Ryby v strave detí: kedy začať a na čo si dávať pozor

Ryby patria medzi výživovo zvlášť hodnotné potraviny. Jedinečné sú najmä vďaka vysokému obsahu omega-3 mastných kyselín. Organizmus tieto tukové látky nevyhnutne potrebuje pre svoju funkciu, tie sa však s výnimkou rýb nachádzajú v potravinách iba v malých množstvách. Ryby - zdroj cenných živín Omega-3 mastné kyseliny sú účinné v prevencii srdcovo-cievnych i nádorových chorôb, znižujú riziko vysokého krvného tlaku a priaznivo vplývajú na priebeh zápalových ochorení. U detí sú potrebné pre správny vývin mozgu, duševných schopností (napríklad pamäť, sústredenosť), ako aj zrakových funkcií.

Omega-3 mastné kyseliny sú dôležité už počas vnútromaternicového vývinu dieťaťa, najmä počas posledných 3 mesiacov gravidity. Podľa niektorých štúdií majú deti mamičiek s vysokým príjmom omega-3 mastných kyselín o niečo vyššiu pôrodnú hmotnosť, čo je pre dieťa výhodou, navyše sa u matky znižuje aj riziko popôrodnej depresie.

Ryby sú však bohatým zdrojom celého radu ďalších živín, dôležitých pre dieťa v období rastu, taktiež i pre tehotné a dojčiace ženy. Organizmu poskytujú kvalitné, ľahko stráviteľné bielkoviny. Majú vysoký obsah minerálnych látok, jódu, fosforu, zinku, vápnika a železa, a to najmä morské druhy. Sú významným zdrojom vitamínu A a D.

Škodlivé látky v rybách

Na jednej strane ryby obsahujú veľa výživných látok, no na druhej strane sa v nich vo zvýšenej miere môžu hromadiť škodlivé látky z vôd, v ktorých žijú. Ide najmä o polychlorované bifenyly a ťažké kovy, napríklad kadmium alebo ortuť, ktoré vo vyšších dávkach poškodzujú zdravie. Obsah týchto látok je odlišný v rôznych druhoch rýb a závisí aj od miery znečistenia vôd, v ktorých ryba žila. Ich koncentrácia býva v morských rybách vyššia než v sladkovodných, väčšie množstvo je najmä vo veľkých a dlhšie žijúcich rybách.

Určite ste sa už stretli s tým, že niekto sa rybám vyhýba kvôli tomu, že obsahujú ťažké kovy a ďalšie škodlivé látky, ktoré sa do nich dostali z okolitého prostredia. Pravdou je, že v rybách ich naozaj môžeme nájsť. Ortuť je určite na prvej priečke, keď hovoríme o obsahu ťažkých kovov v rybách. A oprávnene, pretože pri jej nadmernom príjme môže mať podstatne negatívny vplyv na celkové zdravie. Je preukázané jej škodlivé pôsobenie na neurologický vývoj detí vo fetálnom období, preto by mali byť tehotné ženy opatrné v tom, aké ryby majú vo svojej strave.

Ortuť sa hromadí v rybách vo forme metylortute. Tá sa dostáva do mora v dôsledku činností, ako je spaľovanie uhlia a fosílnych palív, ale aj napríklad prostredníctvom sopečnej aktivity. Potom sa ukladá v planktóne a iných drobných organizmoch, ktorými sa živia ryby. Na malých rybách sa zase kŕmia tie väčšie, a tak sa ortuť rozširuje ďalej do oceánskeho potravinového reťazca. Všeobecne platí, že čím je ryba väčšia, staršia a je vyššie v potravinovom reťazci, tým viac ortuti sa v nej môže počas jej života nahromadiť. Najviac tohto ťažkého kovu obsahujú predátorské druhy rýb.

Bežná populácia sa ortuti v bežných rybích potravinách nemusí báť, pokiaľ dodržiava odporúčania na konzumáciu rýb. Omnoho cennejší je zo zdravotného hľadiska obsah omega-3 MK. Ryby s vysokým obsahom ortuti je vhodné mať na tanieri len občas, ideálne tak dvakrát mesačne.

Možno vás prekvapil tuniak, keďže to je ryba, ktorú si mnohí bežne kupujeme ako steak či v konzervách. Nemusíte sa však báť, je totiž niekoľko druhov tuniaka. Najmenší tuniak pruhovaný (Katsuwonus pelamis), ktorého nájdeme bežne v konzervách, má v sebe typicky tohto ťažkého kovu najmenej a bez problémov ho môžu jesť pravidelne napríklad aj deti alebo tehotné ženy.

