Manželstvo a rodičovstvo: Kompletný sprievodca

Ľudia sa od nepamäti združovali do spoločenstiev, tvorili rôzne skupiny a rodiny. Vzrastajúca túžba po pôžitku je jedným z vážnych výchovných problémov, s ktorým sa musia rodičia, učitelia a vychovávatelia vyvarovať. Je dnes systematická výchova k rodičovstvu omnoho dôležitejšia ako voľakedy. Táto realitu musíme zobrať na vedomie so všetkými jej dôsledkami, či chceme, alebo nie. Výchova k rodičovstvu a sexuálna výchova by sa mala posudzovať na takej úrovni, ako napr. rozumová, mravná alebo telesná výchova. Nemali by sme sa vyhýbať týmto otázkam a vo výchove si všímať problémy a životné situácie, ktoré súvisia s rozvojom správneho a plnohodnotného vzťahu dieťaťa k otázkam sexuálneho, manželského a rodinného života.

Výchova k rodičovstvu je širší pojem, ktorý zahŕňa sexuálnu a pohlavnú výchovu a všetku problematiku výchovu k manželstvu, a v užšom zmysle k rodičovstvu, t.j. na úlohu otca a matky. K rodičovstvu je človek, ktorý je v manželstve spokojný aj zo sexuálnej stránky a ktorý má predpoklady vytvoriť spokojný život aj pre svojho partnera, s ktorým vie potom spoluutvárať krásny a šťastný domov aj pre svoje deti. Manželský život a sexualita je neodmysliteľnou súčasťou života človeka.

Rytmus súčasnosti nemôže nezasiahnuť aj vývin človeka - mladiství dospievajú skôr a rýchlejšie. Zrýchlené dospievanie - akcelerácia, ktorá sa týka aj pohlavného vývinu mladých ľudí - existuje. Včasné dospievanie je z tejto stránky celosvetovým problémom. Okrem nevedomosti či naivných predstáv sa u mladých ľudí stretávame so zníženým pocitom zodpovednosti v otázkach styku s druhým pohlavím.

Výchova k rodičovstvu v jednotlivých etapách

S výchovou k rodičovstvu je potrebné začať už v nižších ročníkoch základnej školy a správnou formou im poskytnúť informácie o dospievaní, sexualite, manželstve a rodičovstve. Tento proces môžeme rozdeliť do nasledujúcich etáp:

  1. 1. etapa pre deti vo veku 6-10 rokov (1.-5. ročník)
    • 1. skupina - žiaci 1. a 2. ročníka

      S výchovou k rodičovstvu je potrebné začínať už v prvej triede, ale až vtedy, keď sa učiteľ a deti dobre poznajú. Výchova k rodičovstvu v tomto období by mala mať charakter rozhovorov. Sexuálne informácie majú byť len stručné, bez anatomických detailov, nie je vhodné používať obrázky. Prirovnania a javy živej prírody, najmä prirovnania so zvieratami, sa smú používať iba výnimočne, a to skôr v súvislosti s problematikou vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Cieľom je vytvoriť predstavu o štruktúre a poslaní rodiny v našej spoločnosti, zdôrazniť starostlivosť rodičov o deti. Treba pripomenúť deťom, že rodičia sú ich najlepší priatelia. Pestovať úctu k rodičom, prarodičom a dospelým vôbec. Pestovať správne návyky osobnej hygieny a životosprávy, vštepovať najzákladnejšie poznatky o ľudskom tele, o ochrane pred nákazlivými chorobami, o správnej výžive a upozorňovať na škodlivosť alkoholických nápojov a fajčenia. Podľa potreby vysvetľovať deťom rozdiel medzi chlapcami a dievčatami s tým, že keď vyrastú, budú rodičmi. Jednoducho vysvetliť otázky detí o narodení dieťaťa, aby mali primeranú predstavu o prirodzenom vzniku nového človeka. Stručne informovať o vývine dieťaťa po narodení a zdôrazniť jeho závislosť od rodiny.

