Rodina je na Slovensku dlhodobo považovaná za jednu z najvyšších hodnôt. Avšak, pri pohľade na štatistiky týkajúce sa manželstva, rozvodovosti a pôrodnosti mimo manželstva, sa obraz stáva zložitejším. V tomto článku sa zameriame na práva a povinnosti spojené s dieťaťom narodeným mimo manželstva na Slovensku, s prihliadnutím na platnú legislatívu a spoločenské trendy.
Rodina ako hodnota na Slovensku
Rodinu považuje za dôležitú 92 % Slovákov, čo ju stavia na prvé miesto v rebríčku životných hodnôt. Manželstvo však považuje za dôležité len 54 % Slovákov a vernosť iba 48 %. Napriek tomu je rodina stále základnou a nevyhnutnou zložkou spoločnosti.
Trendy v rodinnom živote
Za posledných dvadsať rokov nastali výrazné zmeny v rodinnom živote na Slovensku. Sobášnosť klesá, rozvodovosť stúpa a narastá počet detí narodených mimo manželstva. Celkový počet detí narodených mimo manželstva rýchlo stúpa - v roku 1996 to bolo približne 14 % detí, dnes je to už viac ako 30 % všetkých detí.
Právne aspekty určenia otcovstva
Zákon stanovuje určité pravidlá, tzv. domnienky otcovstva, ktoré vychádzajú zo všeobecných skúseností a na základe nich určujú okruh možných otcov.
Domnienka otcovstva manžela matky
Prvou a zrejme najdôležitejšou domnienkou je tá, že za otca sa považuje manžel matky, pričom do rodného listu sa manžel matky zapíše vždy (bez ohľadu na to, či je skutočným biologickým otcom), ak sa dieťa narodilo aj v lehote 300 dní po zániku manželstva (napr. rozvodom alebo v dôsledku smrti niektorého z manželov). Odlišná je situácia len vtedy, ak sa dieťa narodí do 300 dní po zániku manželstva, ale žena sa v medziobdobí do narodenia dieťaťa znova vydá, potom matrika do rodného listu zapíše ako otca nového manžela.
Súhlasné vyhlásenie rodičov
Iba ak je dieťa, povedané odborným slangom, právne voľné (teda neplatí prvá domnienka o manželovi matky a v rodnom liste dieťaťa nie je údaj o otcovi vyplnený, čo je najtypickejšie v prípade slobodných matiek), dá sa otcovstvo - prostredníctvom druhej domnienky otcovstva - určiť tým spôsobom, že matka a muž, ktorý sa za otca považuje, urobia o tejto skutočnosti súhlasné vyhlásenie na ktorejkoľvek matrike či na súde. Takto môžu rodičia postupovať i pred narodením dieťaťa, ak už bolo splodené. Ak niektorý z rodičov ešte nemá 18 rokov, musí takéto vyhlásenie urobiť pred súdom.
Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, otcovstvo je možné určiť súhlasným vyhlásením matky a muža, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. Toto vyhlásenie sa robí pred matrikárom alebo súdom. Pri uskutočnení súhlasného vyhlásenia rodičov je potrebné predložiť občianske preukazy rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov je možné uskutočniť aj pred narodením dieťaťa, ak je dieťa už počaté. Toto umožní, aby boli v rodnom liste dieťaťa uvedené aj údaje otca.
Určenie otcovstva súdom
Ak otcovstvo nie je určené prvým alebo druhým z opísaných spôsobov, prichádza na rad tretia domnienka otcovstva, o ktorej vždy rozhoduje v občiansko-právnom konaní súd. Zákon stanovuje, že ak nedošlo k určeniu otcovstva uvedeným spôsobom, môže dieťa (zastúpené opatrovníkom), matka i muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak žalobu podáva za dieťa opatrovník, môže to urobiť aj proti vôli matky.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa mal pohlavný styk v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej než stoosemdesiat a viac než tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo závažné okolnosti nevylučujú. Vychádza sa z predpokladu, že k pôrodu prichádza medzi šiestym a desiatym mesiacom od počatia, a ak sa v konaní pred súdom preukáže, že došlo medzi matkou dieťaťa a označeným otcom k pohlavnému styku, bude muž určený za otca dieťaťa rozhodnutím súdu, ak nepreukáže, že jeho otcovstvo je vylúčené (napr. neplodnosť, preukázanie, že otcom je niekto iný a pod.). Súd spravidla nariadi vypracovanie znaleckého posudku, a to najčastejšie z odboru genetiky alebo hematológie. V súčasnosti je možnosť vedecky vylúčiť alebo určiť otcovstvo mimoriadne vysoká a vierohodnosť výsledkov dosahuje takmer 100 percent. Tieto posudky však rozhodne nie sú lacné a súdu ich platí ten, kto v konaní prehrá. Zákonodarca nedávno do zákona vložil aj ustanovenie o tom, kto sa považuje za otca dieťaťa, ktoré bolo oplodnené z asistovanej reprodukcie nazývanej umelé oplodnenie.