Ide o chemikálie, ktoré sa dostávajú do vody napríklad zo spaľovania odpadu alebo priemyselných procesov. Tieto látky s karcinogénnymi účinkami sa hromadia v tuku a tým pádom môžu byť prítomné v tučných rybách. Dnešné výskumy nám však hovoria, že kvôli týmto látkam nám z konzumácie rýb nehrozí nejaké významné riziko. Navyše sa odporúča konzumovať len maximálne dve porcie tučných rýb týždenne, čo je množstvo, ktoré je z pohľadu týchto prípadných kontaminantov bezpečné.

Ryby - áno, či nie?

Po zvážení všetkých rizík a výhod, odborníci odporúčajú konzumovať pokrm z rýb aspoň 1 - 2 krát do týždňa, či už v podobe teplého alebo studeného pokrmu. Pri takomto príjme zdravotné benefity výrazne prevyšujú riziká z možnej prítomnosti cudzoroých látok. Riziko škodlivých účinkov je vysoké najmä v prímorských krajinách, kde ryby patria do každodenného jedálnička.

Ako sa vyhnúť rizikám?

Ak sa chceme vyhnúť nadmernému príjmu škodlivých látok, mali by sme čo najviac obmedziť príjem druhov s ich vysokým obsahom, medzi ktoré patrí mečúň, žralok a makrela kráľovská. Na bežnú konzumáciu sú vhodné sladkovodné ryby a z morských rýb tie druhy, ktoré majú nízky obsah škodlivých látok: treska, losos, sardinky, pstruh, platesa, ančovičky, makrely (okrem vyššie spomenutej kráľovskej), ako aj krevety a mušle.

V posledných rokoch si vďaka chuťovým kvalitám, ale i cenovej prístupnosti získal obľubu spotrebiteľov pangasius. Často býva kladená otázka, či je konzumácia tejto ryby bezpečná. Z výsledkov odborných analýz však vyplýva, že pangasius spĺňa hygienické normy Európskej únie a jeho konzumácia nepredstavuje zvýšené zdravotné riziko. Jednostrannému nadmernému zaťaženiu cudzoroými látkami možno predísť striedaním rôznych druhov rýb.

Ryby, ktoré sú pre deti menej odporúčané, nie však vyložene nevhodné, sú tie na vrchole potravinového reťazca. Veľké dravé ryby, ako sú mečiar, žralok, šťuka alebo zubáč preto pripravujte menej často, než napríklad lososa či kapra.

Ryby patria medzi alergény, preto ich zozačiatku servírujte iba v malom množstve a sledujte, či sa u dieťatka neobjaví nežiaduca reakcia. Vždy je potrebné mäso dostatočne tepelne upraviť. Je taktiež potrebné podávať ho v takej konzistencii, akú je dieťatko schopné jesť vzhľadom na počet svojich zúbkov.

Ryby v konzerve tiež často obsahujú ryby bez kostí pre deti. Len dajte pozor na to, že tu môže byť aj vysoký obsah soli alebo tukov, ak je to ryba v oleji. V každom prípade je lepšia rybia konzerva, než žiadna ryba.

Ryby v strave detí, tehotných a dojčiacich mamičiek

Deťom sa ryby môžu zaradiť do stravy po 1. roku. Najskôr sa dieťaťu pripravujú tepelne upravené ryby a až neskôr konzervované. Pred podávaním pokrm veľmi starostlivo skontrolujeme, či v ňom nie sú kosti. Aj dieťa by malo konzumovať pokrmy z rýb 1 až 2 krát do týždňa.

Ak sa v rodine vyskytuje alergia, odporúča sa zaradenie rýb až po 2. roku. Pri riziku alergie by dieťa najskôr malo dostávať sladkovodné ryby, pretože morské ryby sú silnejším alergénom. V období tehotenstva a dojčenia je najlepšie sa vyhýbať sa aj tomu najmenšiemu riziku, príjem rýb 1-2krát do týždňa je však bezpečný.

Pre deti, tehotné a dojčiace mamičky sú vhodné sladkovodné ryby a tie druhy morských rýb, v ktorých je iba nízky obsah škodlivých látok. Naopak, vôbec sa nemajú konzumovať ryby s vysokým obsahom škodlivých látok (mečúň, žralok a makrela kráľovská). Odporúča sa navyše obmedziť aj príjem lososa, haringa a tuniaka najviac na jednu porciu do týždňa. Toto sa vzťahuje na mrazeného tuniaka, tuniak v konzerve je bezpečný.

