Ladislav Medňanský (Mednyánszky), pokrstený ako Ladislav Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky, sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove do šľachtickej rodiny. Bol prvým z troch detí baróna Medňanského a jeho ženy Anny Márie rodenej Szirmayovej. Hoci bol svetobežník, vždy sa rád vracal do kraja pod Tatrami, tam, kde prežil väčšiu časť svojho detstva. Podtatranská príroda výrazne ovplyvňovala život i dielo Ladislava Medňanského (Mednyánszkého), ktorý bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších maliarov 19. a 20. storočia. Od narodenia umelca svetového významu, uznávaného krajinkára, uplynie v sobotu 23. apríla 170 rokov.
Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala pod Tatry do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach (dnes súčasť Spišskej Belej). Od útleho detstva mal podlomené zdravie, nemohol vykonávať žiadnu fyzickú prácu a bol pod neustálym dohľadom súkromných učiteľov. V Strážkach ho vyučoval viedenský maliar a grafik Thomas Ender. Odmalička rád kreslil, pričom sa traduje, že vedel skôr kresliť, ako rozprávať.
V rokoch 1864 - 1865 mu dával súkromné hodiny maliarstva viedenský akvarelista Thomas Ender. Po maturite získal umelecké vzdelanie na Akademie der bildenden Künste v Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza (1872 - 1874) a na École des Beaux-Arts v Paríži u Isidora Pilsa (1874 - 1875). V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóom Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V roku 1877 prvýkrát navštívil maďarský Szolnok, kde sa zoznámil s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval tiež študijnú cestu do Talianska (1877 - 1878). Do Paríža sa vrátil znovu v rokoch 1889-1891 a 1896-1897.
Ladislav Medňanský žil túlavým životom, tvoril striedavo v Strážkach, v Paríži, v Barbizone, v Budapešti, vo Viedni, ale aj v ďalších mestách i miestach. Veľa času strávil na cestách po Uhorsku, maľoval v okolí Budína a Vacova, Balatonu, absolvoval viaceré študijné cesty do Francúzska i Talianska, a navštívil aj Sedmohradsko. I napriek tomu, že ateliér mal na parížskom Montmartri, neskôr vo Viedni a v Budapešti, každý rok sa zvyčajne v lete vracal na Slovensko. Príroda, krajina a ľud Slovenska ho sprevádzali od prvých akvarelov a kolorovaných kresieb až po posledné vyzreté prejavy jeho tvorby.
Krajinárske inšpirácie, ktoré Medňanský čerpal v povodí Váhu, v okolí Popradu a v tatranskej prírode zobrazil v dielach ako napríklad Večer na pastve, Mesačná krajina s jazdcom, Čln na rieke Poprad, Belianske Tatry, Odmäk v horách. Medňanský nebol len autorom maľujúcim slovenskú krajinu v plenéri, keď maliari opúšťajú ateliéry a s plátnom pod pazuchou kráčajú prírodou, aby sa jej zmocnili svojim štetcom a autenticky ju zachytili svojimi farbami. On maľoval život - jeho ťažkosť a poéziu. Maľoval život a aj jeho koniec. Citlivo hľadí na tých, čo nás predišli a ešte citlivejšie pristupuje k tým, čo ostali.
Na prelome 19. a 20. storočia dáva vyniknúť biede, špine a jednoduchosti života. Robí to pritom s takou jemnosťou a úctou k človeku - zachytáva jeho podstatu, jeho hrubé aj jemné črty, jeho charakter. Medňanský bol známy tým, že pri portrétovaní človeka nemal potrebu dokončiť zvyšok obrazu, ak už zachytil jeho charakter - ako to napríklad vidíme pri obraze Mladý cigáň (1880). Podstata bola vyjadrená a zvyšok je nepodstatný.
Starší dedinčan má vľúdne oči, upravené fúzy a jemný náznak úsmevu. Úhľadná košeľa a kabát - vari šiel z návštevy či z kostola? Nevieme, ale nepozerá sa nám priamo do očí, ale mierne nadol. Podobne aj dedinčanka, nepozrie sa na nás priamo, jej výrazný nos a ostré črty brady zvýrazňujú jej tvrdý charakter skúšaný životom. Aj takýto je obyčajný ľud slovenskej dediny. Medňanského oko je pozorné a láskavé. Jeho štetec nezachytí každý detail, ale predsa zachytí to podstatné. Jeho farby spievajú pieseň slnka pred zotmením, šepkajú tak ako šepká iba tma, burácajú tak ako naše srdce plné bolesti. To všetko žil maliar narodený v Beckove, žijúci v Strážkach a zomierajúci vo Viedni.
Medzi jeho blízkych priateľov patril Bálint Kurdi (Zajačik), ktorý mu slúžil ako model, Jani Dinda, kočiš zo Strážok, a Blažej Ladeczky. Je známe, že Mednyánszkeho priťahovali muži. Mal aktívny partnerský život, ale bol odkázaný na krátkodobé styky a cestovanie, aby zatajil svoju orientáciu. Podľa svojho priania bol pochovaný na budapeštianskom cintoríne Kerepes vedľa priateľa a milenca Bálinta.
Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar. I napriek svojmu vysokému veku dobrovoľne narukoval na front prvej svetovej vojny ako vojenský maliar. Maliar Ladislav Mednyánszky (Medňanský) zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov. Neskôr boli jeho pozostatky prevezené do Budapešti, kde je aj pochovaný.
Jediná stála expozícia maliara na Slovensku nazvaná Ladislav Mednyánszky a Strážky je umiestnená v kaštieli v Strážkach, kde mal jediný stály ateliér. Strážsky kaštieľ patril k najmilším miestam umelcových pobytov. Expozícia predstavuje výnimočné dielo maliara v jeho rôznorodosti i variabilite. Prezentovaný súbor diel pochádza priamo z kaštieľskej rodinnej pozostalosti, pričom je doplnený ďalšími nákupmi SNG zo súkromných zbierok.
Medňanský bol (a je) nielen slovenským či maďarským maliarom, bolo by sebecké si ho takto privlastňovať a škatuľkovať ho. Medňanský je svetovým maliarom.
Rozsah jeho umeleckej pozostalosti nie je možné komplexne rekonštruovať nielen vzhľadom na jeho spôsob života, ale aj pre jeho väčšinou takmer ľahostajný postoj k ďalšiemu osudu svojich prác. Mnohé diela počas svojich ciest daroval alebo lacno predal. Podstatná časť dnešnej zbierky diel Mednyánszkeho sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Rozsiahlejšia zbierka je aj vo fondoch Slovenskej národnej galérie. Jej súčasťou sú diela tzv. „strážskej“ kolekcie, rodinnej zbierky, ktorá obsahovala prevažne práce uchovávané autorom v domácom prostredí v Beckove a v Strážkach, ktoré daroval členom rodiny alebo ich vytvoril v spomenutých obciach.
V máji 1991 bola v kaštieli v Stážkach sprístupnená stála expozícia diel Ladislava Medňanského. jej autorom bol Anton Glatz a bola prvým pokusom o komplexné spracovanie materiálu v Strážkach, ktorý sa nachádzal v zbierkach SNG. V rámci svojej akvizičnej činnosti získala v roku 2000 SNG rozsiahly súbor malieb (64) a kresieb (17) Ladislava Medňánszkeho, ktorý pravdepodobne pochádzal zo Strážok. Diela z tohto nákupu sa stali súčasťou reinštalovanej stálej expozície a verejnosti bola sprístupnená pri príležitosti 150. výročia narodenia umelca v júni 2002.