Kedy je čas na príkrmy? V rôznych zdrojoch nájdete rôzne údaje. Niekde hovoria o schopnosti dieťaťa sedieť samostatne. Avšak, pravdupovediac, samostatný sed u polročného dieťaťa je skôr výnimkou než pravidlom. Za mňa toto kritérium pokrivkáva. Ani neodporúčam podávať prvé príkrmy v drevených stoličkách, či iných, v ktorých neviete dať dieťa do polosedu. Ak nemáte polohovateľnú stoličku, kľudne dávajte príkrm vo vajíčku, má sklon tak akurát 🙂 A keď už bude dieťatko sedieť samo (okolo 8-10 mesiacov), môžete mu postupne začať ponúkať príkrmy k obedu, neskôr k desiate, k olovrantu, a tak ďalej.
Ďalším kritériom býva schopnosť prehĺtať jedlo podávané lyžičkou. Nuž, kým to neskúsite, vlastne nemôžete vedieť, či to už Vaše dieťa ovláda, že? A veľmi často to neovláda ešte ani v tých šiestich mesiacoch. Musí sa to postupne naučiť.
Môžete sa stretnúť aj s informáciou o určitom objeme za deň vypitého mlieka. Osobne sa mi najviac páči odporučenie, prizvať si bábätko pár krát „takpovediac k stolu“, a keď prejaví záujem o Vaše jedlo, nastal preň čas na príkrmy. Samozrejme za podmienky, že to bude niekde v období medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom. Určite nie predtým. A po 6. mesiaci života už je rozumné začať so zavádzaním príkrmov.
Keď sa teda vaše bábätko načiahne do vášho taniera, môžte mu postupne začať ponúkať príkrmy k obedu, neskôr k desiate, k olovrantu, a tak ďalej. Zároveň mu môžete, kde-tu dať ochutnať aj alergény z vášho taniera, aby ste využili tzv. „imunitné okno“.
Materské mlieko je ideálnou výživou preto, lebo je absolútne prispôsobené potrebám konkrétneho bábätka. Materské mlieko mení svoje zloženie v čase. Keď sa bábätko narodí, prvé materské mlieko, kolostrum, je žlté, husté, má vysoký obsah bielkovín a tukov, ktoré novorodenec potrebuje.
Materské mlieko je pre dieťa najideálnejšou formou výživy. „Materské mlieko mení svoje zloženie v čase,“ vysvetľuje pediatrička Elena Prokopová. Kedysi matky deti výlučne dojčili bez podávania tuhej stravy aj do siedmeho či ôsmeho mesiaca života. Dnes pediatri odporúčajú podávať deťom príkrmy od štvrtého, respektíve od šiesteho mesiaca. Lebo jeho zloženie nestačí na rozvoj organizmu dieťaťa staršieho ako šesť mesiacov. Nestačí nielen na jeho rast, čiže na zväčšovanie hmotnosti a výšky, ale nestačí ani na rozvoj funkcií jednotlivých orgánov a mozgu, neurologických a kognitívnych funkcií dieťaťa. Navyše polročné dieťa sa už potrebuje učiť prijímať žuvaním a prehĺtaním aj inú potravu ako mlieko. Preto začíname u nedojčených detí s príkrmami od štvrtého alebo piateho mesiaca a u dojčených detí od šiesteho mesiaca života.
Od štvrtého mesiaca života začíname s ochutnávaním aj u detí, ktoré sú plne dojčené. Nie je to ešte výživa ako taká, skôr zoznamovanie sa s potravinami. V čase od štvrtého do ukončeného šiesteho mesiaca života je v imunite bábätka takzvané imunologické okno. Podávaním potravín v tomto čase rodič minimalizuje riziko alergickej reakcie v budúcnosti. Malými množstvami potravín cvičí imunitný systém dieťaťa na to, aby vedelo neskôr prijať dané potraviny v plnom množstve po dovŕšení šiesteho mesiaca. Je to také navykanie. Matka prijímala potravinu, keď bola tehotná, a antigény prechádzali k dieťatku transplacentárne. Potom jedla potravinu, keď dojčila, a dieťa sa s ňou stretávalo cez pitie materského mlieka a následne mu ju dala ochutnať.