Prvú rybku je vhodné podávať deťom od 7. - 8. mesiaca. Ak máte možnosť kúpiť čerstvú rybu, tak je to určite lepšia voľba, ak nie, tak pokojne môžete použiť aj hlboko mrazenú rybu. Morské ryby síce majú väčší obsah esenciálnych polynenasýtených omega-3 mastných kyselín, ale do jedného roka sú vhodnejšie sladkovodné ryby s menším obsahom tuku. Ak sa pozrieme na konkrétne druhy rýb, dobrou voľbou je napríklad šťuka, pstruh alebo zubáč.

Chystáte sa pripravovať rybu bábätku? Určite do jedného roka ryby prevažne varte, s pečením počkajte do ukončenia 12. mesiaca.

Ryby by sa mali vo výžive objavovať až po 6. mesiaci života. Ryby musia byť veľmi čerstvé. Tak ako aj ostatné potraviny môžu aj ryby obsahovať škodlivé látky. Záleží to od množstva škodlivých látok v lokalite kde ryby žijú a od spôsobu života rýb. Najviac cudzoroých látok obsahujú dlhoveké ryby a najmä dravé ryby, ktoré sú na vrchole potravného reťazca. Z cudzoroých látok sa vo svalovine rýb vyskytuje najmä methylortuť. V 6 až 7 mesiaci sa môžu podávať obyčajne na obed. Do zmesi zeleniny pridáme 2 kávové lyžičky /cca 10g/ varenej ryby bez kosti a dobre to rozmixujeme. V 9 mesiaci až 1 rok denná dávka rybieho mäsa by nemala prekročiť 20 g.

Alergie, riziká

Ryby patria medzi alergény, preto ich zozačiatku servírujte iba v malom množstve a sledujte, či sa u dieťatka neobjaví nežiaduca reakcia. Vždy je potrebné mäso dostatočne tepelne upraviť. Je taktiež potrebné podávať ho v takej konzistencii, akú je dieťatko schopné jesť vzhľadom na počet svojich zúbkov.

Rybie prsty nie

Ryby spracované na prírodný spôsob sú ľahšie stráviteľné než vypražené v trojobale.

Surové ryby totiž predstavujú potenciálne riziko a deti by ich skutočne nemali jesť. Nikdy im nepodávajte ani rybu, ktorá nie je čerstvá a nie ste si istí jej kvalitou.

Sushi či napríklad sashimi, ktorých súčasťou sú surové ryby, mnohí z nás považujeme za gurmánsky zážitok. Nemali by sme však zabúdať na to, že so sebou nesú aj nejaké zdravotné riziká. Ryby totiž môžu obsahovať parazity, vírusy alebo baktérie, ako napríklad salmonelu alebo listériu. Dbajte však o to, aby boli ryby z overených zdrojov. V reštaurácii si objednávajte pokrmy zo surových rýb iba v podnikoch, ktorým dôverujete, že sa starajú o kvalitné skladovanie a hygienu pri príprave.

Ryby a hmotnosť

Ryby môžu byť skvelým pomocníkom aj pri chudnutí. Ich veľkou výhodou je totiž schopnosť dobre zasýtiť a aj udržať pocit sýtosti na dlhší čas. Za tento efekt môže v prvom rade vysoký podiel bielkovín, ktoré zasýtia najlepšie zo všetkých živín.

Ryby a kosti

Bojíte sa rybích kostí? Alebo ste úprimne povedané leniví ich z mäsa vyberať? Žiadny zázračný trik na to, ako na ryby bez kostí pre deti, bohužiaľ neexistuje. Zato sa už vo veľkej miere dajú zohnať vykostené filety, a tie nám uľahčia prácu o 90 %. Nespoliehajte na to, že tam zaručene nenájdete jedinú kostičku. Pre malé deti odporúčame mäso pretrieť medzi prstami a pre istotu sa presvedčiť.

Ryby bez kostí pre deti majú už skoro v každom obchode. Nemusíte hľadať len tie chladené - často sú v skutočnosti už rozmrazené, pretože ďalekú cestu z mora na náš stôl by nezvládli bez úhony. Paradoxne tak môžu byť kvalitnejšie mrazené ryby, ktoré boli zamrazené hneď po ulovení a prvé rozmrazenie prebehne až v našej kuchyni. Na to, aby ste zistili, akú ryby držíte v ruke, je dôležité čítať podrobne etiketu. Je fajn trochu pátrať, nájsť si filety, ktoré nám chutia a potom sa už len držať osvedčenej značky.

Ryby nezanedbávajú ani naše kosti, a to najmä vďaka obsahu vitamínu D. Ten totiž podporuje vstrebávanie vápnika. Navyše, vápnik získame aj z rýb, ktoré jedávame spolu s kosťami, napríklad sardinky. Ryby tak môžu byť jedným z dielikov puzzle, ktoré nám pomôžu udržať zdravšie kosti po dlhšiu dobu.

tags: #ktore #ryby #moze #babatko