Politika s etnickým základom v období prvej Československej republiky nebola ani zďaleka taká jednoznačná, ako si dnes niektorí myslia. Keď sa dnes hovorí o politickom zastúpení Maďarov na Slovensku, len zriedkavo sa objavia historické paralely a skúsenosti. Za základný rozdiel môžeme považovať to, že voličská základňa maďarských strán na Slovensku medzi dvoma svetovými vojnami bola oveľa väčšia ako dnes.
Dokonca oblasť južného Slovenska od Bratislavy po Kráľovský Chlmec bola považovaná za oblasť z veľkej časti homogénne obývanú Maďarmi. Česko-slovenská zložka v nej mala väčšie zastúpenie skôr len v mestách. Ba čo viac, južnú oblasť považovala za „maďarský kraj“ aj verejná mienka a politika na Slovensku.
A keďže maďarská spoločnosť na Slovensku bola z hľadiska majetku, náboženstva, územia, spoločenského postavenia alebo politicko-ideologických postojov mimoriadne rozmanitá, tak sa otázka, ktorá sa v súčasnosti veľmi často natíska, teda či má maďarskú menšinu zastupovať jedna alebo viaceré strany, vtedy ani neobjavila. Pre maďarskú politiku na Slovensku bola prirodzená pluralita, nedošlo ani k pokusu o vytvorenie jednotného politického zastúpenia, keďže aj Zjednotená maďarská strana, ktorá vznikla v roku 1936, zahŕňala tiež len pravicovú líniu maďarskej politiky na Slovensku, ktorá úzko spolupracovala s Budapešťou.
Vďaka pluralitnému zastúpeniu záujmov si mohol maďarský volič vybrať nielen na základe príslušnosti k pravici alebo ľavici (občianske alebo sociálnodemokratické strany) alebo na základe vierovyznania (katolícka Krajinská kresťansko-socialistická strana - OKP alebo protestantská Maďarská národná strana - MNP). Politika s etnickým základom totiž ani zďaleka nebola taká jednoznačná, ako si dnes niektorí myslia.
Ak si vezmeme prvé voľby do národného zhromaždenia v roku 1920, hlasy maďarských voličov sa približne rovnakým pomerom rozdelili medzi občiansku „pravicu“” a ľavicu, ktorú reprezentovali sociálni demokrati, pričom vlajkovou loďou prvého smeru bola OKP, druhého smeru Maďarsko-nemecká sociálnodemokratická strana. Samozrejme, musíme v súvislosti s nimi vidieť aj to, že v rámci strany nebol rozdiel medzi Maďarmi, Nemcami a Slovákmi v otázke nostalgie za veľkým Uhorskom a postoja k československému štátu.
No ani ľavicoví voliči nehlasovali za etnické strany, keďže maďarsko-nemecká sociálna demokracia so sídlom v Bratislave sa organizovala na základe tradičných sociálnodemokratických hodnôt a snažila sa osloviť maďarských, nemeckých, dokonca aj slovenských robotníkov. Na rozdiel od dnešného modelu strany nezostavovali celoštátnu kandidátku, ale kandidovali vo volebných krajoch.
A hoci ich vytvorenie bolo pomerne svojské a politicky motivované (dnes by sme tento proces nazvali gerrymandering), respektíve protirečilo aj historickým tradíciám, pre maďarskú menšinu sa zdali predsa len priaznivé, keďže dva spomedzi siedmich volebných krajov na Slovensku, Nové Zámky a Košice, pokrývali takmer celú oblasť, kde sa hovorilo po maďarsky.
V spomínaných dvoch volebných obvodoch mali maďarské strany a strany maďarského charakteru rozhodujúcu moc (v roku 1920 získali 60 percent všetkých hlasov), a ak výsledky vtedajších volieb umiestnime na mapu, uvidíme, že v plnej miere ovládali južné Slovensko a ich dominanciu prerušila len v niekoľkých obciach komunistická strana, prípadne (hlavne tam, kde prišli v rámci pozemkovej reformy kolonisti) Agrárna strana.
