Podmienky, v ktorých dnes vyrastajú deti, sa oproti minulosti výrazne zmenili. Zatiaľ čo v minulosti bola bežná skorá separácia a nástup do jaslí, dnes zostávajú mnohé deti doma do troch rokov veku. Vývin detí je čoraz variabilnejší a nie všetky dosahujú vývinové míľniky v očakávanom čase. Prvé roky života výrazne ovplyvňujú ich schopnosť zvládať zmeny a prispôsobiť sa novým situáciám.
Ahojte všetky maminy, veľmi by ma zaujímali skúsenosti mamičiek, ktorých deti neboli pripravené na škôlku a škôlku ste nakoniec zrušili. Prípadne či ste sa aj radili s psychológom. Rady typu, že každé dieťa si to proste musí odplakať atď. tie ma "nezaujímajú", pretože každý si časom zvykne aj na "kazajku". Ďakujem všetkým mamičkám vopred za skúsenosti.
Ako funguje tzv. Mgr. Simona Šimková je riaditeľkou Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti do siedmeho roku v Košiciach. Zároveň vedie Centrum včasnej intervencie, ktoré sa zameriava na podporu rodín s malými deťmi a detí so zdravotným znevýhodnením. Vyštudovala psychológiu na FF PU v Prešove a od roku 2009 sa venuje problematike raného vývinu, inklúzie a podpory detí s rizikovými faktormi.
Školská zrelosť a pripravenosť
Školská zrelosť ako dozrievanie jabĺk. Tí, ktorí majú záhradu, vedia, že sú plodiny, ktoré rodia skoro na jar a potom také, ktoré sú určené až k jesennému zberu. Aj medzi jabloňami sú odrody skoré - z ktorých zbierame jabĺčka možno už v júli či v auguste. A sú aj odrody neskoré, na ktorých budú jabĺčka zrelé možno až koncom októbra či začiatkom novembra a pre správnu chuť potrebujú počkať takmer až do prvých mrazov. To ale neznamená, že tieto neskoré jablká budú menej kvalitné. Práve naopak, často sú vhodnejšie na zimné uskladnenie, mnohé práve neskorším zberom a dlhším skladovaním získavajú na chuti, farbe, na kvalite. Nemalo by zmysel tieto neskoré jabĺčka zbierať už v júli. Mohli by sme, ale ich dozrievanie by bolo veľmi problematické, pomalé a možno by sme ani nikdy nedošli k takej chuti, ako keď ich necháme dozrieť na strome tak, ako treba.
Podobne je na tom aj dieťa, ktoré je pre nástup do školy ešte nezrelé. Neznamená to, že je „hlúpe“, „nekvalitné“ či horšie ako rovesníci. Skrátka len potrebuje - presne ako to neskoré jablko - len dlhší čas na dozretie (napr. ešte sa dlhšie hrať, lebo veď hra je pre dieťa to najzákladnejšie učenie, aj hrou sa učí). Pravda - môžeme takéto nezrelé dieťa poslať do školy, posadiť do školskej lavice. Ale tým jeho prirodzené zrenie len veľmi málo ovplyvníme, aj keď sa budeme veľmi snažiť. Bude nás to stáť omnoho viac úsilia (nášho, aj úsilia a snahy dieťaťa), omnoho viac času, námahy, možno aj sĺz, tlačenia do učenia, prekonávania nechute či dokonca odporu. Každý rodič by si mal v pokoji premyslieť, či to stojí za to. Napokon aj to neskoršie jabĺčko raz samo prirodzene dozrie a bude chutné a šťavnaté.
Predčasné zaškolenie a sadenie fazule v decembri. Už ste skúšali vonku na záhrade v zime v decembri do snehu zasadiť fazuľu? Očakávali ste, že vzklíči, porastie, zarodí a dozrie? Nepomohlo by pravdepodobne ani keby ste ju pravidelne hnojili, okopávali sneh okolo nej, dennodenne nad ňou stáli, ťahali ju zo zeme a neustále jej dohovárali „no poďme, pohni sa, rýchlejšie... snaž sa, dozrievaj !!!!“
Nejak podobne sa to deje, ak dieťa, ktoré nie je ešte školsky zrelé, na školu pripravené - zaškolíme. Ak ho - často aj napriek odporúčaniam psychológov či pani učiteliek zo škôlky - dajú rodičia do školy, kým ešte nie je školsky zrelé, na školu a učenie pripravené. O predčasnom zaškolení hovoríme najmä vtedy, ak rodič chce zaškoliť dieťa, kým ešte nedosiahlo k septembru vek 6. rokov, avšak rodičovi sa zdá byť šikovné, nadpriemerne inteligentné.
