Ľudovít Fulla: Život a dielo zakladateľa slovenskej výtvarnej moderny

Ľudovít Fulla (27. 2. 1902 - 21. 4. 1980) - maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského výtvarného umenia 20. storočia.

Je autorom, ktorého tvorba mala zásadný význam pre konštituovanie slovenskej výtvarnej moderny. Jeho výtvarný prejav je charakteristický vlastnou poetikou obrazu opierajúcou sa o plošnosť a dekoratívnosť, o znalosť ľudového umenia, východoslovanského ikonopisu i svetovej moderny. Ľudovít Fulla jedinečným spôsobom spojil podnety európskeho avantgardného maliarstva s inšpiráciami slovenským ľudovým umením, ikonopisnou maľbou, detským výtvarným prejavom. Výsledkom bol originálny a autentický výtvarný jazyk, ktorý sa vyznačoval syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou.

V týchto dňoch si pripomíname 120 rokov od narodenia najvýraznejšej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny medzivojnového obdobia Ľudovíta Fullu (27.2.1902 - 21.4.1980). Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku, zomrel 21. apríla 1980 v Bratislave.

Detstvo a štúdiá

Ľudovít Fulla sa narodil v Ružomberku, v meste, do ktorého sa počas celého života sporadicky vracal, ale na sklonku života v ňom už zotrval. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne (1918-1921). Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave (1921-1922). V roku 1922 odišiel študovať do Prahy. Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Po ukončení štúdia pôsobí najprv ako učiteľ na meštianskej škole v Senici, potom ako profesor na gymnáziu v Malackách.

Umelecká dráha a spolupráca s Mikulášom Galandom

Po rokoch štúdií, najmä tých pražských, kde absolvoval Umeleckopriemyselnú školu u profesorov Arnošta Hofbauera a Františka Kyselu sa vrátil na rodné Slovensko. Po prechodných rokoch, ktoré strávil v pozícii učiteľa kreslenia jeho kroky zamierili do novo založenej, avantgardne orientovanej Školy umeleckých remesiel v Bratislave, ktorú v roku 1928 založil Josef Vydra. Inšpirovaný výchovno-vzdelávacím konceptom nemeckého Bauhausu chcel Vydra aj na Slovensku vytvoriť školu, ktorá by dokázala reflektovať najmodernejšie avantgardné trendy v umení, ale aj vo vzdelávaní. Fulla sa tu okrem iných inšpiratívnych kolegov stretol s Mikulášom Galandom. Oboch umelcov v tomto období nespájala len spoločná pedagogická činnosť, ale predovšetkým veľmi intenzívna tvorivá práca na mnohých typografiách, úžitkovej grafike či scénografii. Spoločná práca, ktorej sa venovali počas raných 30. rokov, predstavovala ojedinelý avantgardný počin v našich končinách a aj vďaka nej sa novým centrom slovenskej avantgardy stala práve Bratislava. Okrem výtvarných diel začínajú vychádzať aj tzv. „Súkromné listy Fullu a Galandu“ predstavujúce jedinečný manifest slovenskej avantgardy. Obaja autori sa v nich prihlásili k novým, avantgardným tendenciám a nastolili v nich počiatok novej umeleckej estetiky, ktorá už mohla byť konfrontovaná aj s európskymi avantgardnými manifestami či vyhláseniami.

Na začiatku tridsiatych rokov vystúpili spolu s Mikulášom Galandom pred verejnosť s manifestom „Súkromné listy Fullu a Galandu“, v ktorých „vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia“. Ukončila ju až smrť Galandu v roku 1938. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930-1932).

Charakteristika tvorby

Vďaka veľkému vplyvu európskej avantgardy v raných rokoch Fullovej umeleckej tvorby sa jeho jazyk formoval do osobitého a nezameniteľného prejavu. Prostredníctvom chagallovskej snovosti, mattisovskej výraznej farebnosti a kubistickému rozkladu formy sa postupne dopracoval k vlastnému štýlu a umeleckému jazyku. Ten, najmä koncom 20. a začiatkom 30. rokov bol charakteristický priestorovou deštrukciou, zjednodušovaním foriem a výraznou farebnosťou.

Okolo roku 1927 do jeho tvorby vstúpil nový námet - slovenské ľudové umenie. Moderná avantgardná forma sa tak v jednom umeleckom priestore stretla s bohatou ľudovou a kresťanskou symbolikou, rozprávkovou naráciou, slovenskou zemitosťou, naivným detským prejavom a dekoratívnym kolorizmom. Práve tieto prvky sa stali charakteristickým maliarskym rukopisom Fullovho moderného výtvarného jazyka, ktorý sa naplno prejavil v jeho najrozsiahlejšom a najkomplexnejšom obraze Pieseň a práca (1934-1935).

Námety pre svoje obrazy našiel Ľudovít Fulla v jednoduchom vidieckom živote. Ľudové umenie, ale aj inšpirácia ikonami mala na umelcov rukopis najväčší vplyv. Charakteristické žiarivé farby či neochvejná snaha o čitateľnosť/zrozumiteľnosť je typická skoro pre celé Fullovo dielo. Neopomenuteľná je detská kresba, ku ktorej vzhliadali všetci maliari v tom období.