Od roku 1920 do roku 1938 sa do snemovne s kapacitou 300 osôb dostalo zvyčajne 11 - 12 politikov (nie sú v tom zarátaní poslanci z Podkarpatskej Rusi) s maďarskou národnosťou, ale počet poslancov, ktorí zastupovali maďarské záujmy, bol vo všeobecnosti vyšší.
Rozdiel medzi Jánosom Jabloniczkým a Samuom Mayerom s nemeckou národnosťou alebo Slovákom Augustínom Petráškom a ich druhmi maďarskej národnosti bol najmä v tom, že ten, kto sám seba označoval za Maďara, mohol v národnom zhromaždení prehovoriť okrem českého alebo slovenského jazyka aj v maďarčine, kto sa však hlásil k nemeckej národnosti, mohol ako druhý jazyk používať len nemčinu.
Vyššie uvedené skutočnosti naznačujú, že strany ako OKP alebo maďarsko-nemci socialisti nerátali len s hlasmi Maďarov. Voličskú základňu OKP tvorili okrem maďarských katolíckych dedín aj mestá s veľkým zastúpením robotníkov, v ktorých spolu žili Slováci, Maďari a Nemci (Bratislava, Nitra, Košice). Zastúpenie slovenských, respektíve nemeckých, voličov potvrdzuje aj to, že počas volieb v roku 1925 získala strana takmer štvrtinu svojich hlasov v oblasti mimo dvoch maďarských volebných obvodov, teda v regiónoch, ktoré sa rozprestierali severne od jazykovej hranice.
Na rozdiel od súčasnej bola vtedajšia štruktúra strán pomerne stabilná. Čo sa týka česko-slovenských strán určite, keďže v roku 1935 sa do národného zhromaždenia dostali približne tie isté strany ako v roku 1920.
Keďže boli voľby tajné a aj Maďari volili nemaďarské strany, ako aj Slováci a Nemci maďarské kandidátky, rozdelenie hlasov maďarských voličov preto možno len odhadovať. Ak z tohto odhadu vynecháme voľby v roku 1920, keď sa ešte nevytvorila definitívna štruktúra strán, môžeme približne povedať, že občianske sily, OKP a MNP volilo takmer 60 percent maďarských voličov. Významným predstaviteľom tejto politiky boli Gejza Szüllő, respektíve József Szent-Ivány.
V kruhu Maďarov sa vysokej podpore tešila aj KSČ, ktorá mohla získať v priemere takmer štvrtinu maďarských hlasov (23 percent). Dokonca sa našli obce (Komárno, Kráľovský Chlmec, Želiezovce), kde si KSČ získala hoci aj viac než tretinu maďarských voličov.
Na pochopenie toho, prečo boli komunisti populárnejší v kruhu maďarského než slovenského obyvateľstva, je dôležité vedieť, že komunistická strana neodmietala len čechoslovakizmus a centralistický model štátu, ale aj versaillský mierový systém.
Tretí tábor predstavovali maďarskí voliči vládnych strán (československé centralistické sily a ich maďarské sekcie), ktorých bolo síce najmenej, no aj takto získali takmer 15 - 17 percent maďarských hlasov. V mestách ako Košice, Bratislava, Komárno atď. k nim patrila silná maďarská sociálnodemokratická vrstva robotníkov, ktorá v dôsledku absencie osobitnej maďarskej sociálnodemokratickej strany (ktorá v roku 1926 splynula s československou sociálnou demokraciou) volila Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku.
Už spomínaný systém volebných obvodov poskytoval väčšiu možnosť než ten dnešný na to, aby sa nominanti regiónov dostali do parlamentu. V medzivojnovom období sa však na politickú mapu Maďarov žijúcich na Slovensku takmer nedostali ani Šamorín, Dunajská Streda či Galanta, na mape viedli popri Bratislave (dokonca pred ňou) mestá ako Košice, Lučenec, Nitra alebo Rimavská Sobota.