Samozrejme - je mnoho detí, ktoré také skutočne sú už aj pred šiestym rokom - šikovné, už so záujmom o učenie a nadobúdanie vedomostí, dychtivé po vedomostiach. To sú tie, ktoré už „dozreli“, to sú tie „skoré jablone“, pre ne je zaškolenie vhodné. Môžu to byť napríklad deti s intelektovým nadaním. U nich už je na to naše „sadenie fazule“ akurátny čas, pre nich už nie je pomyselný „december“.
Pre tie ostatné, ktoré nemajú preukázateľné intelektové nadanie, bude pri predčasnom zaškolení učenie často trápením (a nie len pre dieťa, ale aj pre rodiča). Dieťa veľmi rýchlo začne zaostávať za ostatnými spolužiakmi, nebude stíhať ich tempu. Tieto deti sú vysoko rizikové na školské zlyhávanie.
Ako zistiť pripravenosť dieťaťa na škôlku či školu
Aj takéto posúdenie školskej zrelosti, či správne pripravenosti patrí okrem rodiča do rúk psychológa, ktorý má diagnostické nástroje na to, aby zistil a rodičovi poradil, či je pre jeho dieťa vhodný čas na zaškolenie, aj či prípadne dieťa nie je intelektovo nadané.
Samozrejme k takému posúdeniu nestačí len jeden test. Potrebné sú informácie od rodiča, od pani učiteliek v MŠ - o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho sociálnom vývine, o schopnostiach fungovania dieťaťa v rovesníckej skupine, o jeho komunikačných zručnostiach a podobne. Psychológom v posúdení školskej spôsobilosti môže pomôcť špeciálny pedagóg.
Zdravá adaptácia v materskej škole
Mgr. Věnujete sa zdravej adaptácii. Čo to vlastne je, zdravá adaptácia? V praxi to znamená, že adaptácia nie je jednorazová udalosť, ale citlivý prechod z domáceho prostredia do kolektívu, ktorý rešpektuje individuálne potreby konkrétneho dieťaťa - jeho temperament, vek, doterajšie skúsenosti aj emocionálnu vyspelosť. Zároveň si potrebujeme uvedomiť, že adaptácia sa netýka len detí - je to veľká zmena aj pre ich rodičov, ktorí často zažívajú pochybnosti, vinu či tlak okolia. Zdravá adaptácia teda nie je o tom, ako rýchlo sa dieťa prispôsobí, ale ako kvalitne a s akým dlhodobým dopadom. Nezdravá adaptácia je taká, ktorá nerešpektuje vývinové potreby dieťaťa a neberie ohľad na jeho individuálne tempo. Typickým znakom nezdravej adaptácie je to, že sa dieťa oddeľuje od rodiča príliš rýchlo a bez adekvátnej prípravy, podpory, niekedy hneď od prvého dňa na celé dopoludnie alebo deň, pričom mu nie je umožnený čas na postupné zoznámenie sa s prostredím, novými učiteľkami, personálom ani deťmi. Problém tiež je, že nezdravá adaptácia nemusí byť na prvý pohľad viditeľná - nie každé dieťa na ňu reaguje plačom. Z pedagogického pohľadu je nezdravá adaptácia najmä o absencii budovania vzťahovej väzby s učiteľkami a podpory počas veľkej životnej zmeny.
Adaptácia nie je jednorazová udalosť, ale odborne vedený proces (učiteľom špecialistom) postupného zvykania si dieťaťa na nové prostredie, ľudí, pravidlá a rytmus materskej školy. V takejto situácii dochádza často k tzv. násilnému odlúčeniu, ktoré síce môže rýchlo potlačiť plač dieťaťa, ale zanechá za sebou množstvo vnútorného napätia, ktorému dieťa ešte nerozumie a nevie ho spracovať. Z pohľadu vývinovej psychológie a ľudských práv je odpoveď jednoznačná - áno, každé dieťa má mať nárok na zdravú, bezpečnú a rešpektujúcu adaptáciu. Na Slovensku ani v Českej republike momentálne neexistuje zákon alebo záväzný predpis, ktorý by jasne definoval, ako má adaptačný proces v materskej škole vyzerať. v slovenskej Vyhláške o materskej škole č. V Českej republike je situácia veľmi podobná - školský zákon ani rámcový vzdelávací program pre predškolské vzdelávanie (RVP PV) adaptáciu presne nedefinujú. To, či bude dieťa prežívať nástup do MŠ ako pozitívny začiatok jeho školskej cesty, často závisí len od postoja konkrétnej škôlky a jednotlivých pedagógov. Tieto otázky nie sú prehnané. Naopak, sú prejavom zodpovedného rodičovstva. Ak sa ocitnete v situácii, že škôlka žiadnu adaptáciu neponúka alebo odmieta individuálny prístup, odporúčam viesť s vedením otvorený dialóg.
