzku, nech si to premyslí sama. A potom sa jej skúsiť opätovne prihovoriť."
- Sebavedomie: Rodičia majú dieťaťu skôr posilniť sebavedomie, že - nájdu sa určite druhí kamaráti, ktorí sa s tebou budú hrať a nemusíš sa obracať len na toho jedného, ktorý ťa nejakým spôsobom odmietol.
- Nekupujte priateľstvo: Vyvarujte sa kupovaniu si kamarátstva cukríkmi alebo inými darmi. Kamarátstvo sa nedá kúpiť a kazí to charakter dieťaťa.
Školský Vek
Konflikty s kamarátmi zo susedstva alebo ihriska sú bežné. Deti rôznych vekových kategórií sa vedia spolu hrať, ale aj pohádať. Oveľa častejšie sa to deje medzi dievčatami a v malých skupinkách.
Ako pomôcť:
- Pozorovanie a usmernenie: Na začiatok ostaňte pozorovateľom a deti iba usmerňujte.
- Nechajte to vyzrieť: Nechajte deti, nech si to medzi sebou vyriešia samé. Malé deti sa nevedia dlho hnevať.
- Podpora sebavedomia: Ak sa dieťa zdôverí, že sa s ním niekto nechce hrať, vysvetlite mu, aby počkalo, kým sa situácia ukľudní, alebo si našlo iných kamarátov.
- Zisťovanie dôvodu: Zisťujte dôvod, prečo je dieťa vyčleňované. Môže ísť o odlišný vzhľad, záujmy alebo nezhody s konkrétnymi deťmi.
- Rozhovory a vysvetľovanie: Veďte s dieťaťom citlivé rozhovory a vysvetľujte mu, čo ho trápi. Pomôžte mu hľadať spôsoby, ako zlepšiť situáciu.
Starší Školáci a Šikana
U školákov môže vyčleňovanie z kolektívu prerásť do šikany.
Ako pomôcť:
- Nenápadné zisťovanie: Snažte sa nájsť príčinu vyčlenenia cez učiteľku alebo spolužiakov, ale veľmi nenápadne, aby ste dieťa nepoškodili.
- Podpora silných stránok: Pomôžte dieťaťu sústrediť sa na svoje silné stránky a talenty. Povzbudzujte ho, aby sa venovalo aktivitám, ktoré ho bavia a v ktorých vyniká.
- Vysvetľovanie a paralely: Vysvetlite dieťaťu, že nezhody sú súčasťou života a nie všetci si musia byť sympatickí. Poukážte na paralely z blízkych dospeláckych vzťahov.
- Otvorená komunikácia: Udržiavajte otvorenú komunikáciu s dieťaťom a pravidelne kontrolujte, ako sa cíti a čo sa deje v jeho sociálnom živote.
- Rozvíjanie sociálnych zručností: Pomôžte dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti, ktoré mu môžu pomôcť lepšie sa začleniť do kolektívu.
Dôležitosť Sebavedomia a Sociálnych Zručností
Dieťa, ktoré je vyčlenené z kolektívu, môže trpieť pocitmi osamelosti, neistoty a zníženým sebavedomím. Preto je dôležité:
- Podporovať sebavedomie: Uistite dieťa, že je milované a že jeho hodnota nezávisí od toho, či je súčasťou nejakého kolektívu.
- Rozvíjať sociálne zručnosti: Trénujte s dieťaťom komunikačné schopnosti a dávajte si konkrétne príklady. Tieto zručnosti mu môžu pomôcť lepšie nadviazať a udržať priateľstvá.
- Hľadať záujmy a aktivity: Podporujte dieťa v hľadaní záujmov a aktivít, v ktorých sa môže stretávať s rovesníkmi a nadväzovať nové priateľstvá.
Spolupráca so Školou
Škola zohráva dôležitú rolu v sociálnom živote dieťaťa. Ak problémy pretrvávajú, neváhajte kontaktovať učiteľov alebo školského psychológa. Informujte ich o situácii a spolupracujte na hľadaní riešení.