Medzi 49 poslancami a senátormi s maďarskou národnosťou, ktorí sa v rokoch 1920-1938 dostali do dvoch snemovní pražského národného zhromaždenia, nebola ani jedna žena. Je pravda, že ani dnes sme v tejto oblasti nepokročili, keďže z hľadiska rodovej rovnosti (hoci ak sme úprimní, nielen z tohto hľadiska) politické zastúpenie Maďarov na Slovensku ani naďalej nereprezentuje svet 21. storočia.
Ak sa pozrieme na čísla volebných výsledkov a parlamentných poslancov, z hľadiska Maďarov na Slovensku možno nazvať medzivojnové obdobie hoci aj úspešným. Aktivistickí poslanci ako Ignác Schultz alebo István Csomor nemali v podstate žiadny vplyv na politiku svojej materinskej strany (československá sociálna demokracia a Agrárna strana), ktoré celý čas vytrvali pri predstavách československého národného štátu.
Spolupráca s československými stranami bola v dôsledku rozdielnych názorov na versaillský mierový systém a československú národnostnú politiku nepredstaviteľná. A tak sa činnosť maďarského zastúpenia v parlamente prejavovala najmä v tom, že pred plénom národného zhromaždenia deklarovali domnelé alebo skutočné krivdy na Maďaroch.
Keďže ten maximálne tucet mandátov, ktoré boli v maďarských rukách, aktuálna vládna koalícia nikdy nepotrebovala, československá väčšina nebola nútená robiť akékoľvek ústupky maďarským stranám. Keď bolo na jeseň 1938 v dôsledku prvej viedenskej arbitráže územie južného Slovenska pripojené k Maďarsku, maďarskí poslanci pražského parlamentu prišli o svoje mandáty. Mohli si ich ponechať len János Esterházy a Augustín Petrášek, ktorých bydlisko ostalo na Slovensku.
Predstavitelia ľavice a aktivisti - ak ostali na odpojenom území - sa ocitli v inej situácii. Osudy oboch skupín však mali spoločné to, že po roku 1945 nikto z bývalých maďarských politikov nemal možnosť zastupovať záujmy maďarského obyvateľstva.
Maďarská menšina na Slovensku po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa odohralo viacero udalostí, ktoré taktiež dodnes formujú vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Išlo o vysťahovanie časti obyvateľov maďarskej národnosti z južného Slovenska, resp. o výmeny obyvateľstva medzi oboma štátmi, ktoré sa uskutočnili medzi rokmi 1947-1948 a dotýkali sa približne 90-tisíc obyvateľov.
V nadväznosti na tzv. Následná reslovakizačná kampaň fungovala na územnom princípe - niektoré oblasti sa spoliehali na výmenu obyvateľstva s Maďarskom, iné na inštitút reslovakizácie. Na prelome rokov 1946-1947 sa objavila aj snaha o odsun Maďarov zo slovenského územia do Čiech formou nábora a deportácie, kde sa mali zamestnať a postupne asimilovať. Po komunistickom prevrate v roku 1948 Zákon o navrátení československého občianstva umožňoval, aby sa obyvateľstvo odsunuté do Čiech mohlo vrátiť na svoje pôvodné majetky.
Otázka identity sa v nadväznosti na spomínané historické reálie stala a je ešte stále citlivou témou. Maďarská národnostná menšina taktiež organizuje tradičné podujatia prispievajúce k obohateniu spoločenského života Maďarov na Slovensku. Medzi najdôležitejšie organizácie, ktoré prispievajú k obohateniu kultúrneho a spoločenského života maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku patrí predovšetkým maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku Csemadok a Fórum inštitút pre výskum menšín.