Kedy zvážiť odklad nástupu do škôlky
Je nejaký moment, kedy by ste doporučili dieťa zo škôlky stiahnuť s tým, že nie je pripravené? Áno, existujú situácie, kedy je úplne namieste zvážiť prerušenie alebo odklad nástupu do materskej školy. A netreba sa za to hanbiť. Nie každé dieťa je pripravené zvládnuť kolektív v rovnakom veku a rovnakým spôsobom.
- Opakované ranné záchvaty paniky alebo plaču, ktoré sa nezmierňujú ani po týždňoch (dieťa vás nevníma, je v tzv. “amoku”, uteká z MŠ, v MŠ nespolupracuje len čaká kedy už príde mama)
- Výrazná zmena v správaní - dieťa je doma apatické, výbušné, uzavreté alebo nadmerne clivé, doma často bez impulzu rodiča komunikuje “Pôjdem zajtra do škôlky? Nechcem tam ísť už nikdy! Nebudem sa hrať!
Niekedy pomôže len drobná úprava - skrátiť čas v škôlke, dopriať si viac spoločného času poobede, dočasne vynechať škôlku niekoľko dní. Ale ak sa stav dieťaťa nezlepšuje alebo sa dokonca zhoršuje, potom je úplne legitímne rozhodnúť sa pre dočasné stiahnutie dieťaťa zo škôlky.
Rodičovské pochybnosti a tlak okolia
Mnoho rodičov si pri nástupe do škôlky pripadá ako medzi mlynskými kameňmi, s vlastnými pochybnosťami na jednej strane a tlakom okolia na druhej. Počúvajú vety ako „musí si zvyknúť“, „keď ustúpiš teraz, bude s tebou mávať“.
Áno, túto dilemu zažíva veľa rodičov - a úplne im rozumiem. Tieto vety, hoci často myslené ako „dobré rady“, v skutočnosti oslabujú dôveru rodiča v seba samého. Tvrdenie typu „musí si zvyknúť“ v sebe nesie nátlak a predstavu, že adaptácia je o prežití, nie o porozumení. A veta „keď teraz ustúpiš, bude s tebou mávať“ zas predpokladá, že dieťa manipuluje - pritom malé dieťa nemá kapacitu „vymýšľať si“, ono jednoducho prežíva a reaguje na daný moment. Rodičovské pochybnosti sú prirodzené. Ukazujú, že vám na dieťati záleží. Namiesto toho, aby ste sa ich báli, skúste sa nimi nechať viesť. Povedzte si: „Čo mi tieto pochybnosti chcú povedať? Čo potrebuje moje dieťa? Zároveň, ak vás okolie tlačí do rozhodnutí, ktoré vám nie sú prirodzené, je úplne v poriadku nastaviť hranice.
Obrovskú. Malé dieťa opúšťa pri nástupe do škôlky svoj bezpečný svet - často prvýkrát v živote. Z výskumov aj praxe vieme, že dieťa zvládne odlúčenie od rodiča oveľa ľahšie vtedy, keď si dokáže vytvoriť bezpečný vzťah s novým dospelým. Učiteľka je počas adaptácie mostom medzi dvoma svetmi - domácim a škôlkarským.
Keď dieťa po škôlke plače alebo je rozrušené
Ako správne uchopiť situáciu, keď dieťa síce do škôlky ide, ale pri vyzdvihnutí plače, poobede je očividne rozrušené, doma „zlobí“, nie je v pohode a hovorí o tom, že do škôlky už nechce?
Áno - do určitej miery je takéto správanie po škôlke úplne normálne a prirodzené. Dieťa je dopoludnia v novom prostredí, ktoré je plné zvukov, nových ľudí, pravidiel, sociálnych interakcií a mnohých drobných výziev, ktoré si ako dospelí ani neuvedomujeme. Preto odporúčam, aby po vyzdvihnutí nasledoval kľudový režim - bez ďalších podnetov, bez krúžkov, bez obchodov, bez vypytovania. Nie každé odmietanie škôlky je dôvodom na paniku.