    • 2. skupina - žiaci 3. - 5. ročníka

      Výchova k rodičovstvu v tomto období rešpektuje nastupujúce zmeny a meniacu sa psychiku dospievajúcich, najmä prirodzenú potrebu citovej odozvy, potrebu priateľstva, pochopenia dospelých, snahu o uplatnenie vlastného názoru. Ani v tomto období netreba zabiehať do podrobností a predvádzať žiakom obrázkový materiál. Zo všetkých rozhovorov by malo byť zrejmé, že ide o vážne záležitosti, o ktorých je najlepšie sa radiť s učiteľom, s rodičmi a lekárkou, a nie s kamarátmi. Treba rátať s tým, že mnoho chlapcov a dievčat by sa pri spoločnej besede z pochopiteľnej ostýchavosti nespýtalo práve na tie problémy, ktoré sú im nejasné, že prejavy dospievania sa nezačínajú u všetkých žiakov súčasne.

      1. Poučiť o počiatku puberty a nastávajúcich telesných a duševných zmenách. Vysvetliť prirodzenosť záujmu o druhé pohlavie. Zdôvodňovať nevhodnosť vulgárnosti a egoizmu v sexuálnej oblasti.
      2. V súvislosti s nastupujúcimi telesnými zmenami podať základné informácie o pohlavnom ústrojenstve a jeho fyziológii.
      3. Informovať o priebehu individuálneho vývinu človeka.
  2. 2. etapa pre deti vo veku 11 - 12 rokov (6. - 7. ročník)

    Výchova k rodičovstvu v tomto období prehlbuje jednak poznatky z biológie človeka, jednak rieši psychologickú a spoločenskú problematiku sexuálneho života. Mladí ľudia sú v tomto veku zvýšene vnímaví a citliví. Odporúča využívať vhodné názorné pomôcky, ako sú filmy, diafilmy, grafy, štatistické údaje a pod.

    1. Zopakovať a prehĺbiť tematiku 2 etapy. Vysvetliť prirodzenosť sexuálnych potrieb človeka a zdôrazniť spojenie sexuálneho života a citovým životom.
    2. Informovať o podstate dospelosti. Vysvetliť význam zodpovednosti pri sexuálnych vzťahoch.
    3. Vysvetliť podstatu kamarátstva, priateľstva a lásky, rozdiel medzi zamilovanosťou a láskou. Vysvetliť dôležitosť voľby vhodného životného partnera a význam manželského spolužitia na základe hlbokého vzájomného citového vzťahu, úcty a vzájomnej pomoci.
    4. Informovať o podmienkach šťastného rodinného života, o zodpovednosti za deti a o zásadách vedenia domácnosti.
    5. Zmieniť sa o dočasných náhradných prejavoch, erotickej fantázii a onánií. Varovať pred nebezpečenstvom predčasných pohlavných stykov a pred chorobami.
    6. Poučiť o význame plánovania rodiny, o usmerňovaní plodenia, o škodlivosti umelého prerušenia tehotenstva.
  3. 3. etapa pre deti vo veku od 13. - 15. rokov (8. - 9. ročník)

    Je teda dôležité, aby sa výchova k rodičovstvu začala už na prvom stupni základnej školy a nezanedbávala sa. Učiteľ, ktorý bude chcieť poctivo realizovať výchovu k rodičovstvu vo svojej triede, musí dobre poznať svoje deti a ich rodinné prostredie. Ide preto o náročnú úlohu, ktorá vyžaduje nielen veľa času, ale i pedagogické majstrovstvo a dosť široké vedomosti z problematiky psychosociálneho vývinu dieťaťa.

Rodinné právo a jeho aspekty

Rodinné právo je oblasť práva, ktorá upravuje vzťahy v rodine. Tieto vzťahy zahŕňajú manželstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, a vzťahy medzi ďalšími príbuznými. Rodina je považovaná za základnú jednotku spoločnosti, a preto je rodinné právo dôležité pre stabilitu a fungovanie spoločnosti.