Používanie označení obcí v jazykoch národnostných menšín upravuje od 1. júla 2011 zákon o používaní jazykov menšín a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. Zákon č. 184/1999 Z. z.
Súčasné postavenie a výzvy
Otázka horšieho postavenia maďarskej menšiny na Slovensku je logicky témou, ktorá sa vyskytuje najčastejšie vo verejných debatách, ale aj na sociálnych sieťach, keď sa rieši táto menšina vo všeobecnosti. Ide o tému, ktorá je agendou všetkých maďarských politických strán na Slovensku. Naratív slabej podpory maďarskej menšiny na Slovensku sa objavil v 57% relevantných príspevkov.
Ako hlavný naratív sa objavil v 54% relevantných príspevkov (najviac spomedzi skúmaných naratívov). Skoro polovica (46%) príspevkov mala neutrálny charakter, 45% zo skúmaných príspevkov podporovalo tento naratív. Zvyšných 9% malo, práve naopak, negatívny charakter.
Veľký Meder v srdci Žitného ostrova je jedným z najmaďarštějších miest Slovenska. Na južné Slovensko by sa mal pozrieť každý Čech. Slovenští Maďari boli síce po vojne Benešovými dekrétmi označený za podobných zradcov Československa ako sudetští Nemci, ale na rozdiel od nich neboli zo Slovenska hromadne vysťahovaní. Lenže v Maďarsku sa nenašlo dostatok Slovákov, ktorí by sa odsťahovali na Slovensko, takže väčšina Maďarov na Slovensku zostala. Československá vláda sa potom pokúsila ešte o jeden nehumánny experiment a Maďarov zo Slovenska v počte asi sedemdesiat tisíc vysídlila „na prácu“ do Nemcami uvoľnených Sudet.
Zatiaľ čo z veľkých miest, ako Bratislava alebo Košice, už maďarčina temer vymizla, tu je stále hlavným jazykom a Maďari niekde dokonca prevažujú. Deväťtisícové mesto uprostred úrodnej nížiny Žitného ostrova, obilnice Slovenska a zároveň najväčšej zásobárne pitnej podzemnej vody v Európe, nie je napriek tomu také „maďarskojazyčné“, ako by byť mohlo. Zásluhu na tom majú Česi.
„Turisti z Česka tvoria veľkú väčšinu našich návštevníkov,“ hovorí mi Lenka Károlyi z Informačného centra tunajších termálnych kúpeľov Corvinus, ktoré sú v Česku veľmi populárne. To, že tu Česi tvoria veľkú časť návštevníkov aj teraz, keď rozhodne nie je hlavná turistická sezóna, spoznám na vlastnej koži. V termálnom bazéne aj v reštaurácii si môžem len vyberať, s ktorou skupinkou Čechov sa dám do reči. Nakoniec skončím pri skupinke penzistov z Třebíča, ktorí sem vyrazili tentoraz takpovediac na otočku, výletným autobusom ráno sem a večer späť. Celá skupinka si chváli miestnu - skôr maďarskú než slovenskú - kuchyňu. A to vrátane perkeltu, halászelé a ďalších špecialít.
„Sú české rodiny, ktoré sem chodia v lete zavárať. Nakúpia si od miestnych marhule, broskyne a ďalšie ovocie a zeleninu a potom to zavárajú v penziónoch a na privátoch. Miestni z toho ale nie sú veľmi nadšení, pretože potom platia mastné účty za elektrinu,“ hovorí mi jedna staršia maďarská majiteľka penziónu.
