Kreslenie má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
Vývoj kresby u detí podľa veku
Vývoj detskej kresby prechádza niekoľkými štádiami, ktoré súvisia s ich vekom a rozvojom:
- Okolo 1 roka: Dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva stopu.
- 2 - 3. rok: Obdobie čmárania
Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. - 3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcov
Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. - 5. rokov
V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. - 6 - 7 rokov
V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás.
Kreslenie je pre deti nielen zábavná činnosť, ale aj dôležitý nástroj pre rozvoj ich kreativity, jemnej motoriky a komunikačných schopností. Naučiť kresliť 3-5 ročné dieťa si vyžaduje trpezlivosť, povzbudzovanie a prispôsobenie aktivít ich veku a schopnostiam. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako efektívne podporovať rozvoj kreslenia u detí v tomto vekovom rozmedzí.
Prečo je kreslenie dôležité pre deti?
Kreslenie má pre deti mnohostranný význam:
- Rozvoj jemnej motoriky: Kreslenie pomáha deťom rozvíjať správny úchop ceruzky a iných kresliacich materiálov, čo je dôležité pre neskoršie písanie.
- Rozvoj sebavedomia: Keď sa deťom darí v kreslení, buduje to ich sebavedomie a pocit úspechu.
- Rozvoj kreativity: Kreslenie umožňuje deťom objavovať svet okolo seba, experimentovať s farbami a technikami a rozvíjať svoju fantáziu.
- Rozvoj reči: Kreslenie, písanie a reč sú úzko prepojené. Uvoľnená ruka pri kreslení môže prispieť k uvoľneniu hovoridiel a zlepšeniu reči.
- Komunikácia: Kresba je pre deti formou komunikácie, najmä keď ešte nedokážu vyjadriť svoje pocity slovami.
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať.
Ako podporiť kreslenie u 3-5 ročných detí?
Aby sme podporili rozvoj kreslenia u detí v tomto veku, môžeme sa zamerať na nasledujúce aspekty:
1. Vytvorte podnetné prostredie
- Dostupnosť materiálov: Uistite sa, že dieťa má ľahký prístup k rôznym kresliacim materiálom, ako sú pastelky, farbičky, fixky, papier rôznych veľkostí a textúr.
- Inšpiratívne prostredie: Vystavujte detské kresby na viditeľnom mieste, aby ste ich povzbudili a ukázali im, že si ich tvorbu vážite.
- Spoločné kreslenie: Kreslite s dieťaťom, aby ste ho inšpirovali a ukázali mu rôzne techniky a možnosti.
2. Používajte rôzne kresliace materiály
- Pastelky: Pre najmenšie deti sú vhodné silnejšie a kratšie pastelky, ktoré sa im dobre držia v ruke. Pre staršie deti môžete zvoliť užšie pastelky. Dôležité je, aby pastelky kreslili jasnými farbami bez toho, aby na ne dieťa muselo tlačiť.
- Dlaňový úchop: Zhruba od 1 roka držia deti pastelky dlaňovým úchopom. Pastelky pre najmenšie deti majú špeciálny úchop do dlane.
- Hrstičkový úchop: Medzi 2. a 3. rokom dieťa drží pastelku hrstičkovým úchopom. Začína ju uchopovať do prstov. Pastelky môžu byť užšie ako pastelky na dlaňový úchop.
- Štipkový úchop: Medzi 3. a 4. rokom sa pomaly prechádza na štipkový úchop, kedy dieťa drží pastelku tromi prstami. Pre trénovanie správneho štipkového úchopu siahnite po trojhranných pastelkách.
- Farbičky: Farbičky sú vhodné pre staršie deti, ktoré už majú lepšiu kontrolu nad rukou.
- Fixky: Fixky sú obľúbené pre ich sýte farby, ale je dôležité vyberať fixky, ktoré sú netoxické a ľahko umývateľné.
- Vodové farby a štetce: Maľovanie štetcom je pre deti zábavné a rozvíja ich koordináciu oko-ruka. Používajte tenké ploché štetce a pripravte si tri misky s vodou na umývanie štetca. Dohodnite sa s dieťaťom na používaní troch farieb, aby sa lepšie sústredilo.
- Prstové farby: Pre najmenšie deti sú vhodné prstové farby, ktoré umožňujú experimentovať s farbami a textúrami bez použitia nástrojov.
- Voskovky: Voskovky sú mäkké a ľahko sa s nimi kreslí, čo je ideálne pre malé deti.
3. Zamerajte sa na proces, nie na výsledok
- Povzbudzujte snahu: Chváľte dieťa za snahu a úsilie, ktoré vkladá do kreslenia, bez ohľadu na to, ako vyzerá výsledný obrázok.
- Nehodnoťte kresby: Vyhnite sa kritike a radšej sa zamerajte na to, čo sa dieťaťu na jeho kresbe páči a čo ho inšpirovalo.
- Podporujte fantáziu: Nechajte dieťa, aby si samo určilo, čo kreslí, a podporujte jeho fantáziu a kreativitu.
4. Hravé aktivity a cvičenia
- Spájanie bodov: Táto aktivita rozvíja jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka.
- Vymaľovávanie: Vymaľovávanie omaľovánok pomáha deťom učiť sa rozpoznávať farby a trénovať presnosť. Odporúčame väčšie maľovanky, ktoré netreba maľovať viac ako troma farbami.