Pediateri odporúčajú, že po zavedení mäsa do jedálneho lístka, teda asi v šiestich mesiacoch veku bábätka, ho má dieťa konzumovať každý deň. Deti by mali konzumovať najmä červené mäso, ktoré má veľmi vysoký obsah železa. Najvhodnejšie pre bábätká je teľacie alebo jahňacie, teda mladé druhy červených mias. Detský organizmus a nervový systém dieťaťa sa vyvíja zväčšovaním svojho objemu, ale aj funkcionalitou. Preto potrebujú bábätká a batoľatá viac stavebných prvkov, ako potrebujeme my dospelí. Nedostatok železa sa prejaví zaostávaním vo vývoji. Dieťa pomalšie rastie, nepriberá, viac spí, je unavené, nerozvíja svoje zručnosti. Je to logické, keďže železo potrebujeme okrem iného aj na krvotvorbu, teda tvorbu červených krviniek. Pokiaľ máme málo červených krviniek, sme anemickí. Červené krvinky prenášajú kyslík do mozgu. Detičky, ktoré majú málo železa, majú do určitej miery hypoxický mozog (nedostatočne zásobený kyslíkom - pozn. red.), čo spôsobuje ich spomalený rozvoj.
Mäsové príkrmy sú zeleninové príkrmy s prídavkom mäsovej zložky ako je hydina (kuracie, morčacie), hovädzie, bravčové alebo ryba. Intenzívny rast Vášho bábätka si vyžaduje rozšírenie jedálnička, a to o jedlá, ktoré obsahujú mäso a zeleninu.
Kedy prvýkrát mäsko? Mäso podávame dieťatku v prvom mäsovo-zeleninovom príkrme. U plne dojčeného dieťaťa odporúčame podať prvý príkrm po ukončenom 6. mesiaci života. U umelo živeného dieťaťa podáme prvý príkrm najskôr po zavŕšení 4., prípadne 5. mesiaca života. Mäsovo-zeleninový príkrm. Len zriedka by sa mal pripraviť mixovaný, častejšie polotekutý vo forme prepasírovaného pyré, neskôr roztlačenej hustejšej kaše s pokrájaným mäsom na drobné kúsky. Príkrm podávame zásadne lyžičkou a na obed. Začína sa jednou zložkou. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, špenát, brokolica, tekvica, cukina. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života.
K mrkve pridáme petržlen alebo zemiak a na 7. - 8. deň aj mäso. A tiež postupne zvyšujeme objem príkrmu až na 150 - 200 ml. Zo začiatku jedna porcia príkrmu obsahuje 20 g, neskôr 35 g mäsa na dávku. Do prvého príkrmu je vhodné „biele“ mäso, a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika, najlepšie zo známeho zdroja. Samozrejme, bez kože. Z hydinového mäsa je dobrou voľbou pre najmenších kuracie či morčacie stehno, nakoľko má viac železa ako prsia. Príkrm obohatíme jednou kávovou lyžičkou rastlinného oleja (slnečnicový, repkový, 5 - 10 g). Tak zabezpečíme primeranú dodávku polynenasýtených mastných kyselín.
Mäsovo-zeleninovým príkrmom postupne nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka. Hlavne na začiatku niektoré deti potrebujú aj tento príkrm zapiť mliekom.
Ako často mäso pre dieťa? Po 6. mesiaci môžeme pripraviť tento príkrm 6-krát týždenne s mäsom a 1-krát týždenne namiesto mäsa podáme jeden varený slepačí vaječný žĺtok. Varený slepačí vaječný bielok v 1. roku života nepodávame. Po 7. mesiaci môže mať mäsovo-zeleninový príkrm namiesto polievky formu zemiakovej kaše s mäsovým hašé. Po 8. mesiaci môžeme začať podávať teľacie a v 10. mesiaci mladé hovädzie mäso. V tomto veku podávame mäso približne v množstve 3 polievkových lyžíc.
Naše sladkovodné ryby dávame až v 10. mesiaci života.
Dojčatám NESOLÍME! Príkrm zásadne nesolíme po celý prvý rok života. Už v tomto veku môže vzniknúť zlozvyk veľa soliť. Ten má v neskoršom veku za následok výskyt vysokého krvného tlaku a srdcovo-cievnych ochorení. Dieťa nevie, že soľ existuje. To sa iba mamičkám nezdá jedlo chutné bez soli. Aj naďalej sa preto snažíme aj väčším deťom soliť čo najmenej.
Po ukončenom 1. roku v rámci rodinného stravovania mäso, ryby, hydinu, vajíčka alebo strukoviny podávame denne. Mäso podávame 5-krát do týždňa a jeden raz ho nahradíme celým vajíčkom a druhý raz strukovinami alebo rybou.
Deťom vo veku 2 až 3 rokov mäso, ryby, hydinu, vajíčka alebo strukoviny podávame tiež denne. Majú tvoriť 1 - 2 porcie za deň (1 porcia je 40 g mäsa, alebo 1 vajíčko, alebo 4 - 5 lyžíc varených strukovín). Chudé bravčové mäso podávame iba výnimočne, nie pravidelne a to až k druhému roku života. Rovnako je to i s jahňacinou.