Často vidím, že ľudia obviňujú za plačúce deti matky, ktoré vraj na deti prenášajú vlastné úzkosti. Toto je veľmi rozšírený a zároveň nebezpečne zjednodušený mýtus. Áno, deti sú citlivé na naše emócie - to je fakt. Ale vnímanie emócií nie je problém.
- Zvaľuje vinu na ženu, ktorá je už aj tak často pod tlakom,
- Ignoruje systémové zlyhania (napr.
Rodič - a najmä mama - má právo mať obavy. Prvé odlúčenie je veľký krok aj pre ňu. Deti, ktoré plačú, často plačú nie preto, že cítia matkinu úzkosť, ale preto, že naozaj nie sú pripravené byť samé v neznámom prostredí. A to je v poriadku. Naopak - deti, ktoré necítia bezpečné napojenie na dospelého, môžu reagovať ticho, uzavreto, „bez problémov“ - ale to ešte neznamená, že sú vnútorne v pohode.
Výber materskej školy je pre mnohých rodičov jedným z prvých veľkých rozhodnutí, ktoré robia v mene svojho dieťaťa. Zdravá adaptácia je základom spokojného štartu. Spôsob, akým s vami škôlka komunikuje pred zápisom, často napovedá, ako bude vyzerať vaša spolupráca v budúcnosti. Sú odpovede otvorené, ústretové, zrozumiteľné? Ako učiteľky reagujú na deti? Kľaknú si k nim? Usmejú sa? Tieto „malé“ detaily sú v skutočnosti najdôležitejšie. Naopak, ak vám niečo vnútorne hovorí, že „toto nie je ono“, neignorujte to.
Výber škôlky nie je len organizačné rozhodnutie. Adaptácia nie je len o tom, aby dieťa prestalo plakať. Je to citlivý prechod do nového sveta - medzi neznámych ľudí, pravidlá a prostredie, ktoré ešte nepozná. Dôležité je, aby adaptácia nebola náhlym skokom, ale postupným zvykaním si v tempe, ktoré dieťa zvláda. Niektoré deti si zvyknú rýchlo, iné potrebujú viac času - a to je úplne v poriadku. Rovnako dôležité je aj to, ako sa cíti rodič.
Z pohľadu legislatívy platí, že adaptačný proces v materskej škole môže trvať maximálne 3 mesiace od nástupu dieťaťa. Naopak, ak ani po 6 týždňoch (bez väčších prerušení) nevidíme žiadne zlepšenie a dieťa sa stále trápi rovnako ako na začiatku - je čas zastaviť sa a hľadať hlbšie príčiny. Možno potrebuje viac času doma, inú formu adaptácie, alebo jednoducho nie je ešte pripravené.
Plač pri nástupe do škôlky je úplne prirodzená reakcia na odlúčenie od rodiča a na nové, neznáme prostredie. Pre dieťa je materská škola veľká zmena - musí sa rozlúčiť s rodičom, vstúpiť do kolektívu, prijať nové pravidlá a vytvoriť si vzťah k neznámym dospelým. V takom prípade ide o normálnu adaptačnú reakciu.
- Dieťa plače celú dobu v škôlke, nie len pri príchode,
- ani po 3-4 týždňoch sa situácia nezlepšuje,
- doma je výrazne rozladené, uzavreté, agresívne alebo úplne apatické,
- objavujú sa problémy so spánkom, nočné desy, časté ochorenia, regres v správaní (napr.
Netreba si ale pod traumou hneď predstavovať niečo dramatické. Ak dieťa dostane dostatok pochopenia, bezpečia a opory, dokáže túto skúsenosť spracovať.
Často pomôže aj to, keď si rodič uvedomí, že nie je chyba dieťaťa, že adaptáciu nezvláda - a nie je ani chyba rodiča, že si to uvedomil až teraz a chce to zmeniť.
Príprava na škôlku
Věčné rodičovské dilema. Z pohľadu dieťaťa totiž takýto odchod znamená stratu kontroly a istoty. Zrazu zistí, že rodič zmizol - bez rozlúčky, bez vysvetlenia. Naopak, jasná, pokojná rozlúčka - aj keď so slzičkami - je dlhodobo oveľa bezpečnejšia. Najčastejšou chybou nie je to, že by rodičia robili „príliš veľa“. Naopak - najčastejšia chyba je, že nerobia vôbec nič. Zo strachu, aby nepôsobili premotivovane, príliš starostlivo alebo úzkostne, nechávajú adaptáciu na náhodu - alebo jednoducho čakajú, ako to celé dopadne. Takýchto rodičov a nezdarenú adaptáciu ich detí riešim v septembri najčastejšie. Musíme si ako spoločnosť uvedomiť, že nástup do škôlky je pre dieťa obrovská zmena. Ak ho na ňu nikto vedome nepripravuje, môže ho prekvapiť, zraniť alebo preťažiť.
