Dojčenie v našej spoločnosti vymizlo a týka sa len malých bábätiek a výnimočne detí, ktoré majú 1 - 2 roky. 3-ročné dojčené deti sú v našich končinách skutočne raritou. Napriek tomu, že vďaka aktivitám občianskych združení postupne počet dlhodobo dojčených detí pribúda, matky, ktoré dojčia deti vo veku vášho synčeka, nemajú možnosť porovnávať správanie svojho dieťaťa s inými deťmi, nemajú možnosť vidieť iné staršie dojčené deti bežne okolo seba. Ak sú aj staršie deti v tomto veku dojčené, často sa to deje tajne, nie bežne na verejnosti. Toto spolu s tlakom spoločnosti, ktorá dojčenie starších detí nepovažuje za normálne, vytvára dojem, že vaše dieťa sa nespráva normálne. Nie je to tak.
Takto môže vyzerať dojčenie staršieho dieťaťa a dokonca takto bežne dojčenie staršieho dieťaťa vyzerá. Navyše deti majú počas dojčenia rôzne fázy, v ktorých sa niekedy aj v tomto veku chcú a potrebujú dojčiť častejšie než, keď boli novorodenci. Toto všetko je úplne normálne a aj vaše dieťatko sa správa normálne. A dokonca sa môže takto dieťa správať aj v akejsi poslednej „vlne“ častého dojčenia pred samotným odstavením, takže sa vám môže stať, že časom sa synček bude dojčiť menej a potom sa dojčenie znova zintenzívni pred odstavením. Toto neznamená, že váš synček nie je v procese prirodzeného odstavenia. Celkom iste je a celkom iste speje k odstaveniu, ktoré nastane už čoskoro, štatisticky sa deti dojčia približne okolo 4 roky.
Prečo je dojčenie v staršom veku dôležité?
Mnohé z pocitov, ktoré prežívate, súvisia s neistotou, či je toto v poriadku a či by ste nemali nejako zasiahnuť. Budete sa cítiť lepšie už len pri vedomí, že toto neprežívate sama. Pretože napriek tomu, že toto správanie synčeka je normálne, súčasne je normálne, ak sa vy cítite vyčerpaná, frustrovaná a mnohé ženy v tomto čase majú pocit, že náročná starostlivosť o dieťa snáď nikdy neskončí. Už investovali veľmi veľa, už dlhodobo sa o dieťa starajú veľmi intenzívne a stále „sa to nelepší“. Toto samo o sebe často vyvoláva predstavy, že niečo treba urobiť a tieto predstavy veľmi často intenzívne živí okolie dojčiacej matky. Pretože vaše okolie nemá skúsenosti s dojčenými deťmi a už vôbec nie s dlhodobo dojčenými deťmi.
Ak by ste od okolia zažívali uistenie a podporu, že to je normálne, že vaše dieťatko vás potrebuje takto intenzívne, že je normálne, že sa dojčí, keď sa nudí, keď sa udrie, keď rieši náročnú sociálnu situáciu, keď sa zľakne, keď mu niekto vezme hračku, že všetky deti sa typicky dojčia, keď matka zdvihne telefón, cítili by ste sa inak. Je to podobné koncu tehotenstva. Aj ku koncu tehotenstva majú mnohé ženy pocit, že už majú tehotenstva plné zuby. Majú veľké brucho, nemôžu sa dobre vyspať, nevedia si zaviazať šnúrky. Oklie vie, že je dôležité donosiť bábätko až do termínu pôrodu a vedia, že potom to skončí. Nikto vás nebude nahovárať na predčasný pôrod, hoci v dnešnej dobe by to pravdepodobne dopadlo dobre. Napriek tomu na predčasné odstavenie okolie matku nahovára úplne bežne.
Dojčenie je však ešte stále dôležité a to nielen pre psychiku dieťaťa a pre váš vzájomný vzťah. Ešte stále dojčením rozvíjate mozog, správnym spôsobom formujete postavenie zubov dieťaťa, ešte stále mu každou dávkou materského mlieka pomáhate vystielať sliznice tráviacej sústavy, dávate mu probiotiká, kmeňové bunky, ktoré budú jeho tkanivá opravovať ešte v starobe, ešte stále materské mlieko predstavuje hodnotný doplnok výživy. Vydržte ešte. Váš synček vás takto intenzívne bude potrebovať už len zopár mesiacov a to, čo teraz investujete, sa vám niekoľkonásobne vráti, keď bude starší.
