Puberta je náročné obdobie nielen pre samotné deti, ale aj pre ich rodičov. Dochádza k mnohým zmenám, ktoré ovplyvňujú správanie a komunikáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť rady a návody, ako zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi a deťmi v tomto období, a to s prihliadnutím na rôzne aspekty a perspektívy.
Obdobie puberty je charakteristické túžbou po nezávislosti, samostatnosti a sebavyjadrení. Dospievajúce deti sa snažia získať odstup od rodičov, čo môže viesť k nedorozumeniam a konfliktom. Mnohí rodičia si však chcú udržať silné puto so svojimi deťmi. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa zdá, že deti sa od rodičov vzďaľujú, stále potrebujú ich podporu a porozumenie.
Prečo niektoré deti majú turbulentnejšiu pubertu ako ostatné?
Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva. V dospievajúcom mozgu sa uskutočňujú intenzívne procesy, ktoré vysvetľujú správanie dieťaťa v období dospievania. Dospievanie je čas medzi detstvom a dospelosťou. Prvou časťou dospievania je puberta a trvá asi od 11 do 15 rokov, po nej nasleduje adolescencia - asi od 15 do 22 rokov. Dospievajúci sa usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická a odlišovala ich od ostatných ľudí. Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti. Podľa psychológov je rozvoj identity hľadaním odpovedí na množstvo otázok.
Deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď., majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný. Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho. Tento pocit ostáva v podvedomí a ovplyvňuje postoje a vzťahy dieťaťa v jeho budúcnosti, vplýva na vznik kompenzačných mechanizmov v puberte v záťažových stavoch.
Dieťa si tvorí obraz o sebe na základe toho, ako sa k nemu správa okolie, jeho najbližší. Dospelí dieťaťu zrkadlia to, aké to dieťa je. Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, tak dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu, nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky. Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty ale nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne, alebo pocitovo z tónu hlasu. Človek takmer vždy uprednostní vnímanie toho neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí. Vždy si človek vyberie tú neverbálnu zložku komunikácie, napríklad akým tónom hlasu k nemu prehovoria. V prípade negatívneho vzoru si dieťa vzťahuje na seba to, čo vníma adresované k nemu samému, a dáva tomu významy. Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu. Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky, atď. Keď sa takéto dieťa s nevyrovnaným ranným detstvom dostane do nejakej ťažkej životnej situácie v období dospievania, pomerne často zlyháva, a mnohé z nich sa obracajú k alkoholu, drogám, nevhodným partiám, ale aj k závažnejším sociálnopatologickým formám správania. Narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvňujú duševné dozrievanie dieťaťa závažným spôsobom. Deti strácajú pocit bezpečia a istoty práve v období, keď ho nadmerne potrebujú.
Ako sa správa mozog v období dospievania?
V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synapsií a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsie zosilnejú, slabé sú naopak, potlačené. Toto “prerieďovanie” nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“. Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti. U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch, a naopak, viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu odpovediam útočným (slovne aj fyzicky) a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje. Dochádza tak k situáciám, kedy dospievajúce dieťa svoj emočný základ a svoju stabilitu budovanú v ranom detstve konfrontuje s formou vhodného alebo nevhodného správania.
Útle detstvo ako základ puberty bez prejavov nevhodného správania
Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu. Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky, atď.
Príčiny nevhodného správania
Deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď, majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný. Keď sa takéto dieťa s nevyrovnaným ranným detstvom dostane do nejakej ťažkej životnej situácie v období dospievania, pomerne často zlyháva, a mnohé z nich sa obracajú k alkoholu, drogám, nevhodným partiám, ale aj k závažnejším sociálnopatologickým formám správania.
Ako zlepšiť komunikáciu s deťmi v pubertálnom veku
Už nie sú vaši maličkí. V prvom rade sa musíte zmieriť s tým, že vaši potomkovia už viac nie sú tými maličkými miláčikmi ako kedysi. Je predsa logické, že vás nemôžu celý život počúvať na slovo, pretože rovnakou zmenou ste si prešli i vy s vašimi rodičmi. Berte to tak, že už majú viac svojej pravdy, ktorú im musíte uznať. Zmierte sa s tým, že aj oni môžu mať niekedy lepší názor ako vy a nemôžete nezmyselne stáť za svojim slovom, keď sa mýlite. Uvedomte si, že už aj oni musia mať nejaké tajomstvá a netúžia sa s vami podeliť o všetko. Je to prirodzený vývoj ich osobnosti vy by ste sa mali naučiť dať im ich priestor a rešpektovať to, že s vami nebudú hovoriť úplne o všetkom, čo majú na srdci.