Významné diela a ocenenia

Epicky poňatá freska vyobrazujúca život a prácu slovenského ľudu je po vzore stredovekého nástenného rozprávania rozvrhnutá do troch pásov, pričom scény s oráčom a vykopávaním zemiakov sú doplnené o geometrické fragmenty krajiny a architektúry. Nad všetkými týmito obrazmi akoby prirodzene poletuje hrajúci muzikant. Obraz predstavuje dokonalé spojenie moderného spracovania tradičnej témy ako i spojenie stredovekej tradície s avantgardným videním sveta.

Rovnako silnú inklináciu akú prejavoval k slovenskému ľudu môžeme pozorovať aj v jeho vzťahu ku kresťanstvu. Hlboko zakorenené kresťanské idey sa na povrch dostávali prostredníctvom tém, ku ktorým sa vracal počas celého svojho tvorivého obdobia. Mariánsky námet či novozákonné motívy ako zvestovanie, nanebovzatie, ukrižovanie či narodenie sa stali charakteristickým znakom jeho tvorby. No Fullov spôsob spracovania týchto tém prekračoval striktné kresťanské interpretácie. Jeho osobitý prístup pozorujeme napríklad pri mariánskom námete, ktorý bol u neho najfrekventovanejší. Madonu nezobrazoval len ako božiu matku, ale ako symbol materstva odetý do vidieckeho odevu, teda ako vidiecku ženu - matku.

Obrazu Pieseň a práca bola na Svetovej výstave v Paríži (1937) udelená Grand Prix a podľa neho vytvorený gobelín získal zlatú medailu na Svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli. Medzinárodné úspechy dosiahol aj ako autor avantgardných scénických návrhov a ilustrácií kníh pre deti a mládež.

Ľudovít Fulla vystavoval v Bratislave, Žiline, Varšave, Prahe a Košiciach. Roku 1936 bol Ľudovít Fulla odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne. Nasledujúci rok získal Grand Prix za obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. Tapiséria utkaná podľa spomínaného obrazu získala zlatú medailu na Expo 1958 v Bruseli.

Grafická tvorba a scénografia

Fullové umelecké nadanie a veľká výtvarná kreativita však potrebovali k svojmu rastu aj iné oblasti umeleckej tvorby, v ktorých by sa mohli rozvíjať. A tak sú 30. roky obdobím jeho realizácií sa v oblasti grafickej typografie a scénografie. Avantgardné zásady novej typografie rozvíjal spolu s členmi skupiny DAV. Ich nový vizuálny jazyk zameraný na syntézu rôznych typov písma, striedanie vertikál a horizontál, používanie diagonál, výrazných hrubých čiar, ktoré boli v kontraste s čiernymi kruhmi zdôrazňovali rytmiku textovej časti a prázdneho priestoru. Svoj grafický vizuálny jazyk predstavil najskôr pri grafickej úprave Súkromných listov a časopisu Slovenská grafia, neskôr aj pri úprave knižných obálok ako bola napríklad kniha Demontáž od J. R. Poničana (1929) či na plagáte k spoločnej výstave Fullu a Galandu v Košiciach (1930).

V rokoch 1930-1940 tvoril avantgardné scénografie pre Slovenské národné divadlo v Bratislave.

Ilustračná tvorba

Jeho farebná bohatosť prepojená so snovosťou a fantáziou sa však opätovne prejavila v ilustráciách rozprávkových kníh, najmä Dobšinského Slovenských rozprávok. Kolorované kresby perom k rozprávkam ako je Soľ nad zlato; Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas; Perečko belavé, červený dolomán a ďalšie sa natrvalo zapísali do pamäte niekoľkých generácií detí, pre ktoré sa Fullove ilustrácie stali vizuálnym vyobrazením ich obľúbených rozprávok.

Neskoršie obdobie a odkaz

Koniec 30. rokov predstavoval v jeho osobnom ako i umeleckom živote radikálny zlom. Po náhlej smrti Mikuláša Galandu zostal v pozícii priekopníka modernistický formalistických tendencií osamotený a po zatvorení Školy umeleckého priemyslu dokonca vykorenený. Umeleckou útechou sa mu stala na isté obdobie knižná tvorba a knižná ilustrácia. Žiarivá farebnosť a formalistické prevedenie však boli nahradené zemitosťou a výjavmi každodennosti.

V politicky náročných 50. rokoch, keď slovenské umenie zasiahla vlna socialistického realizmu sa Fulla s týmito dogmatickými zásadami nestotožnil. Po odchode z pozície pedagóga na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a návrate do rodného kraja sa Fulla uzavrel do svojho umeleckého sveta. V Žiline, vo svojom dome, si zriadil malú súkromnú galériu, o ktorú sa staral štyri roky. Po smrti manželky v roku 1962 sa presťahoval do Ružomberka, kde mu bola postavená galéria s názvom Galéria Ľudovíta Fullu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov.

Fullove tapisérie sú považované za základné diela tohto umenia na Slovensku.

V roku 1963 dostal titul národný umelec.

Na líci mince je v pravej hornej časti umiestnený štátny znak a letopočet razby 2002, pod nimi je detail z obrazu Pieseň a práca - motív letiaceho fujaráša. V ľavej časti je zobrazený motív z grafického listu Černoška. Rubová strana:Na rube mince je zobrazený portrét Ľudovíta Fullu s charakteristickými prvkami jeho tvorby v pozadí, s rokmi narodenia a úmrtia 1902 - 1980 a faksimile podpisu. V strede pri pravom okraji mince je uvedená jej nominálna hodnota 200 Sk. Autor:akad. mal. Docentka Katarína Ihringová, PhD. pripomína 120.

tags: #ludovit #fulla #narodenie