Nebyť Čechov, tak tu možno prevláda maďarčina ešte viac. „Mnoho detí chodí do maďarskej školy a slovenčinu, ktorú majú ako druhý jazyk, nezvládajú na dostatočnej úrovni,“ hovorí mi jedna do Mederu vydatá Slovenka. „Majú potom problémy pri štúdiu na slovenských vysokých školách a mnohí kvôli tomu, že nevedia dobre po slovensky, jazdia pracovať do Maďarska. Podobné je to so zdieľanými médiami. Maďari sa väčšinou nedívajú na slovenskú, ale na maďarskú štátnu televíziu. A tá im už roky servíruje propagandu vlády Viktora Orbána. Výsledkom je, že sa maďarská menšina, predtým najviac prozápadná časť slovenskej spoločnosti, mení v pravý opak.“
„Slovenskú liberálnu opozíciu tu veľa ľudí nepodporuje. Sú proti pomoci Ukrajine, chcú tradičnú rodinu, sú proti LGBT. Preto myslím, že tu Ivan Korčok nemá veľa šancí. Ale ja uvidím, možno mu hlas dám,“ hovorí mi sympatická dvadsiatnička, slovenská Maďarka.
Slovenskí Maďari už osem rokov nemajú zastúpenie v parlamente, pretože prozápadnú skupinu maďarských politikov sabotovala časť nasledujúca Viktora Orbána. Žiadna z maďarských strán sa tak nedostala do slovenského parlamentu. Teraz sa Maďari po rokoch konečne zjednotili a ich kandidát na prezidenta Krisztián Forró šiel do volieb s heslom „Maďari volia svojho“. Lenže pri vyrovnanom výsledku volieb môže v druhom kole aj toto množstvo hlasov rozhodnúť. Preto sa o priazeň Forra a slovenských Maďarov chcú pred druhým kolom uchádzať ako Ivan Korčok, tak druhý na páske Peter Pellegrini.
Krisztián Forró (48) je podnikateľ a politik maďarskej národnosti. V roku 2004 vstúpil do Strany maďarskej koalície. Od roku 2011 bol okresným predsedom SMK v okrese Galanta. V rokoch 2020 až 2021 bol posledným predsedom SMK.
Maďari sú najväčšia národnostná menšina na Slovensku. Pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 456 154 obyvateľov - z toho iba maďarskú národnosť uviedlo 422 065 osôb (7,75% obyvateľstva) a 34 089 uviedlo kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti. Maďarčina je materinský jazyk pre 462 175 osôb (8,48% obyvateľstva).
Údaje z rokov 1880 - 1910 neuvádzajú počet osôb s maďarskou národnosťou, ale počet osôb, ktoré považujú maďarčinu za svoj materinský jazyk / vo veľa prípadoch, však išlo o jazyk najčastejšie používaný na verejnosti či úradoch (tzv. rokovací jazyk).
Zastúpenie príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi (69,2 % Maďarov / priemer Slovenska = 62,0 %) a Reformovanej kresťanskej cirkvi (15,3 % Maďarov / priemer Slovenska = 1,8 %) je medzi obyvateľmi maďarskej národnosti nad celoslovenským priemerom, zatiaľ čo zastúpenie obyvateľov bez vyznania (8,1% Maďarov / priemer Slovenska = 13,4 %) bolo pod celoslovenským priemerom a poukazovalo tak na vyššiu religióznosť maďarského obyvateľstva oproti ostatným národnostiam. Vyššiu religiozitu vykazovali už iba príslušníci rusínskej národnosti.
Maďarské obyvateľstvo Gemerskej a Novohradskej župy, po maďarsky nazývaných Palócok. Pomenovanie má posmešný charakter. Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa konfesionálneho zloženia (katolíci, kalvíni, luteráni) a podľa bývalého spoločenského postavenia (poddaní a zemania).
Maďarsky nazývaní Barkók. Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji Barkság, na Slovensku sa jedná o maďarské obyvateľstvo obcí na rieke Gortva. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského husárskeho pluku Vinceho Barca, ktorí na konci 20. rokov 18. storočia táboril v južnom Gemeri a severnom Boršode.
Po maďarsky Medvesaljaiak, sú palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny (maď. Medves). Vyznávajú katolicizmus. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní.
Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (dnes súčasť obce Sikenica), ktoré prišlo do obce v roku 1816 z Handlovej.
Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku - Podzoboria (maď. Zoborvidék), nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od Nitry. Pomenovanie (maď. Zoborljiak) dostali podľa zoborskej časti pohoria Tribeč.
Ide o obce Bádice (4,66 % obyvateľov - pri sčítaní v roku 2011 udalo maďarskú národnosť / 15,22 % udalo maďarský materinský jazyk) Dolné Obdokovce (58,84 % / 62,21 %), Štitáre (27,02 % / 29,42 %), Nitrianske Hrnčiarovce (21,55 % / 22,23 % ), Hosťová (67,04 % / 69,53 %), Jelenec (26,66 % / 29,91 %), Jelšovce (4,85 % / 10,30 %), Kolíňany (49,68 % / 52,04 %), Ladice (31,85% / 34,28 %), Mechenice (3,25 % / 8,72 %), Pohranice (46,93 % / 51,02 %), Výčapy-Opatovce (2,74 % / 7,84 %) a Žirany (46,94 % / 52,10 %).
Maďarské obyvateľstvo (maď. Mátyusföldiek) žijúce severne od Žitného ostrova až po Zobor. Meno majú podľa Matúša Čáka. Ich súčasťou sú obyvatelia tzv. Medzivodia (maď. Vizköz), územia medzi Malým Dunajom a Dudváhom.
Maďarské obyvateľstvo obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová, ležiacich na dolnom toku Hrona, po maďarsky nazývané "Kurtaszoknýás hatfalu".
Maďarské obyvateľstvo Žitného ostrova (maď. Csallóköziek) najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ležiaceho medzi Malým Dunajom a Dunajom. Zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II (Podunajské Biskupice, Vrakuňa), južnú časť okresu Senec (Malinovo, Tomášov, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, Vlky, Most pri Bratislave a Rovinka), prevažnú časť okresu Dunajská Streda a Komárno. Posmešne je obyvateľstvo nazývané aj Golyvások a Kukkók.
SZÖVETSÉG - Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA - Maďari. Národnosti.
Už dlhšiu dobu sa snažím odmerať slovenskosť našich bratov Maďarov, ktorá bola za vyše jedno tisícročie prekrytá postupnou maďarizáciou. Ako uvidíme, Maďari sú našimi najbližšími príbuznými a tak trochu najslovenskejší zo všetkých Slovanov, pretože práve v Maďarsku a dnešnom Slovensku bola Slovenská zem, pravlasť, z ktorej sa Slovania rozišli na okolité územia, aby ovládli vyše polovicu Európy.
Maďarský jazyk je extrémne cudzí a nezrozumiteľný prvok v našom regióne. Ale iba na prvý pohľad. V skutočnosti v ňom je zachytená stará podoba našej slovenčiny - podobne ako odtlačok fosílie v kameni. Kým náš jazyk sa vyvíjal a prebiehali v ňom prirodzené zmeny, ako napríklad oN (nosové o) -> u, alebo g -> h а podobne, maďarčina zostala nezmenená a zakonzervovala nielen slovenské nosovky, ale aj písmeno g. Najlepší príklad je maďarské slovo gomba (huba), ktoré si Slováci so sebou zobrali na ceste do maďarského národa. Staroslovenská gomba sa časom zmenilo na súčasné huba. G sa zmenilo na h, a oN na u. V týchto dvoch jazykových zmenách tkvie aj tajomstvo názvu Uhorsko. Maďarské Ungaria sa po slovensky povie Uhorsko a po slovinsky zase Ogrska. Po slovinsky nám to znie akosi divne, ale iba na prvý pohľad. V skutočnosti to pravidelne zodpovedá nášmu Uhorsku. Ak na to uplatníme pravidlo huby, zistíme, že staroslovenský názov Uhorska musel byť ONgrska. Iba z tohoto sa totiž dá pravidelne vyrobiť slovenské Uhorsko a slovinské Ogrska. Čiže, keď vznikol latinský názov La Hongrie, čítaj La Ongry (Uhry), maď. Ungaria, alebo nem. Ungarn, motivácia musela byť staroslovenská, pretože je zachovaná nosovka oN, resp. uN, a takisto aj písmeno g. Ešte dodám, že po poľsky sa Uhry nazývajú WeNgry. V poľštine oN prešlo na veN.