Nehrajte sa na trucujúce dieťa. Tou najhoršou reakciou, akú môžete ako rodičia urobiť, je začať trucovať rovnako ako vaše deti. Párkrát vám odvrknú alebo nebudú mať náladu rozprávať sa s vami a vy sa už odujete a trucujete ako ich rovesníci. Ste tu tí starší, máte už svoje životné skúsenosti a nemali by ste skĺzať do infantilnej roviny a kaziť tak vaše vzťahy. Uvedomte si, že keď spustíte takéto tiché vojny, už sa nebudete vedieť vrátiť do starých koľají. Komunikácia sa zhorší ešte viac, až si nakoniec nebudete mať čo povedať. Obrňte sa trpezlivosťou a príďte za nimi vtedy, keď majú náladu a porozprávajte sa ako za starých čias.
Nechajte ich vychladnúť. Počas života niet situácie, ktorú by nedokázal vyliečiť čas. Keď aj majú vaše deti zlé obdobie a nekomunikujú s vami, netlačte na nich zbytočne. Takto totiž ešte viac prehĺbite priepasť medzi vami. Bude im liezť na nervy, že za nimi neustále doliezate a ešte viac sa uzavrú do seba. Dajte im preto trochu času, aby si to upratali v hlave a najmä aby sa vysporiadali s návalom emócií, ktorý ich prekvapil rovnako ako vás. Až potom si s nimi vybudujte znova vzťah, aký ste mali kedysi. Niekedy budete musieť ísť úplne od nuly, no za vytvorenie rodinnej idylky to bude istotne stáť.
Zaujímajte sa o ich témy. Ak budete stále rozprávať o tom, čo zaujíma vás, komunikácia začne automaticky viaznuť. Pre svoje deti budete mať zastarané názory a nebudú sa mať s vami o čom baviť. Nie je nutné nasilu nabrať slovník mládeže, aby ste v ich očiach nepôsobili smiešne. Stačí len prestať tvrdošijne odmietať ich okruhy záujmov, prípadne si robiť žarty z toho, čo ich zaujíma a čo by radi s vami rozobrali. Keď chcete udržať ich záujem, vždy s nimi rozoberte témy, ktoré sú pre nich aktuálne a zbystria pri nich pozornosť. Zistite si napríklad nejakú novinku o obľúbenom športovcovi alebo interpretovi, prečítajte si knihu, ktorá na nich zapôsobila alebo sa informujte na typické oblasti, ktoré sú v tomto období centrom ich života, ako napríklad vzťahy ich kamarátov, prístup učiteľov, hudba a filmy.
O dôveru treba bojovať. V tomto období nezabúdajte ani na to, že si so svojimi pubertiakmi musíte vybudovať dôveru. Dávajte si obzvlášť pozor na to, aby ste nešírili ďalej veci, ktoré majú patriť iba do vašich uší. A to platí aj v súvislosti s vašim partnerom.
Aktívne počúvanie: Kľúč k porozumeniu
Aktívne počúvanie je komunikačná zručnosť, ktorá môže zásadne zmeniť spôsob, akým sa rozprávame so svojimi deťmi. Je to viac ako len počúvanie uchom, je to "počúvanie srdcom". Keď aktívne počúvame, deti cítia, že ich naozaj vnímame, rozumieme ich pocitom a berieme ich vážne.
Čo znamená aktívne počúvanie?
Aktívne počúvanie znamená byť prítomný v rozhovore - nielen fyzicky, ale aj mentálne a emočne. Znamená to plne sa sústrediť na to, čo dieťa hovorí, potvrdiť jeho pocity a vytvoriť priestor, kde môže slobodne vyjadriť svoje emócie bez súdov a kritiky.
Príklad z reálneho života
Štvorročná Sofia sa hrá s domčekom s bábikami a jej dvojročná sestra jej vyťahuje z neho nábytok a zbúra pri tom všetok riad. Sofia sa rozhnevá, udrie sestru po ruke a s plačom uteká za mamou: „Mamí, ona mi to tam zase všetko rozbila. Neznášam ju.“ V tomto momente väčšina rodičov nie je nastavená na aktívne počúvanie a má nutkanie dcérku ukázniť, skritizovať za nepekné slová: „Ale čo to rozprávaš? Čo je ale pod povrchom Sofiiných slov? Ak by mama odložila všetko, čomu sa zrovna venuje, posadila si Sofiu k sebe, pohladila ju a povedala napríklad: „Rozumiem. Ty si si s tým dala toľko práce a ona ti to zbúrala," Sofia by sa cítila pochopená.