Mýty a fakty o dojčení v staršom veku
Veľa sa hovorí o jeho zdravie podporujúcich vlastnostiach materského mlieka, ale bohužiaľ sú to často neúplné alebo až zavádzajúce informácie. Nasledujúce riadky Vám môžu poskytnúť aj trochu iný pohľad na dojčenie ako také.
Prvé mesiace života a umelé mlieko
Aj keď tejto vekovej kategórii sa spomínané kampane netýkajú, nemožno nespomenúť ešte stále zažitú benevolenciu k tzv. náhradným umelým mliekam (upraveným kravským mliekam). Napriek oficiálnej osvete o nenahraditeľnosti materského mlieka iným je všeobecná mienka taká, že umelé mlieko je plnohodnotnou náhradou materského mlieka a pri prvých problémoch s dojčením mamičky ihneď po ňom siahnu. Bohužiaľ často-krát aj na podnet svojich pediatrov. (Len 1-2 % žien naozaj nemôže dojčiť zo zdravotných dôvodov. V ostatných prípadoch ženy strácajú mlieko v dôsledku neinformovanosti, nesprávnej techniky a postupov dojčenia, v dôsledku neschopnosti a neochote zvládnuť laktačné krízy a v dôsledku mylnej predstavy, že kravské upravované mlieka sú 100% náhradou za dojčenie). Umelé mlieka by však mali byť posledným východiskom a nie alternatívou dojčenia.
Kravské mlieko a jeho vplyv
Ale ako je to s pitím kravského mlieka v neskoršom veku (po odstavení) a v dospelosti? Je to naozaj nutné pre naše zdravie ako nás presviedčajú mnohé reklamy…? Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že človek je jediný cicavec, ktorý svojím mláďatám nanucuje mlieko iného živočíšneho druhu. A zároveň jediným cicavcom, ktorý si myslí, že má v dospelosti nevyhnutnú potrebu piť mlieko iného cicavca. (Hoci nám to príroda, v rámci nášho druhu, neumožňuje). Je dôležité zdôrazniť, že mlieko ako také je strava určená pre mláďatá cicavcov, ktoré inú stravu ešte nemôžu prijímať, lebo na to nie je ich tráviaci systém uspôsobený. Mlieko nikdy nebolo prírodou určené dospelému jedincovi, ktorý už dokáže prijímať tvrdú stravu. Pre dospelých (a už vlastne aj odstavené deti) je prirodzené získavať bielkoviny a výživné látky z iných zdrojov. Robia to tak všetky cicavce a niet dôvodu, prečo by človek mal byť výnimkou.
Kravské mlieko, alebo zložením podobné mlieko iného cicavca, je možné použiť príležitostne ako výživový doplnok pre chorých a starých, ale určite nie sú na jeho pití odkázaní zdraví ľudia a už prirodzene odstavené deti. (Je zvláštne, že väčšina dospelých, ktorí sú presvedčení o potrebe pitia mlieka, sa pitia mlieka vlastného druhu - tj. materského mlieka - v dospelosti štíti a priam to pokladajú za zvrátené.) Úplne nepochopiteľné je ďalej z tohoto hľadiska dopĺňanie stravy dojčených detí, kravskými mliečnymi výrobkami. (Medzi mladými mamičkami kolujú mylné názory, že napr. po 6 mesiacoch - 1 roku je materské mlieko už nepostačujúce a je potrebné ho dopĺňať niečím „výživnejším“ - upravenými kravskými mliekami.) Akoby materské mlieko nebolo dostatočne výživné, akoby nebolo postačujúce pre zdravý vývin ľudských mláďat, akoby nás ľudí príroda nedostatočne vybavila a zároveň akoby jedine kravské mlieko bolo to pravé plnohodnotné mlieko pre človeka.
Ľudský organizmus v období približne 3 rokov stráca schopnosť tráviť mlieko ako také - tak ako všetky cicavce po istom čase. (Je to individuálne, dnešné deti strácajú túto schopnosť často aj skôr, v dôsledku prekrmovania kravskými mliečnymi výrobkami). Je to vlastne doba, kedy by sa dieťa prirodzene samo odstavilo od dojčenia, keby sme mu tú možnosť dlhého dojčenia dali. A tak ako iné cicavce by si aj ono bolo schopné v ďalšom období získať potrebné živiny (bielkoviny, vápnik atď.) z inej stravy, prináležiacej dospelým. Najzdravším zdrojom bielkovín sú semená rastlín, strukoviny, celozrné obilniny, orechy… Rovnaký obsah vápnika ako v mlieku (na 100g ~ 125mg vápnika) sa nachádza napr. v kapuste, fazuli alebo sóji a desaťnásobné množstvo sa nachádza v maku. (Takže nie je pravda, že mlieko je našim najväčším zdrojom vápnika ako propagujú mliekarenské firmy). Veľkým zdrojom vápnika sú tiež orechy a mandle.