Deti vo veku 4 až 5 rokov Mäso v jedálničku by mali mať približne 4 - 5-krát týždenne. Je dobré ho striedať a nezabudnúť na ryby. Zo sladkovodných odborníci najviac odporúčajú zubáča, pstruha, hlavátku, šťuku a kapra. Denná dávka mäsa by mala byť približne 40 g. Asi 30 g mäsa nahradí 1 vajce alebo 4 - 5 lyžíc varených strukovín.
Príprava mäsa Prispôsobuje sa veku dieťaťa. Mäso varíme alebo dusíme, po 2. roku aj pečieme. Môžeme ho pomlieť a podávať formou hašé už v prvom roku života. Vyprážané jedlo nepatrí do výživy dieťaťa vôbec. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po vysmažení zbavíme obalu, ako to niektorí rodičia radi robia.
Údeniny, párky, salámy...
Ak zvažujeme kúpiť detskú výživu, alebo iné výrobky tzv. baby (napr. párky, šunka), je vždy vhodné dopredu poznať ich zloženie. Údeniny, párky, salámy, klobása a paštéty treba však rozhodne vynechať. Tieto mäsové výrobky obsahujú veľké množstvo tuku, cholesterolu, solí a tiež konzervačných látok a karcinogénov. To nie je vhodná strava zdravého jedálnička dospelých, a nie to ešte detí. Až k druhému roku života roku môže dieťatko dostať kúsok šunky (hydinovej či bravčovej).
Po zeleninových príkrmoch prichádza čas, kedy by sme do stravy našich najmenších mali pridať aj ovocie a tiež mäsové príkrmy. Ako s tým správne začať, vám poradíme dnes.
Poradie zavádzania príkrmov
Poradie zavádzania týchto príkrmov je na rozdiel od zeleninových otázne. Jedna skupina odborníkov sa prikláňa k alternatíve, že by sa najprv malo začať s mäsom. Deti ho tak prijmú skôr, ako by začali uprednostňovať sladšie ovocie. Druhá skupina zase odporúča pridať najskôr ovocie, pretože popri obede môžete deťom takto ponúknuť ďalší pokrm dňa.
Najprv olovrant, potom desiata
Keď sa rozhodnete pre druhú alternatívu, odporúča sa zachovať v kŕmení systém doobedného dostatočného prísunu mlieka a následne pridať tuhú stravu. Najprv dáte dieťaťu obed a po spánku môžete pridať aj olovrant. Opäť treba začať v malých dávkach. Dať mu iba dve-tri lyžičky, postupne rozširovať pridané ovocie a neskôr ho aj kombinovať do ovocných kašičiek. Potom môžete začať aj s kombinovaným zeleniny a ovocia, keď rozvaríte napríklad mrkvu s jablkom a urobíte mu takúto zdravšiu obdobu výživy. Až v ôsmom mesiaci môžete pristúpiť aj k pridaniu desiatej. Tá by mala taktiež pozostávať z ovocia, ktoré môžete v začiatkoch kvôli zníženiu alergénov radšej povariť. Lenže myslite na to, že takto prichádzate o veľkú časť vitamínov, takže keď bude dieťa na to konkrétne ovocie zvyknuté, dajte mu ho radšej čerstvé.
S ovocím opatrnejšie
Jablko by malo byť tým prvým ovocím, ktoré dieťa ochutná. Môžete mu ho dať surové a najemno postrúhané, no ak máte obavy, trošku ho vopred odvarte. I teraz ide hlavne o zvyk. Po troch dňoch môžete pridať banán a takto postupovať ďalej. Výborné sú broskyňa, marhule, hrušky, hrozno bez kôstok a šupky, melón. Opatrné buďte mimo sezónu niektorého ovocia. Vtedy je lepšie uskromniť sa len s jablkami, banánmi a hruškami, pretože ostatné veci nie sú chuťovo a ani výživovo hodnotné.
Krátko po zavedení ovocných príkrmov môžete skúsiť ich miešanie s lyžicou bieleho jogurtu, z čoho vytvoríte hustejšiu kašu. Jogurt musí byť však tradičný, bez modifikovaného škrobu a v dobrej kvalite.
Na čo si však musíte dávať pri ovocí väčší pozor, je alergia. Ovocie spôsobí totiž alergie podstatne častejšie ako zelenina, takže buďte veľmi opatrné a sledujte všetky reakcie. Do jedného roka sa istotne neodporúčajú citrusové plody, niekedy sú problematické i jahody.