Pramene rodinného práva

Rodinné právo sa opiera o niekoľko prameňov. Najdôležitejším je Zákon o rodine, ktorý upravuje väčšinu rodinnoprávnych vzťahov. Ďalšie dôležité pramene sú Ústava SR, Občiansky zákonník, Civilný mimosporový poriadok, Zákon o medzinárodnom práve súkromnom, Zákon o matrikách, Zákon o mene a priezvisku, Zákon o náhradnom výživnom, Zákon o sociálnej pomoci, Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, Zákon o sociálnom poistení a Zákon o rodičovskom príspevku.

Vznik manželstva

Manželstvo je trvalý zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe slobodného a súhlasného vyhlásenia snúbencov. Toto vyhlásenie sa musí urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom zastupiteľstva) alebo pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi. Každé uzavreté manželstvo sa zapisuje do matriky.

Formy uzavretia manželstva:

  • Občianske (civilný sobáš): Vyhlásenie pred štátnym orgánom.
  • Cirkevné: Vyhlásenie pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi.

Štátny občan SR môže uzavrieť manželstvo aj v cudzine pred orgánom SR na to určeným. Zákon o rodine povoľuje aj sobáš v zastúpení na základe plnomocenstva.

Symboly manželstva a rodiny

Vzťahy v manželstve

Vzťahy osobnej povahy:

  • Manželia majú žiť spolu.
  • Majú si navzájom pomáhať.
  • Majú si byť verní.
  • Vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť.
  • Starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Vzťahy majetkovej povahy:

V manželstve existuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). V BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.

Zánik manželstva

Manželstvo zaniká:

  • Smrťou jedného z manželov.
  • Rozvodom.
  • Vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.

Manžel, ktorý prijal priezvisko toho druhého, môže po rozvode do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode matričnému úradu oznámiť, že prijíma svoje predošlé priezvisko.

Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva

  • Manželstvo nemožno uzavrieť so ženatým mužom a vydatou ženou (zásada monogamie).
  • Manželstvo nemožno uzavrieť medzi priamymi predkami a priamymi potomkami (aj osvojitelia a osvojenci) a medzi súrodencami.
  • Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý (s výnimkou povolenia súdu pre starších ako 16 rokov).
  • Manželstvo nemôže uzavrieť duševne chorý, pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Kedy manželstvo nevznikne

Manželstvo nevznikne, ak:

  • Bolo vynútené násilím.
  • Ho uzavrela maloletá osoba mladšia ako 16 rokov.
  • Bolo uzavreté pred nepríslušným matričným úradom.
  • Bolo uzavreté pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná.
  • Bolo uzavreté v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený.
  • Ho uzavrel zástupca bez platného plnomocenstva.
  • Ho uzavrela osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu.

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi

Vznik vzťahov

Tieto vzťahy vznikajú počatím a narodením dieťaťa. Obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k dieťaťu bez ohľadu na to, či žijú, alebo nežijú spolu.

Práva a povinnosti rodičov

Rodičia dieťa vychovávajú, zastupujú, spravujú jeho veci a majú voči nemu vyživovaciu povinnosť. Dieťaťu sa musí dostať sústavná a dôsledná starostlivosť. Rodičia zastupujú dieťa zo zákona, ale ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude v takomto prípade zastupovať (napr. dedičské konanie). Rodičia spravujú majetok maloletého dieťaťa. Výnosy z tohto majetku môžu rodičia použiť na uspokojovanie potrieb dieťaťa a v primeranom rozsahu na uspokojovanie potrieb rodiny.

Rodičovské dohody

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred rozvodom. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Súčasť rodičovských práv a povinností

  • Sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
  • Zastupovanie maloletého dieťaťa.
  • Správa majetku maloletého dieťaťa.

Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku.

Zastupovanie maloletého dieťaťa

Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka - kolízneho opatrovníka.

Správa majetku maloletého dieťaťa

Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. Rodičia odovzdajú dieťaťu majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, o vyúčtovanie týkajúce sa správy majetku.

Majetkový opatrovník

Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka. Majetkovým opatrovníkom môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením súhlasí.