Kto je zvyknutý na pokrmy z kravského mlieka, môže ho nahradiť napr. sójovým. (Ak je pre niekoho neprijateľné nekonzumovať kravské mlieko a výrobky z neho, mal by ich zaraďovať do svojej stravy tak ako iné potraviny - t.j. 1- 2 krát do týždňa. A to platí aj pre deti cca od 1 roka. Určite nie je pre nich vhodná výživa denne ráno a večer fľaša s mliekom či kakaom, plus rôzne mliečne kaše a či iné mliečne pokrmy). Propagovaná potreba dopĺňať si laktobaktérie (potrebné k správnej funkcii čreva a tým vytvárajúce aj prirodzenú imunitu organizmu) vo forme jogurtov a mliečnych nápojov umelo obohatených o tieto baktérie, je mylná. Telo si ich pri správnej výžive vytvára samo v črevnej flóre a nie je potrebné ich preventívne dodávať. V prípade istých chorobných alebo rekonvalescenčných stavov je ich možné získať napr. z pivných kvasníc (Pangamin Bifi) a zároveň sa vyhnúť ostatným negatívnym účinkom, ktoré požívanie mliečnych výrobkov so sebou prináša.
Kozie mlieko a jeho špecifiká
Ak hovoríme o potrebe pitia mlieka, máme zväčša na mysli kravské mlieko. Ale sú tu aj mlieka iných cicavcov a podľa istých štúdií je zložením najbližšie materskému mlieku práve kozie mlieko. Málokto vie, že rozdiely medzi mliekami jednotlivých cicavcov sú tak veľké, že ich zámenou by mnohé mláďatá vôbec neprežili. Napr. slávny príbeh o Rómulusovi a Rémusovi je v doslovnom ponímaní vlastne nereálny, lebo podanie vlčieho mlieka dojčatám by zákonite viedlo k ich skolabovaniu a smrti. Každé mlieko toho-ktorého cicavca je mu tzv. „šité na mieru“ a dodáva práve tie živiny a podporuje tie vlastnosti, ktoré daný druh pre svoj vývoj a rast potrebuje. Kravské mlieko je určené pre teľatá a podporuje stavbu tela i duševné vlastnosti typické pre svoj druh.
Zaujímavo vyzerá z tohto hľadiska porovnanie pomeru telesných proporcií človeka a kravy, a zároveň pomeru bielkovín ku sacharidom a tukom v materskom a kravskom mlieku. Vidíme, že tieto dva pomery sú identické pre ten ktorý živočíšny druh a jemu prislúchajúce mlieko pre človeka 1:7 a pre kravu 2:5/, čo nie je náhoda. Videné napr. z hľadiska fyzického vývoja dieťaťa, ktorý je závislý na strave, je nutné priznať, že dieťa kŕmené kravským mliekom má tendenciu mať stavbu kostry a telesný rast väčší, analogicky s kravským. I duševný vývoj je závislý na tom, čo jeme. Tak vývoj detí, kŕmených kravským mliekom, má tendenciu spomaľovať sa, deti sú tupejšie, pretože sa tu prejavuje nedostatok citlivosti. (Pravda je teda taká, že nie dojčené deti napredujú rýchlejšie vo vývoji, ale že tie druhé vo vývoji zaostávajú).
Prirodzené odstavenie dieťaťa
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné" (Pozri štúdiu od Dowling a Brown: An exploration of the experiences of mothers who breastfeed long-term: what are the issues and why does it matter?, Breastfeeding Medicine, 2013 a taktiež táto štúdia je zaujímavá: Kendall-Tackett, K.A. a Sugarman, M. (1995). The social consequences of long-term breastfeeding. J Hum Lact, 11(3):179-183.).
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
How I Weaned My Toddler (Without Much Drama)
Materské mlieko: Tekuté zlato aj po prvom či treťom roku života
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa." Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka: Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne. (Pozri tieto štúdie: Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.)
Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami:
- Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462.
- Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567.
- Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672.
- Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533.
- Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46.
- Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19.
- Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.
Podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti. Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia: Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25. Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplaceable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004. Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.
Oligosacharidy (HMO)
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku: Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162. Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.
Jedinečné proteíny v materskom mlieku
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať: Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S. Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S.
Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie. Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778. Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419. Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity: Dewey, KG, Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant, Pediatr Clin North Am. 2001 Feb;48(1):87-104. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou: Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. 2009;2009:327505.
