Kedy je ideálny čas na dieťa?

Rozhodnutie o tom, kedy priviesť na svet prvé dieťa, je hlboko osobné a závisí od mnohých faktorov, ktoré sú pre každú ženu, pár či rodinu jedinečné. Napriek tomu sa na túto tému často vedú búrlivé diskusie, ktoré bývajú polarizované a nejednoznačné.

Trendom posledných rokov je, že ženy čoraz viac odkladajú materstvo na neskôr. Prvorodička okolo štyridsiatky už nie je výnimkou. Tento trend vyvoláva rôzne názory. Jedna skupina kritizuje ženy za sebeckosť a uprednostňovanie kariéry pred rodinou, zatiaľ čo iní poukazujú na zložité okolnosti, ktoré k tomuto rozhodnutiu vedú.

V prípade materstva a veku matiek skutočne vládne polarizované videnie. Keď rodička patrí k starším ročníkom, je často označená za karieristku. Pritom jedným z hlavných dôvodov, ktoré tieto ženy uvádzajú, je, že stretli toho správneho partnera pomerne neskoro. Čoraz častejšie problémy s plodnosťou tiež nepomáhajú v boji s časom. Ak pár odmieta umelé oplodnenie, diagnostika a liečba (ak je možná) je často beh na dlhé trate, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov.

Ekonomická situácia je ďalším významným faktorom, ktorý mnohé páry zvažujú pri odkladaní rodičovstva. Chcú si zabezpečiť stabilný príjem, vlastné bývanie a netúžia zakladať rodinu, ak sami bývajú napríklad u jedného z rodičov.

Na druhej strane, mladšie matky často čelia predsudkom o neplánovanom tehotenstve, nezodpovednosti, ľahkovážnosti, či emocionálnej nestabilite a nezrelosti na rodičovstvo. Niekedy sa tiež stretávajú s názorom, že materstvo si riadne nevážia, nezostávajú celé tri roky doma s deťmi a túžia sa čo najskôr vrátiť do práce a spoločnosti.

Príbehy žien: Materstvo v rôznych vekových obdobiach

Aby sme získali reálnejší obraz, pozrime sa na skúsenosti dvoch žien, ktoré sa stali matkami v rôznych vekových obdobiach.

Marcela: Materstvo v 24 rokoch

Marcela zo Žiliny (41) mala 24 rokov, keď sa jej narodila prvá dcérka. Vydala sa krátko po skončení strednej školy. S manželom pôvodne plánovali, že po svadbe budú cestovať a chvíľu si užívať spoločný život bez detí. „Lenže takmer všetky moje kamarátky už mali deti, spoločne kočíkovali, rozoberali radosti a starosti s deťmi a akosi prirodzene som začala po dieťati túžiť aj ja,“ hovorí Marcela.

Zakrátko otehotnela a na dieťa sa veľmi tešila. O dva roky a dva mesiace neskôr prišla na svet druhá dcérka. „Presne ako sme si to s manželom vypočítali,“ dodáva. S otehotnením nemali ani v jednom prípade najmenší problém.

Marcela priznala, že v čase, keď bola tehotná, internet nebol taký dostupný ako dnes. „Hneď ako som otehotnela, začala som odoberať časopis pre tehotné ženy a matky a striktne som sa držala jeho rád. Tiež som sa držala rád kamarátok, ktoré už deti mali,“ spomína.

Po narodení prvej dcérky bola skôr úzkostlivá matka. „Bola som veľmi tabuľková. Dcéru som pravidelne vážila, či dostatočne papala, či priberá. Príkrmy som zavádzala presne podľa odporúčaní. V čase, keď sa má dieťatko pretočiť z chrbátika na bruško, moja dcéra sa otočiť nedokázala. Hneď som s ňou šla k lekárke s prosbou o odborné vyšetrenie,“ hovorí Marcela.

Dcéry, ktoré majú dnes 17 a 15 rokov, jej trochu vyčítajú, že sa o ne veľmi bála a že im ako deťom nedávala veľa voľnosti, keď nemohli ísť vonku samy, napriek tomu, že bývali v malej dedine, kde sa všetci poznali.

