Príbeh malého Ľuboška, ktorý sa narodil bezdomovkyni na sídlisku Kopanice v Prievidzi, sa začal písať 21. septembra 2011. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa mu podarilo nájsť nový domov vďaka starostlivosti jeho rodiny a pomoci úradu práce.
Úrad práce v Prievidzi zohral kľúčovú úlohu v zabezpečení budúcnosti pre malého Ľuboška. Prioritou sociálnych pracovníčok bolo udržať dieťa v biologickej rodine, a preto oslovili jeho starých rodičov a matkinu sestru.
Ochotu postarať sa o vnuka nakoniec prejavili starí rodičia, ktorí už mali pre neho pripravené oblečenie, plienky a kočík. Na úrade práce v Prievidzi sa navyše konala zbierka vecí pre Ľuboška, čo svedčí o spolupatričnosti a ochote pomôcť.
Úrad práce neostáva len pri slovách podpory, ale aktívne pomáha aj v praxi. Sprostredkoval starým rodičom kontakt s neziskovou organizáciou Jazmín, ktorá im môže poskytnúť pomoc s opatrovaním detí. Táto spolupráca je dôležitá pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o malého Ľuboška.
Sociálne pracovníčky úradu práce sa snažili pomôcť aj Ľuboškovou matke už počas jej tehotenstva. Sprostredkovali jej gynekologické prehliadky a zabezpečili jej ubytovanie. Matke úrad práce v Prievidzi vyplácal aj dávky v hmotnej núdzi, čím jej poskytoval základnú podporu.
Hoci matka spočiatku odmietala spolupracovať so sociálnou kurátorkou, pracovníčkam úradu práce sa ju podarilo postupne presvedčiť. V spolupráci s Mestským úradom v Prievidzi jej zabezpečili ubytovanie v útulku v Prievidzi, čo bol dôležitý krok k stabilizácii jej situácie.
Sociálne kurátorky mali v úmysle požiadať jej ošetrujúcu lekárku o hospitalizáciu aspoň dva týždne pred termínom pôrodu, aby sa zabezpečila maximálna bezpečnosť. Termín pôrodu však prišiel skôr a Lýdia porodila na ulici. Pri pôrode jej do príchodu zdravotníkov asistovali mestskí policajti, ktorí zohrali dôležitú úlohu pri zabezpečení hladkého priebehu pôrodu.
V prípade, že by sa Lýdia v budúcnosti preukázala ako schopná a ochotná postarať sa o dieťa, úrad práce má pripravené riešenie. Tento prístup zdôrazňuje snahu o reintegráciu do rodiny, ak je to možné a v záujme dieťaťa.
Prípad ublíženia na zdraví polícia vyšetruje, čo je štandardný postup v podobných situáciách. Dôležité je objasniť všetky okolnosti a zabezpečiť spravodlivosť.
„KDYŽ MĚ NECHÁTE ZŮSTAT, MOHU VAŘIT“ — ŘEKLA BEZDOMOVKYNĚ VDOVCI
V inom, neskoršom prípade z júna 2018, došlo k nešťastnej udalosti na Ciglianskej ulici v Prievidzi. Malý chlapček vo veku 19 mesiacov vypadol z otvoreného okna na druhom poschodí a skončil v nemocnici. Podľa informácií obaja rodičia boli v tom čase pod vplyvom alkoholu, čo mohlo prispieť k tragédii.
Polícia aj v tomto prípade vyšetruje prípad ako ublíženie na zdraví a presné okolnosti nešťastia sú stále predmetom vyšetrovania. Tento prípad poukazuje na vážne problémy spojené s alkoholom u rodičov a potrebu prevencie a podpory rodín v krízových situáciách.
Životné osudy Jozefa Sobotu, ktorý sa narodil v roku 1928 v Kostolnej Vsi pri Prievidzi, a jeho rodiny, nám ukazujú, aké ťažké mohli byť podmienky v minulosti. Pochádzal z chudobnej rodiny s jedenástimi deťmi, kde otec pracoval ako robotník na stavbe ciest. Napriek ťažkostiam sa však jeho rodičia snažili vštepovať mu hodnoty a túžbu po vzdelaní.
Jozef Sobota spomína na svoje detstvo ako na obdobie, ktoré bolo síce ťažké, ale zároveň plné súdržnosti a lásky. Rodičia, hoci nemali veľa majetku, dbali na zdravú výchovu a podporovali vzdelanie svojich detí. Dôležitú úlohu v jeho živote zohrali aj duchovné zážitky, ako napríklad prvé sväté prijímanie, ktoré ho hlboko ovplyvnilo.
Jeho cesta k povolaniu viedla cez saleziánske gymnázium v Šaštíne, kde sa venoval modlitbám a prosbám o kňazské povolanie. Počas štúdií čelil mnohým prekážkam, vrátane násilného rozpustenia kláštorov v roku 1950. Napriek tomu sa nevzdal a dokončil štúdium na Gymnáziu v Prievidzi.
Jeho profesijný život bol poznačený diskrimináciou kvôli jeho štúdiu u saleziánov. Napriek vysokoškolskému vzdelaniu mal problém nájsť prácu ako učiteľ matematiky. Po viacerých peripetiách napokon našiel uplatnenie vo Zvolene, no aj tam čelil neistote.
Po návrate z Poľska, kde pôsobil ako učiteľ, dostal ponuku pracovať na novootvorenom Gymnáziu na Orave. Tento príbeh ukazuje, aké dôležité je nevzdávať sa a hľadať svoje miesto aj napriek prekážkam.
Príbehy ocenených osobností obce Poruba, ako sú Mgr. Peter Hepner, Elena Horská, František Marko, Jozef Tisaj, Ing. Róbert Škultéty, Mgr. Albert Priehoda, Tomáš Boško, Prof. PhDr. Jozef Škultéty, CSc., Miroslav Gaman, Ing. Helena Čavojská, Peter Pediač a Stanislav Oboňa, nám ukazujú, aký významný vplyv môžu mať jednotlivci na rozvoj a život komunity. Títo ľudia sa venovali rôznym oblastiam - od školstva, hasičstva, športu, kultúry až po samosprávu - a zanechali nezmazateľnú stopu vo svojich obciach.
Dobrovoľný hasičský zbor v Porube, ktorý si pripomína 95. výročie svojho založenia, je príkladom dlhoročnej tradície a odhodlania pomáhať. Futbalový oddiel Telovýchovnej jednoty Magura Poruba, založený v roku 1953, je ďalším dôkazom o popularite športu a jeho vplyve na komunitný život.
Tieto príbehy, aj keď sa netýkajú priamo malého chlapca z Prievidze, nám ukazujú širší kontext života v regióne a dôležitosť komunitnej súdržnosti a podpory.