V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené: Yan J. The association between breastfeeding and childhood obesity: a meta-analysis. BMC Public Health. 2014 Dec 13;14:1267.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu: Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):30-37.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha: Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest
V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať:
- Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870.
- Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ. 1989;299:946 -949.
- Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243.
- Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718.
Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015)
Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba: Straub N et al. Economic impact o...
Podpora dojčenia v staršom veku
Dojčiť dieťa vo vyššom veku sa stále považuje za kontroverzné, hoci by to tak nemalo byť, tvrdí laktačná poradkyňa Viera Červená. "Je to rovnako neodvratný proces ako naučiť sa chodiť," povedala pre TASR pri príležitosti Svetového týždňa na podporu dojčenia (1.-7.8). Deje sa to podľa nej okolo troch až piatich rokov, u každého dieťaťa je to individuálne.
Materské mlieko znižuje u bábätka hladinu stresových hormónov a prežívanie bolesti. Dokáže ho utíšiť či uspať pri raste zubov, ak je mrzuté či uplakané. "Je jedinečné. Dieťaťu po zdravotnej stránke pomáha aj samotný akt satia na prsníku - správne sa rozvíja tvár, formujú zubné oblúky či podnebie. Tvarovanie ústnej dutiny zase ovplyvňuje postavenie nosových štrbín, Eustachovej trubice či hltana. "Dojčenie pomáha regulovať činnosť srdca dieťaťa, jeho dýchanie," uviedla poradkyňa.
Ženy by však mali dojčiť aj pre svoje zdravie, podotkla poradkyňa. Je prevenciou rakoviny prsníka, vaječníkov, maternice, chráni proti osteoporóze. Na umelú výživu by sa ženy mali podľa poradkyne spoľahnúť len v odôvodnených prípadoch. Nedojčené deti ju už po šiestom mesiaci nepotrebujú. "Materské mlieko sa dá získať aj na lekársky predpis, existujú aj banky materského mlieka," podotkla Červená. Žena ho môže mať málo z dôvodu nedostatočných znalostí o dojčení či nízkej podpore okolia. Príliš skoro odstavenému bábätku podľa jej slov hrozí vyššie riziko chorľavosti, obezity či ekzémov.
Červená je predsedníčkou občianskeho združenia Mamila, ktoré dojčiacim ženám poskytuje osobné i telefonické poradenstvo. Organizuje napríklad aj kurzy o dojčení pre budúce poradkyne, pediatrov, zdravotníkov a nemocnice. "Pôjde o stretnutia dojčiacich mamičiek s poradkyňami formou podporných skupín, piknikov, besied, prednášok, premietaní filmov, výstav a púte," zakončila.
V situácii, keď dieťa už v priebehu dňa nemá o dojčenie veľký záujem, ale rada by ste dojčili aspoň do dvoch rokov, odporúča sa urobiť kroky pre to, aby dojčenie bolo častejšie. Aj pri staršom dieťatku má totiž zmysel sa o dojčenie starať. Vo všeobecnosti v prvých mesiacoch dojčenia platí zásada: Ponúkať a neodmietať. A vo všeobecnosti až približne v 1,5 - 2 rokoch začína platiť pravidlo: Neponúkať a neodmietať - pravidlo, ktoré počíta s tým, že dieťa si už častosť dojčenia bude manažovať samo. Inými slovami, vaše bábätko je ešte stále vo veku, kedy sa môže začať dojčiť menej často, ale nemusí to byť pre dojčenie dobré. Je možné urobiť kroky pre to, aby dojčenie bolo častejšie a aby sa vrátilo tam, kde by v tomto veku dieťaťa malo byť. Preto sa pokúste vytvoriť podmienky pre zlepšenie dojčenia: dojčenie aktívne dieťaťu ponúkajte, ak si ho samo nepýta, tak, aby bolo dojčené dostatočne často a dostatočne výdatne vytvorte počas dňa príležitosti, aby ste s dieťatkom mohli byť v kontakte koža na kožu, napríklad môžete nechať dieťa hrať sa v posteli tak, aby ste vy ležali s ním a muselo vás preliezať, keď sa hrá s hračkami nechajte dieťatko na prsníku zaspať, nielen v noci, ale aj počas dňa ponúkajte dieťatku prsník pri nosení v šatke alebo v nosiči ponúkajte dieťatku prsník, keď sa fyzicky zraní alebo keď zažíva sociálnu náročnú situáciu, je unavené, predráždené. Je dôležité tieto zmeny urobiť, pretože predčasné odstavenie aj v tomto veku dieťaťa prináša rôzne riziká pre dieťa aj pre matku.