Na materskej dovolenke bola štyri roky. „Prvé tri roky boli perfektné, užívala som si čas s deťmi. Mala som na materskej dovolenke viaceré kamarátky, takže sme spolu trávili čas kočíkovaním či na pieskovisku.“

Po troch rokoch jej však pomaly začal chýbať bežný pracovný život. Staršiu dcéru dali do škôlky, na mladšiu dávali pol roka pozor svokrovci a potom nastúpila do škôlky aj ona. S mladšou dcérou teda doma do jej troch rokov nezostala.

Spravila by teraz z pohľadu zrelej štyridsiatničky niečo inak? „Toto je veľmi ťažká otázka. Ale z vlastnej skúsenosti vidím, ako nám deti rýchlo vyrastú. Teraz by som určite menej času venovala upratovaniu a domácnosti a snažila by som sa častejšie chodiť na rodinné výlety.“

O ženách, ktoré majú dieťa po štyridsiatke, si myslí, že sú oveľa benevolentnejšie a povolia deťom viac ako matky, ktoré mali deti v mladšom veku. „Sú zrelšie, možno aj ustráchanejšie, ale podľa môjho názoru je to o povahe ženy a nie len o jej veku,“ myslí si Marcela.

V čom vidí pozitíva mať deti skôr? „Na časy, keď som bola na materskej, spomínam s láskou. Deti sú naozaj dar a život bez nich je prázdny. Tým, že som deti mala v skoršom veku, som si síce nepredĺžila mladosť a slobodu, ale niečo podobné zažívam teraz. Síce ma stále potrebujú, ale už tak inak, ako keď boli malé,“ dodáva na záver.

Mária: Materstvo po štyridsiatke

Mária (45) z Nového Mesta nad Váhom sa stala prvýkrát matkou krátko po 40. narodeninách. Ani v jej prípade nešlo o kariérne ambície. Vydala sa po tridsiatke a hneď s manželom plánovali svoje prvé dieťa. Prešiel rok, dva...

„Už po roku som vedela, že nebude zrejme všetko v poriadku. Ale nechcela som si to pripustiť. Vinu som dávala stresu v práci. Na internete som čítala o mnohých zázrakoch, ktoré prišli po zmene zamestnania. Ale ani zmena prostredia nepomohla. Ani dovolenky. A už vôbec nie rady o tom, že netreba na to neustále myslieť,“ spomína Mária na ťažké chvíle.

Po troch rokoch začala hľadať príčiny. Prišli mnohé odborné vyšetrenia, nakoniec problém našli na hematológii. Následná liečba trvala dlhé mesiace.

„Aj som si uvedomovala, že sa pokúšam o dieťa už trochu neskoro, ale v tom čase, keď sa nedarilo, som bola akoby tou túžbou po dieťati posadnutá. Nezaujímali ma žiadne riziká,“ hovorí s odstupom času. „Nemala som radosť z ničoho, každý mesiac som si menštruáciu odplakala, správy o tehotenstvách v rodine či medzi priateľmi som vnímala ako podpásovku. Nevedela som sa s nimi tešiť, aj keď som veľmi chcela. Zmenila som sa na zlú a zatrpknutú,“ hovorí o sebe kriticky.

Po rokoch snaženia sa Márii nakoniec podarilo otehotnieť. S manželom prežívali obrovskú radosť, ale zároveň mali veľký strach, aby o dieťa neprišli. Tehotenstvo s jej diagnózou bolo od začiatku rizikové. Všetko dobre dopadlo a Mária sa stala matkou. Syn má dnes už päť rokov a rodičia majú z neho obrovskú radosť.

Aj keď sama priznáva, že nie je všetko ružové. „Musím priznať, že môj vek ma ako matku veľmi živého chlapca už obmedzuje. Viete, za vysokoškolských čias sme zvládli žúrovať, spať dve hodiny a ísť na celý deň do školy. Keď som mala tridsať a zašli sme s priateľkami von, dávala som sa dokopy celý deň. Tak si viete predstaviť, ako sa cíti štyridsiatnička po prebdených nociach s uplakaným novorodencom na rukách,“ smeje sa Mária.