V zmysle § 104 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z., súd môže nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania, najmä antropologickú, genetickú alebo inú expertnú expertízu, ak je to potrebné na zistenie otcovstva.
Rodný list dieťaťa
Rodný list je vystavený automaticky za predpokladu, že bola podpísaná „Dohoda rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ (osobne počas tehotenstva alebo priamo v pôrodnici alebo elektronicky). lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo ktorý po pôrode poskytol liečebný úkon, najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa. Rodič (v prípade narodenia doma), na ktorého sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, najneskôr do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa.
Aké dokumenty treba pri vydávaní rodného listu?
Pri vydávaní rodného listu je potrebné mať k dispozícii: Hlásenie o narodení dieťaťa ktoré zasiela zdravotnícke zariadenie matrike). Vyhlásenie o mene dieťaťa ktoré musí byť podpísané obomi rodičmi (matka podpisuje v pôrodnici, otec na matrike pri preberaní rodného listu). V prípade ak sa otec nemôže osobne dostaviť po rodný list, potom ten, kto rodný list preberie (matka, splnomocnená osoba), musí predložil vyhlásenie otca, že s menom súhlasí, pričom podpis otca na vyhlásení musí byť overený.
Ako sa určí priezvisko dieťaťa?
- Dieťa narodené do platného manželstva rodičov s rovnakými priezviskami - po narodení nadobúda dieťa spoločné priezvisko zosobášených rodičov.
- Dieťa narodené do platného manželstva rodičov s rozdielnymi priezviskami - po narodení nadobúda dieťa priezvisko jedného z rodičov určené dohodou pri uzavretí manželstva.
- Dieťa narodené rodičom s rozdielnymi priezviskami, ktorí nie sú zosobášení - po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa dohody rodičov.
- Dieťa narodené do 300 dní od rozvodu - po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa dohody bývalých manželov pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.
- Dieťa, ktorého otec nie je známy - po narodení nadobúda dieťa priezvisko matky, ktoré má v čase narodenia dieťaťa.
- Ani jeden z rodičov nie je známy - po narodení nadobúda dieťa priezvisko podľa určenia súdu.
Podľa § 4 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov novorodenec ako štátny občan Slovenskej republiky nadobúda po narodení v zásade spoločné priezvisko rodičov. Ak majú rodičia rôzne priezviská, nadobúda dieťa priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva. Ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda novorodenec priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť priezvisko dieťaťa, ktoré má jeden z rodičov. Do času určenia otcovstva dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.
Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
Nemanželské spolužitie a jeho právne aspekty
Nemanželské spolužitie na Slovensku nie je komplexne upravené zákonom. Avšak, v modernej spoločnosti zaznamenávame premeny postoja k manželstvu a premeny rodinného správania. Rozširujú sa alternatívne formy spolužitia, v ktorých prevláda individualizmus. S uvedením si tohoto trendu divergencie (odklonu) od tradičných hodnôt stáva sa veľmi aktuálnou otázka, či nie je nemanželské spolužitie vážnou konkurenciou manželstva.
Z inštitútu nemanželského spolužitia sa stáva významný fenomén. Preto je potrebné opätovne zdôrazniť, že už v príprave rekodifikačného procesu Občianskeho zákonníka by mali byť reflektované európske štandardy spojené s týmto inštitútom, najmä ak si rekodifikačná odborná komisia dala za cieľ vytvoriť taký integrovaný súkromnoprávny kódex, ktorý nadviaže na historické tradície rímskeho súkromného práva a ním inšpirované veľké európske kodifikácie, a súčasne bude moderným zákonníkom s európskymi dimenziami vychádzajúcimi z aktuálnych potrieb integrácie vyjadrených a regulovaných európskym súkromným právom.
Európske štandardy a judikatúra ESĽP
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) svojim postavením nadradenej súdnej moci okrem zabezpečenia rovnakého výkladu a uplatňovania právnych predpisov EÚ v každej krajine EÚ zabezpečuje aj dodržiavanie právnych predpisov EÚ. Judikatúra rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora sa stáva významným prameňom najmä pre vnútroštátnu právnu úpravu, pretože hoci mnoho členských štátov nemá kohabitáciu priamo zakotvenú v zákone a subjekty takýchto partnerstiev v rámci štátov EÚ nepožívajú žiadnu ochranu, ESĽP im primeranú ochranu poskytuje.