Výhody aktívneho počúvania
- Ochota zdieľať: Keď deti cítia, že ich rodič naozaj počúva, sú ochotnejšie zdieľať svoje pocity a zážitky.
- Lepšia spolupráca: Deti, ktoré cítia, že sú pochopené, menej vzdorujú a viac spolupracujú.
- Prirodzená zručnosť: Ak vás rodičia doma aktívne počúvali, pravdepodobne to dokážete aj vy prirodzene vo vzťahu k druhým ľuďom (a teda aj svojim deťom).
Ako začať aktívne počúvať
Skúsiť aktívne počúvať môžete začať hneď teraz. Používajte vety ako:
- „Aha, rozumiem.“
- „Máš strach?“
- „Je v poriadku, že plačeš.“
Používaním takýchto viet ukazujeme deťom, že ich pocity sú platné, že aj nepríjemné emócie sú súčasťou života a že ste tam pre dieťa pripravení si ho vypočuť bez súdov a kritiky.
Čo deťom najviac vadí na rodičoch?
V jednom výskume sa spýtali detí v rannej puberte, čo im najviac vadí na svojich rodičoch a prečo sa im prestali zverovať. Deti sa zhodli, že majú pocit, že rodičia ich nepočúvajú, nechápu a iba im neustále hovoria, čo majú robiť.
Vzťah medzi rodičmi a dospievajúcimi
Keď deti vstupujú do obdobia dospievania, často svoju pozornosť presúvajú od rodičov ku svojim priateľom. Psychológovia zdôrazňujú, že netreba mať obavy, že by deti prestávali mať rady svoju rodinu.
Prečo je dôležitá väzba medzi rodičom a dieťaťom?
Zostať v blízkom kontakte so svojím dieťaťom, ktoré je v puberte, je dôležité nielen pre spokojnosť rodičov, ale aj pre blaho dospievajúceho. Úzka väzba medzi rodičmi a dospievajúcimi je spojená so zdravým duševným zdravím, s rozhodovaním, úspechmi v škole, pocitmi spolupatričnosti a vysokou sebaúctou. Silné spojenie môže pomôcť dieťaťu lepšie zvládať problémy v škole, šikanu, rizikové správanie a pocit samoty.
Ako budovať blízke vzťahy
Aj keď sa dieťa občas tvári tak, že vás nepotrebuje, v skutočnosti chce zostať nablízku. Možno budete určitý čas iba vy iniciovať komunikáciu a spoločné aktivity, ale ak vydržíte, výsledky sa dostavia.
- Naplánujte si pravidelný rodinný čas: Skvelým spôsobom, ako udržiavať blízkosť medzi vašimi deťmi, je naplánovať si po dohode so všetkými členmi rodiny nejaké spoločné aktivity. Môže to byť čokoľvek, čo pravidelne robíte so svojím dospievajúcim dieťaťom a s ostatnými členmi rodiny. Môže to byť spoločné varenie, sledovanie filmov, športovanie, cvičenie, turistika, hranie spoločenských hier alebo videohier, nakupovanie alebo prechádzka so psom. Najdôležitejším prvkom je vytvorenie rodinnej tradície, na ktorú si časom všetci zvyknú.
- Počúvajte viac, menej hovorte: Hoci sa dospievajúce deti snažia osamostatniť, potrebujú niekoho, s kým by sa mohli úprimne rozprávať, kto by ich so skutočným záujmom počúval. Najviac zo všetkého túžia po tom, aby mohli dôverovať svojim rodičom a rozprávať sa s nimi o všetkom, čo majú na srdci. Potrebujú niekoho, kto by sa rozprával s nimi, kto by ich skutočne vypočul a nie im len dával príkazy a ponaučenia.
- Vyjadrujte deťom svoju podporu: Deti mávajú aj svoje náročné dni. Rodič by im mal povedať: „Vidím, aké to máš dnes ťažké, ale verím ti, že to prekonáš.“
- Rozprávajte sa aj o zložitých veciach: Keď je to potrebné, motivujte svoje dieťa k tomu, aby sa nebálo otvoriť aj náročnejšiu tému. Niekedy je naozaj ťažké hovoriť o vzťahoch, o učiteľoch, o sexe, smrti, peniazoch, drogách, láske, známkach, priateľoch a svojich plánoch.