Dodáva, že ani jej chrbtica už nie je, čo bývala, a mala čo robiť aj sama so sebou, aby fyzicky zvládala starostlivosť o malé batoľa.

Jej syn je veľmi živé dieťa a úprimne priznáva, že nie vždy stačí jeho tempu. Preto si niekedy pomôže televízorom či rozprávkou na počítači, aby na chvíľu vydýchla. Tiež jej dosť rýchlo dochádza trpezlivosť pri trucovaní alebo synových zlých náladách.

„Ale je to aj naopak, s manželom cítime, že vďaka synovi sme mentálne stále mladí,“ smeje sa.

Podľa nej si materstvo teraz viac užije. Tým, že hrozilo, že sa matkou nikdy nestane, cíti obrovskú vďačnosť, že má zdravé dieťa. Viac si uvedomuje, že mať dieťa nie je samozrejmosť, ako to podľa nej vnímajú mnohé mladé ženy.

Odborné pohľady na ideálny vek

Lekári a vedci sa dlhodobo venujú téme optimálneho veku na materstvo a dôsledkov na zdravie ženy v prípade jeho odsúvania do vyššieho veku.

Podľa odborníkov je pre ženu najlepšie otehotnieť vo veku od 18 do 27 rokov. Potom nasledujú tri roky tzv. „vekovej tolerancie“ a po tridsiatke začínajú reprodukčné orgány proces starnutia. Niežeby žena po tridsiatke bola za zenitom, percentuálne sa však schopnosť otehotnieť začína postupne znižovať.

Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov upozorňuje, že k mimoriadnemu poklesu plodnosti dochádza už po 37. roku. Počet vajíčok prudko klesne a starnú. V tomto veku sa plodnosť ženy oproti mladším vekovým skupinám zníži až o polovicu.

S vyšším vekom ženy, ktorá otehotnela, rastie aj riziko život ohrozujúcich komplikácií. Vedci z Univerzity British Columbia vo Vancouveri sledovali desať rokov vývoj tehotenstva starších žien. Pri pôrode žien nad 40 rokov stúpa riziko šoku s ťažkou poruchou obehového systému, embólie plodovou vodou i zlyhania obličiek. Takéto ťažké komplikácie zaznamenali lekári v 16 z tisíc pôrodov, pričom časť z nich mala fatálny koniec. Nebezpečenstvo takého priebehu pôrodu stúpa najmä po 39. roku.

Odkladanie materstva do neskoršieho veku okrem spomínaných zdravotných rizík ako pre matku, tak aj pre dieťa, sa môže skončiť aj osobným sklamaním a nenaplnením očakávaní týkajúcich sa počtu detí. V krajnom prípade sa už žena nemusí stať biologickou matkou.

Vedci z Holandska v roku 2015 vypočítali maximálny vek ženy pre založenie rodiny na základe výskumného modelu, ktorý simuloval 10-tisíc párov pokúšajúcich sa otehotnieť. Ak páry odmietajú metódy asistovanej reprodukcie, nie je vhodné s materstvom dlho otáľať.

Zistili, že ženy, ktoré chcú tri a viac detí bez pomoci umelého oplodnenia, by sa mali začať snažiť o tehotenstvo od 23 rokov, aby mali 90-percentnú šancu dosiahnuť vytúžený počet detí. Ak žena túži po dvoch deťoch, mala by začať skúšať otehotnieť najneskôr v 27 rokoch. Ak nechce viac ako jedno dieťa, svoje snahy môže odložiť do 32. narodenín.

Ak párom stačí 75-percentná šanca na úspech, jedno dieťatko môžu začať plánovať najneskôr vo veku 37 rokov. Ak chcú dve deti, hranicou je vek 34 rokov, a pre tri deti najneskôr 31 rokov.