Už v mnohých prípadoch sa ESĽP zaoberal napr. konkrétnou otázkou, či je možné nemanželské spolužitie dvoch osôb považovať za „rodinný život“, respektíve „rodinu“ v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prípad Marckxová proti Belgicku (1979)
Sťažovateľke pani Paule Marckxovej sa z nemanželského spolužitia narodila dcéra Alexandra. Podľa vtedajšej belgickej právnej úpravy musela slobodná matka svoje materstvo uznať v samostatnom konaní alebo ho adoptovať, na rozdiel od matiek v manželstve, u ktorých statusový pomer k dieťaťu vznikal už samotným pôrodom. Súd vo veci konštatoval, že v zmysle čl. 8 Dohovoru nie je možné robiť rozdiely medzi rodinou založenou na manželstve a rodinou vychádzajúcou z nemanželského spolužitia.
Prípad Keegan proti Írsku (1994)
V tomto prípade sa Súd zaoberal momentom vzniku rodinného života v rámci nemanželského spolužitia. Súd pripomenul, že pojem „rodiny“ v tomto ustanovení sa neobmedzuje výhradne na vzťah založený manželstvom, a môže zahŕňať ostatné de facto „rodinné“ putá, kde strany spolu žijú mimo manželstva. Dieťa narodené v takomto vzťahu je ipso iure súčasťou tejto „rodinnej“ jednotky, od momentu svojho narodenia, už samotnou touto skutočnosťou. Preto existuje medzi dieťaťom a jeho rodičmi puto predstavujúce rodinný život aj napriek tomu, že v čase jeho alebo jej narodenia už rodičia nežijú spolu, alebo že sa ich vzťah skončil.
Dedenie a majetkové práva
Podľa Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu, možná je aj ich kombinácia. Ak neexistuje testament, nastupujú dedičia zo zákona. Pri dedení zo zákona sa dedičia delia do štyroch dedičských skupín. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
V druhej dedičskej skupine dedí manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Ak žena nemala manžela, druha, deti ani rodičov, len dve sestry, tie dedia v tretej dedičskej skupine. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.
"Kompatibilita práv detí a rodičov" (1.časť) - Prednáška PhDr.Tinku
Odpovede na časté otázky
Kto je právnym zástupcom dieťaťa, ak rodičia nie sú manželia?
Ak je v rodnom liste dieťaťa zapísaný otec prostredníctvom súhlasného vyhlásenia rodičov, obaja rodičia sú právnymi zástupcami dieťaťa. Môžu spoločne robiť rozhodnutia do dosiahnutia plnoletosti a obaja nesú právnu zodpovednosť. V prípade potreby by úrady informovali oboch rodičov.
Nárok na výchovu dieťaťa v prípade úmrtia jedného z rodičov
Ak rodičia nie sú manželia, ale otec je zapísaný v rodnom liste, má nárok na výchovu dieťaťa. V prípade úmrtia matky by sa otec nemusel súdiť o výchovu dieťaťa s inými príbuznými, pokiaľ nie sú splnené podmienky na pozbavenie rodičovských práv.
Oprávnená osoba na dedenie
V prípade smrti jedného z rodičov, ak je otec zapísaný v rodnom liste, dedí dieťa ako dedič zo zákona. Okrem dieťaťa dedí aj druhý rodič (ak nie sú manželia, potom podľa pravidiel dedenia zo zákona).
Práva otca dieťaťa narodeného v manželstve s iným mužom
Ak žena porodí dieťa v čase trvania manželstva, za otca sa automaticky považuje jej manžel. Tretia osoba (milenec) nemá právo na určenie otcovstva ani na úpravu styku s dieťaťom, pokiaľ nie je otcovstvo manžela právoplatne zapreté a následne určené otcovstvo iného muža.
Váš manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo Vám ako jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Aj Vy môžete do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je Váš manžel. Váš milenec však uvedené právo nemá.
Otec dieťaťa, ktorého matka je vydatá za iného muža
Ak je matka dieťaťa stále vydatá, ale nežije so svojím manželom, a čaká dieťa s iným mužom, za otca dieťaťa uvedeného v rodnom liste bude jej manžel. Jedinou cestou, ako sa stať právnym otcom, je, aby sa matka rozviedla a následne sa vzala s biologickým otcom dieťaťa. Potom bude možné určiť otcovstvo nového manžela.