Výchovné opatrenia

Nevhodné správanie detí, ako aj porušovanie povinnosti rodičov, môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obcí alebo súdu. Ak je to potrebné a ak výchovné opatrenia neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov, aj proti ich vôli a nariadi maloletému dieťaťu:

  • Pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy diagnostiky (6 mesiacov).
  • Pobyt v špecializovaných zariadeniach (6 mesiacov).
  • Pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.

Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany.

Zásahy do rodičovských práv a povinností

Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone rodičovských práv a povinností závažná prekážka, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon rod. práv ak:

  • Žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života.
  • Svoje povinnosti vyplývajúce z rod. práv nevykonávajú vôbec.
  • Nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv. Ak rodičovské práva a povinností nemôže vykonávať ani jeden z rodičov, súd ustanoví dieťaťu poručníka.

Povinnosti dieťaťa

Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne svoj názor, a má ho vyjadrovať slobodne. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.

Náhradná starostlivosť

Náhradná starostlivosť je viacero dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov a maloleté dieťa, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom, alebo súdnym rozhodnutím.

Druhy náhradnej starostlivosti

  • Náhradná osobná starostlivosť.
  • Pestúnska starostlivosť.
  • Ústavná starostlivosť.
  • Poručníctvo a opatrovníctvo.
  • Osvojenie (adopcia).

Náhradná osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa. V rozhodnutí súd vymedzí osobe jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba má právo vykonávať osobnú starostlivosť. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom.

Zánik náhradnej osobnej starostlivosti:

  • Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
  • Smrťou maloletého dieťaťa.
  • Smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
  • Právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo mal. dieťa zverené do náhr.osob. star.

Pestúnska starostlivosť

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. dieťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti. Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Zánik pestúnskej starostlivosti

Pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa (môže byť predĺžená o 1 rok od dosiahnutia plnoletosti), umiestnením dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom na výkon trestu, rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti a rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.

Ústavná starostlivosť

Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave (nepovažujú sa: nedostatočné bytové podmienky alebo majetkové pomery rodičov). Súd v rozhodnutí musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Súd môže predĺžiť na 1 rok ústavnú starostlivosť. Súd sústavne sleduje spôsob výkonu úst.star. a dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť.

Zariadenia ústavnej starostlivosti:

  • Detský domov.
  • Detský domov pre maloletých bez sprievodu.
  • Krízové stredisko.
  • Resocializačné stredisko pre drogovo závislých.

Poručníctvo a opatrovníctvo

Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia napr.: príbuzných. Ak nebolo možné ustanoviť žiadnu fyz.osobu, môže súd ustanoviť za poručníka obec alebo orgán sociálne- právnej ochrany.

Zánik poručníctva:

  • Dosiahnutím plnoletosti.
  • Smrťou maloletého dieťaťa.
  • Smrťou poručníka.
  • Zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený.
  • Dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa.
  • Právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní.

Rodinné vzťahy a práva

Opatrovníctvo

Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka. Súd ustanoví opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec.

Osvojenie (adopcia)

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah. Osvojiteľa majú pri výchove rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Na osvojenie je potrebný súhlas rodiča, taktiež je potrebný súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa.

Súhlas rodičov na osvojenie nie je potrebný, ak:

  • Rodičia mal. dieťaťa neprejavili počas najmenej 6 mesiacov skutočný záujem.
  • Počas najmenej dvoch mesiacov po nar dieťaťa neprejavili o dieťa žiaden záujem.
  • Ak dajú rodičia súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

O splnení podmienok rozhoduje súd. Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme mal. dieťaťa, do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Vyživné

Druhy vyživovacej povinnosti

  • Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.
  • Vyživovacia povinnosť detí k rodičom.
  • Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými.
  • Vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
  • Príspevok na výživu rozvedeného manžela.
  • Príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak to majetkové pomery dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd tak isto postupuje aj v prípade ak jeden z rodičov svoju povinnosť neplní.

Príspevok na výživu pre rozvedeného manžela

Rozvedený manžel môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd, prihliada pri tom na príčiny, ktoré viedli k rozvratu. Príspevok na výživu možno priznať najdlhšie na...

tags: #manzelstvo #a #rodicovstvo #referaty