- Buďte pokojní v ťažkých časoch: Tínedžeri môžu byť náladoví, neslušní, podráždení alebo sa správajú rizikovo. Snažte sa zachovať pokoj a vyvarujte sa kriku. Ak je vaše dieťa nahnevané alebo má ťažký deň, snažte sa k nemu pristupovať s empatiou, trpezlivosťou a súcitom.
- Buďte láskaví, ale vyžadujte dodržiavanie pravidiel: Aj keď môže byť lákavé upustiť od svojich pravidiel, aby ste si nenarušili vzťah so svojimi dospievajúcimi deťmi, odborníci to neodporúčajú. Dôležité je postupné rozširovanie hraníc a vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom.
- Buďte trpezliví: V čase puberty sa veľmi často vyskytnú situácie, keď vás dieťa sklame. Väčšinou je to spôsobené tým, že vaše dieťa prechádza obdobím masívnych fyzických a duševných zmien. Ak svojmu dieťaťu ponúknete trochu viac empatie a trpezlivosti, práve v tejto chvíli sa začne odvíjať vo vzťahoch krásna niť silného napojenia, ktorá vydrží po celý život.
- Podporujte deti v tom, čo ich zaujíma: Ak športujú, spievajú, tancujú alebo hrajú hry, snažte sa byť pri tom, ak môžete. Dovoľte im robiť to, čo ich zaujíma, poskytnite im v tom voľnosť, ale v rozhodujúcich chvíľach buďte dobrým pozorovateľom alebo divákom.
- Pozývajte domov priateľov vašich detí: Občas urobte zo svojho domu miesto, kde sa vaše deti rady schádzajú so svojimi kamarátmi. Poskytnite im občerstvenie a doprajte aj trochu súkromia.
- Občas sa zabávajte spolu s deťmi: Zistite, ako môžete podporiť ich záľuby. Ak sa to dá, zúčastňujte sa spoločne na činnostiach, ktoré zaujímajú vaše deti. A potom ich pozvite na podujatie, ktoré zaujíma vás.
Rodičia a tínedžeri môžu komunikovať, ak viete ako | Ruth Oelrich | TEDxDavenport
Čo si dospievajúci skutočne myslia?
Dospievajúci si uvedomujú, že svet nie je taký, ako im bol prezentovaný. Vidia zlyhávania dospelých a často sa cítia nepochopení. Je dôležité prestať im klamať, vytvárať falošné autority a falošné ciele. Namiesto toho by sme sa mali snažiť byť ich kamarátmi, počúvať ich a chápať.
Ako hovoriť s tínedžermi?
Psychologička Dominika Rajznerová a špeciálna pedagogička PaedDr. poskytujú rady, ako hovoriť s deťmi, tínedžermi a vôbec mladými ľuďmi. Je dôležité vedieť, prečo sa naša komunikácia s nimi v čase mení a prečo je niekedy tak ťažké nájsť spoločnú reč.
Rady pre rozvedených rodičov
Pri problémoch s dieťaťom v puberte vám každý psychológ odporučí, veľa sa s dieťaťom rozprávať, lebo ak viazne komunikácia, problémy sa riešia oveľa horšie. Ak ste navyše rozvedení rodičia, situácia sa komplikuje. Podľa istého výskumu takmer 80% detí vo veku od 12 do 17 rokov si v období puberty s rodičmi nerozumie. V prípade detí z rozvedených rodín je v nevýhode ten rodič, do ktorého starostlivosti je dieťa dané. Je to najmä tým, že tento rodič vyžaduje od dieťaťa plnenie si školských či domácich povinností, kým druhý rodič je „iba víkendový“ a aktivity u neho sú obmedzované viac či menej na zábavné činnosti.
Čo nerobiť?
- Nevyčítajte si chyby: Výchovou od bábätka môžete svojmu dieťaťu vštepiť naozaj slušné základy, ale i genetika môže zohrať veľkú úlohu.
- Nesnažte sa vytvoriť kamarátsky vzťah: Dieťa a rodič nie sú kamaráti!
- Neberte všetko príliš vážne: Ak vám dieťa v puberte povie, že vás nenávidí, neberte to až tak príliš vážne.
- Zachovajte pokoj: Deti z rozvedených rodín sa rady vyhrážajú tým, že chcú ísť bývať k otcovi. Nádych, výdych a pekne pobaliť potomkovi tašku, aj keď vám ide puknúť srdce.
tags: #komunikacia #rodic #dieta #v #puberte