Samozrejme, ide len o nasimulované modely a nemajú univerzálnu platnosť. Vedci chceli najmä upozorniť na mylnú predstavu mladých ľudí, ktorí sa príliš optimisticky pozerajú na odkladanie materstva až na vek po 35. roku.

Štatistiky a trendy na Slovensku

Napriek varovaniam zo strany lekárov sa vývoj na Slovensku uberá smerom, ktorý je na Západe už bežný. Počet žien, ktoré rodia vo vyššom veku, stúpa.

Dokazujú to štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií: za posledných 15 rokov sa počet pôrodov u žien vo veku 35 až 39 rokov takmer strojnásobil a vo veku 40 až 44 rokov je dvojnásobne vyšší. Zároveň o tretinu klesol počet pôrodov u žien vo veku 20 až 24 rokov.

Za posledné štyri roky sa preklopila aj veková skupina s najväčším počtom pôrodov. Kým do roku 2012 mali najväčší počet pôrodov ženy vo veku od 25 do 29 rokov, od tohto roku čoraz viac posilňuje veková hranica 30 až 35 rokov.

Rodičia vo vyššom veku si však predsudky nezaslúžia. Mnohí z nich majú za sebou príbeh plný bolesti, zdravotných problémov, partnerských konfliktov, vnútorných zranení, ktoré súvisia s neúspešnou snahou o dieťa.

Kto má právo povedať týmto ľuďom, keď konečne čakajú vytúžené dieťa, že sú na to prastarí? Ak má žena vedľa seba životného partnera, spraví najlepšie, keď materstvo odkladať nebude. Práca počká. Ak nie, nájde sa druhá, možno lepšia. Aj ostatné plány počkajú. Alebo sa možno zmenia.

Výhody neskoršieho materstva

Napriek zdravotným rizikám a diskusiám o optimálnom veku existujú aj štúdie naznačujúce možné výhody neskoršieho materstva:

• Mentálna bystrosť: Niektoré štúdie naznačujú, že ženy, ktoré priviedli na svet dieťa po 35. roku života, mali po menopauze lepšiu verbálnu pamäť a ostrejšie poznanie v porovnaní so ženami, ktoré porodili pred 24. rokom.
• Menej stresu a väčšia spokojnosť: Starší rodičia majú tendenciu pociťovať po narodení dieťatka menej stresu a sú pokojnejší a spokojnejší ako ich mladší kolegovia.
• Znížené riziko neúmyselného poranenia dieťaťa: Starší rodičia sú obozretnejší a pravdepodobne lepšie predvídajú potenciálne riziká zranenia dieťaťa.
• Zrelosť a menej negatívnych výchovných metód: S pribúdajúcim vekom prichádza zrelosť, ktorá sa prejavuje v menšom používaní nadávok a fyzických trestov. Deti starších mamičiek bývajú lepšie vychované, socializované a emocionálne zdravšie.
• Technologická zdatnosť detí: Deti starších rodičov môžu ťažiť z technologického pokroku, ktorý sa vo svete udial počas ich výchovy.
• Finančná stabilita: Ženy, ktoré sa dlhšie venovali budovaniu kariéry alebo štúdiu, majú pravdepodobne lepšiu finančnú situáciu, čo sa priaznivo odzrkadlí na zdraví potomkov.
• Dlhšia dĺžka života: Niektoré štúdie naznačujú, že ženy, ktoré majú deti po 33. roku života, majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť dožitia sa 95 rokov.

Je dôležité si uvedomiť, že ide o zovšeobecnené zistenia a individuálne skúsenosti sa môžu výrazne líšiť.

Kedy mať dieťa? Toto rozhodnutie je nakoniec na vás a vášho partnera. Neexistuje univerzálna odpoveď, ktorá by platila pre všetkých. Dôležité je zohľadniť nielen biologické faktory, ale aj osobnú pripravenosť, partnerský vzťah, finančné zabezpečenie a celkovú životnú situáciu.

tags: #kedy #mat #dieta