- Kreslenie podľa predlohy: Ukážte dieťaťu, ako nakresliť jednoduché tvary a postavy, a nechajte ho, aby ich napodobňovalo.
- Kreslenie príbehov: Vymýšľajte si s dieťaťom príbehy a nechajte ho, aby ich ilustrovalo.
- Kreslenie vonku: Využite prírodu ako inšpiráciu a kreslite kvety, stromy, zvieratá alebo krajinu.
- Kreslenie do piesku a snehu: Táto aktivita je vhodná pre najmenšie deti, ktoré ešte nemajú dobrú kontrolu nad ceruzkou.
- Kreslenie pomocou šablón: Šablóny môžu deťom pomôcť nakresliť zložitejšie tvary a postavy.
- Kreslenie realistických obrázkov: Kreslite spoločne realistické obrázky - napríklad osoba s hlavou, očami, ústami, nosom, ušami, rukami aj nohami.
5. Rozpoznávanie farieb
- Základné farby: Začnite so základnými farbami (červená, modrá, žltá, zelená) a postupne pridávajte ďalšie.
- Hry s farbami: Hrajte sa s dieťaťom hry, pri ktorých rozpoznáva a pomenúva farby.
- Pozorovanie sveta: Choďte von a pozorujte svet - "Akú farbu má tráva? Akú farbu má obloha?"
- Vzdelávacie pesničky: Využívajte vzdelávacie pesničky o farbách.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a vytvárajte príležitosti na učenie farieb nenútene.
- Chváľte: Chváľte každú snahu a nechajte dieťa často skúšať.
- Oprava bez kritiky: Ak sa pomýli, pokojne opravte bez kritiky: "Takmer! To je červená."
6. Správny úchop ceruzky
- Dôležitosť správneho úchopu: Je dôležité, aby si dieťa zafixovalo správny úchop ceruzky, pretože zlý úchop sa potom ťažko preučuje.
- Hrubé a krátke pastelky: Pre deti, ktoré držia ceruzku hrstičkovým úchopom, sú vhodné hrubé a krátke pastelky.
- Trojhranné pastelky: Pre trénovanie správneho štipkového úchopu siahnite po trojhranných pastelkách.
- Správne držanie: Ostatné prsty sú položené na papieri a dlaň je voľná. Palec a ukazovák sú bruškami proti sebe a zvierajú písaciu potrebu.
7. Čo robiť, ak dieťa nechce kresliť?
- Nenúťte ho: Ak dieťa odmieta kresliť, nenúťte ho. Namiesto toho skúste ponúknuť iné kreatívne aktivity, ako napríklad modelovanie, strihanie alebo lepenie.
- Zistite príčinu: Zistite, prečo dieťa nechce kresliť. Možno má strach z neúspechu, alebo ho kreslenie jednoducho nebaví.
- Ponúknite alternatívy: Ak dieťa nebaví kreslenie ceruzkami, skúste mu ponúknuť iné materiály, ako napríklad farby, fixky alebo voskovky.
- Zamerajte sa na zábavu: Urobte z kreslenia zábavnú aktivitu, pri ktorej sa dieťa uvoľní a zabudne na strach z neúspechu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Oslabenie grafomotorického vývinu: Ak nekreslí 4 - 5-ročné dieťa, môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, oneskorené zrenie psychických funkcií (napr. dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu, pozornosť). Dyspinxia: U niektorých detí môže ísť až o tzv.
Čo nám hovoria detské kresby?
Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. „Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo.
Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť.“
Okrem toho, že kreslenie pomáha vyrovnať sa s emóciami, je tiež cvičením si predstavivosti a kreativity. „Chcem vás podporiť, aby ste kreslili spolu so svojím dieťaťom. Môžete sa potom rozprávať o tom, čo kto považuje za krásne, prečo máme rôzny vkus a dokonca aj o spôsoboch vyjadrenia lásky. Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa.
Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Prvé štádium kresby
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života.
Druhé štádium kresby
Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
Tretie štádium kresby
Predstavuje ho situačná kresba. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
Čo prinášajú obrázky do príbehu? | Čítanie | Khan Academy
Vývoj kresby podľa veku dieťaťa
- Okolo 1 roka
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. - Okolo 2 rokov
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. - Okolo 3 rokov
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. - Okolo 4 rokov
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. - Okolo 5 rokov
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. rokom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou. - Okolo 6 rokov
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore. - Okolo 7 roka
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Ako spoznať dieťa lepšie cez kresby - osobnosť, silné stránky či sny
Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Čo nám hovoria detské kresby?
„Veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval,“ vysvetlila psychologička.
Na čo by si mal dať pozor?
„Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.“
Čo môže naznačovať, že dieťa prežíva niečo zlé?
„Aby sme to zistili, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované,“ hovorí Półtorak.
Kresba, v ktorej sa dieťa cíti milované, v bezpečí alebo znaky hyperaktivity
„Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne,“ pripomína ďalej s tým, že je dôležité venovať pozornosť aj napríklad veľkosti postavy či tlaku pastelky.
„Áno, toto všetko berieme do úvahy pri interpretácii detskej kresby. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu.
Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.“
Farby - aký má význam ich použitie? Je čierna farba „zlá“?
„Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti,“ ukazuje význam farieb psychologička.
„Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.“
Ako podporovať dieťa v kreslení?
Psychologička ďalej radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. „Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami,“ odporúča.
Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.