Pomáhate rodičom zvládať nástup do škôlky. Títo rodičia vedia, že adaptácia nezačína 2. septembra, ale oveľa skôr. Pre nich je určený online kurz Príprava na škôlku, ktorý otváram pravidelne 1. 2. 3.
Adaptácia Dieťaťa v Materskej Škole: Ako Zvládnuť Bezpečné a Šťastné Začlenenie Do Kolektívu?
Príčiny nepripravenosti dieťaťa
Za nepripravené dieťa môžeme označiť také dieťa, ktorého vývin bol v niektorej z oblastí oslabený. Rastú nároky na žiakov, v dôsledku ktorých je čoraz viac detí ohrozených nezdarmi v škole. Pre nezrelé deti je vstup do školy začiatkom nepretržitých neúspechov a psychických tráum. Neprimerane vysoké nároky kladené školou môžu u detí vyvolať nepozornosť, netrpezlivosť, deti nerozoznajú hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti, nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne.
- Deti s nerovnomerným vývinom jednotlivých psychických funkcií (napr.
- Dočasnú nepripravenosť dieťaťa - spôsobuje ju spomalený alebo zastavený vývin dieťaťa.
- Trvalú nepripravenosť dieťaťa - také prekážky, ktoré bránia dieťaťu vyvíjať sa bežným tempom.
Švancar a kol. Z uvedeného môžeme konštatovať, že príčin nedostatočnej pripravenosti dieťaťa na školu je mnoho. Psychologické príčiny nepripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie - v tejto oblasti zaraďujeme medzi hlavné príčiny charakter výchovy v rodine resp.
BARANOVSKÁ, A. 2014. Pripravenosť dieťaťa na školu - spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania. Bratislava: MPC, 2014. ŠVANCARA, J. a kol. 1980. Diagnostika psychického vývoje. Praha: Avicenum, 1980. VÁGNEROVÁ, M. 2000. Vývojová psychologie: dětství, dospělost, stáří. Praha: Portal, 2000, s. 522.
V súčasnosti sa kladú vysoké nároky na kvalitné vzdelanie detí, no nie vždy sa tento proces darí zvládať hladko a bez výraznejších ťažkostí. Okrem detí s poruchami učenia aj deti predčasne zaškolené - nezrelé pre školskú prácu, tvoria rizikovú skupinu, pre ktorú sa škola a učenie stávajú frustrujúcimi faktormi. V praxi sa stretávame so žiakmi, ktorí boli zaškolení aj napriek nezrelosti a nepripravenosti na podmienky školy a proces aktívneho a systematického učenia sa. Pre tieto deti škola často predstavuje určitú formu stresu, dieťa nemá radosť zo získavania nových informácií, nestíha tempu triedy, učenie sa stáva pre neho záťažou. Problémy vyplývajúce z predčasne zaškoleného -nepripraveného dieťaťa často pretrvávajú podľa našich skúseností aj niekoľko rokov vo forme ťažkostí v učení a správaní. Aj napriek primeraným intelektovým schopnostiam a snahe niektoré deti dosahujú slabé školské výsledky a v dôsledku školského neúspechu sa začínajú cítiť ako neschopné a menejcenné.
Otázka školskej zrelosti, školskej pripravenosti je mnohostranná a dotýka sa viacerých oblastí vývinu. Pri školskej spôsobilosti nejde len o nadobudnuté vedomosti a schopnosti dieťaťa, ale veľmi dôležitá je práve biologická zrelosť nervového systému, ktorá podmieňuje schopnosť sústredenia, pracovnej vytrvalosti, kontrolu impulzivity, mieru pohyblivosti, vyspelosť jemnej motoriky a pod. Nástup dieťaťa do školy je spojený s nutnosťou osamostatnenia, prijatia zodpovednosti za vlastné správanie a jeho dôsledky. Včasnou diagnostikou v predškolskom veku dokážeme u predškolákov zachytiť aktuálnu úroveň kognitívnych schopností a zručností, a tým včas identifikovať deti, ktoré vykazujú znaky rizikového vývinu z hľadiska ich očakávaného zaškolenia.
