Kreslenie nie je len o umení, ale aj o vývoji dieťaťa. Súvisí s jeho skúsenosťami, emocionálnymi a intelektuálnymi schopnosťami, ako aj s motorickými zručnosťami. Každé dieťa prechádza vývojovými štádiami, ktoré sa odrážajú v jeho kresbách.
Vývoj kresby je úzko spojený s celkovým vývojom dieťaťa. Kým sa dieťa naučí rozprávať a písať, kresba slúži ako jeho primárny komunikačný prostriedok. Je to spôsob, ako vyjadriť svoje pocity, predstavy a zážitky, ktoré ešte nedokáže formulovať slovami. Aj keď sa kresba často považuje len za hru, odborníci v nej nachádzajú spojenie medzi detskou realitou a snením.
Vývojové štádiá detskej kresby
Vývoj detskej kresby možno rozdeliť do niekoľkých štádií, ktoré odzrkadľujú rastúce kognitívne a motorické schopnosti dieťaťa:
1. Obdobie čmáraníc (cca 11 mesiacov - 2 roky)
V tomto počiatočnom štádiu sa dieťa zoznamuje s kreslením. Vytvára prvé čarbanice, bodky a škvrny, ktoré nemajú zmysel. Cca okolo 1 roka dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec zanecháva stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Kolem 2 rokov dieťa dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. V tomto období je pohyb ruky riadený ramenným kĺbom, preto je vhodné poskytnúť deťom veľké papiere či výkresy.
2. Obdobie izolovaných predstáv (cca 2 - 4 roky)
Dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce. V tomto období dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku. Okolo 3. roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
3. Obdobie situačnej kresby (cca 4 - 7 rokov)
Predstavuje ho situačná kresba. Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Okolo 5 rokov v zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou. Okolo 4 rokov dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov.
4. Obdobie vizuálneho realizmu (cca 7 rokov a viac)
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Okolo 6 rokov už dieťa zvládne zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkymi končatinami. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.
Prečo sú detské kresby dôležité
Symbolika a význam detskej kresby
Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie im pomáha. Je to prostriedok neverbálnej komunikácie. Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. Naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napríklad keď tvorí pre blízkeho človeka.
Psychológovia analyzujú detské kresby, aby pochopili ich emocionálny stav, kognitívny vývoj a osobnosť. Farby, tvary, tlak ceruzky a umiestnenie prvkov na papieri môžu poskytnúť cenné informácie.
Čo nám môžu prezradiť farby a čiary?
Teplé farby, ako žltá alebo oranžová, naznačujú šťastie a veselosť. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Čierna farba môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Silný tlak pasteliek môže byť znakom napätia. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu.
Kresba postavy a rodiny
Veľmi veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté. Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah. Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu. Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine. Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado. Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši. Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú.
Ako podporovať dieťa v kreslení
Je dobré, ak svojím deťom už na začiatku ich výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie. Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať.
Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť. Dieťa túto úlohu nezvládne, lebo ešte nie je realista. Pri interpretácii detskej kresby by sa nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov.
Kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemné motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou, ale má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.