Keď Slovinec počuje Slovensko, evokuje mu to slovinské slovné spojenie na Slovensko. To ale neznamená nič iné, ako naše na Slovensku. Tam, kde Slovinci používajú o, my používame u.
Prof. Šimon Ondruš v knihe Odtajnené trezory slov píše, že dôkladný porovnávací výskum slovanskej a maďarskej slovnej zásoby ukáže, že Maďari prevzali oveľa viac slov od Slovanov, nielen toľko, koľko ich narátal Kniesza István čiže Štefan Knieža v známom diele A magyar nyelv szláv jövevényszavai (Slovanské slová v maďarčine) z roku 1955. V prvom zväzku narátal vyše 1300 slov v spisovnej a nárečovej maďarčine, ktoré majú podľa neho dokázaný slovanský pôvod. Do druhého zväzku dal 383 takých slov v maďarčine, ktoré niektorí autori vykladajú ako pôvodom slovanské, iní im pripisujú neslovanský pôvod.
Podiel slovenských priezvísk by bol oveľa vyšší nebyť tvrdej maďarizácie. Ak sa totiž niekto nazýval Čierny (a podobne), Maďari jeho meno pomaďarčili preložením do maďarského jazyka a hneď bol z neho Fekete. Okrem toho Maďari pomaďarčili aj mená, ktoré sa preložiť nedali, napr. z Petroviča spravili Petőfiho. A z priezviska Svoboda dokázali vyrobiť Salgó. Maďari sú teda naši skutoční bratia Slováci. Lenže s príbuznými je to ako s palicou. Aj tá má dva konce. Na rozdiel od susedov príbuzných si človek vyberať nemôže.
História a pôvod Uhorska
Podľa údajov z sčítania obyvateľov roku 2021 žije v zemi 458 467 občanov Slovenska hlásiacich sa k maďarskej národnosti, ktorí tvoria 8,5 % populácie Slovenska. Podľa údajov zo sčítania obyvateľov sú s výrazným odstupom najväčšou národnostnou menšinou, ovšem rómske obyvateľstvo, ktoré podľa odhadov tvorí až 10 % obyvateľov Slovenska, sa veľmi často hlási k majoritnej národnosti na danom mieste, tj. v sčítaní sa označili za Slovákov, popr. Maďarov.
Po stanovení hraníc maďarského štátu ako nástupcu Uhorska po skončení 1. svetovej vojny Trianonskou zmluvou vznikla v novo vzniknutom Československu maďarská menšina. 2. novembra 1938 bolo vo Viedni ukončené arbitrážne rokovanie o maďarsko-česko-slovenskej hranici. V rámci tejto tzv. prvej viedenskej arbitráže boli určité územia Československa s prevahou maďarskej populácie odstúpené v prospech vtedajšieho Maďarského kráľovstva, podobne ako boli odstúpené Sudety nacistickému Nemecku.
Keďže postupimská konferencia okrem vysídlenia československých občanov nemeckej národnosti odmietla schváliť podobný odsun aj pre občanov maďarskej národnosti, uzavrela vtedajšia československá vláda s maďarskou vládou dohodu o tzv. „výmene obyvateľstva“, pri ktorej sa akýkoľvek príslušník slovenskej menšiny v Maďarsku mohol presťahovať do ČSR a za neho bol vysťahovaný jeden príslušník maďarskej menšiny na Slovensku. Dľa údajov z roku 2011 žije na území Slovenska 458 467 osôb patriacich k tejto menšine, tvoriac tak 8,5 % celkového obyvateľstva.