Nevhodná je len bravčovina a hovädzina
Mäsové príkrmy zavádzajte vždy spoločne so zeleninou. Niektoré deti majú práve s nimi najväčší problém. Preto je lepšie, keď ich takto trošku oklamete. Mäso si môžete predvariť aj dopredu. V tomto prípade by sa s malým množstvom nepracovalo dobre a tak si denne uvarte len nový zeleninový príkrm, v ktorom ku koncu ohrejete aj kúsok mäska. Pokrájajte ho na úplne drobné kúsky, aby ho dieťatko dokázalo lepšie zjesť. Začať by ste mali chudým kuracím mäsom. To môžu nasledovať morčacie prsia. I v tomto prípade platí postupnosť a potrebné rozostupy. Postupne môžete pridať králičie mäso, jahňacinu a teľacie mäso. Vyhnúť sa musíte len hovädzine, bravčovine a niektorým ťažším hydinovým mäsám, ako napríklad kačka. Tie sú veľmi ťažko stráviteľné a dieťaťu by to len ublížilo.
Ak dokáže dieťa po desiatom mesiaci už jedlo dobre požuť, môžete mu už mäso, zemiaky a zeleninu podávať samostatne, pokrájané na menšie kúsky a nemusíte ho miešať na kašu.
Z ďalších živočíšnych surovín sa odporúča pridať vajíčka. Keďže sa však čoraz častejšie objavuje alergia na bielok, do jedál by ste mali použiť len žĺtok. Ten môžete buď priamo zapracovať do kaše a trošku ho s ňou povariť. Prípadne takto obohatiť polievku. Alebo potom uvarte vajíčko natvrdo a žĺtok primiešajte už medzi uvarenú kašu.
Lepok radšej s materským mliekom
Jednou z dosť častých potravinových alergií býva i neznášanlivosť lepku. Podľa niektorých odborníkov je preto vhodné zaradiť ho do stravy ešte v začiatkoch, pokiaľ matka ešte dojčí dieťa materským mliekom. V tom čase je totiž trávenie detí lepšie chránené a dokáže sa tak lepšie vysporiadať i s touto novou zložkou stravy. Skúste preto deťom už po mesiaci stravovania pridať postupne do jedla pár cestovín alebo zahustiť niektoré príkrmy kúskom krupičnej kaše. Môžete tak urobiť napríklad pri ovocnom príkrme, keď k uvarenému ovociu v závere pridáte aj trochu krupice.
Ako s kašami?
Čas ich zavedenia do stravy je naozaj individuálny. Veľa záleží od toho, či deťom postačuje materské mlieko, aby sa nimi potom čiastočne nahradilo. Niektoré mamičky ich zaraďujú do stravy až ako posledné v poradí pretože dosť zasycujú a deti potom odmietajú iné príkrmy. Ak však dieťa poriadne nepriberá na váhe, zaradia sa do stravy skôr. Väčšinou sa odporúča dávať kaše deťom ako večeru. Pre niektoré z nich však nie sú ľahko stráviteľné a preto je ich ideálnejšie dať im ich počas dňa, napríklad namiesto olovrantu. Vtedy však treba zredukovať ich množstvo.
Čo sa týka konzistencie príkrmov, začína sa jemným pyré. Rozmixovanou stravou. Neskôr, ako budú pribúdať zúbky, ale aj keby nie, okolo ôsmeho mesiaca môžeme už len pučiť jedlo vidličkou, príp. mixovať na hrubšie. Taktiež je veľmi fajn, umožniť dieťaťu nejakým spôsobom si jedlo ohmatkať. Niektoré deti sú dokonca také, že vyslovene potrebujú niečo do ruky. Takže, ak môžete pár kúskov zeleniny nepomixovať, či nepopučiť, ale nechať na tanieriku, aby ho dieťa mohlo uchopiť, pomačkať, skúsiť dať do úst, určite ho potešíte.
Popri desiate môžete týmto spôsobom ponúknuť chrumky alebo kúsky ovocia - napareného, či poduseného, aby bolo mäkké. Samozrejme, týmto štýlom treba počítať s tým, že jedlo bude aj na zemi. Bude na zemi s každým jedlom, ktoré už vaše dieťatko bude papať z misky, či tanierika. A keď sa už naučí pekne papať a nebude mu padať jedlo na zem popri jedení, začne skúmať priestor a hĺbku a bude vyhadzovať jedlo vedome. Áno, treba sa nachystať na neporiadok u niektorých detí tak do roka a pol, u niektorých aj dlhšie. No treba to brať ako niečo dočasné a veľmi potrebné. Keď dáte dieťatku priestor naučiť sa jesť samo už od malého malinka - sprvu rukami, potom lyžičkou, neskôr aj vidličkou a nožom, prispejete k jeho sebaistote a síce sa to spočiatku tak nezdá, budete mať po pár rokoch vy viac času na svoje raňajky/obed/večeru, či niečo iné.
Prvými ponúkanými potravinami by mala byť zelenina. Odporúča sa ponúknuť vždy jednozložkové pyré 2-3 dni po sebe. Predovšetkým preto, aby sme odsledovali, či už alergickú reakciu alebo skôr, či daná potravina nerobí nášmu drobcovi problém - bolesti bruška, odmietanie a pod.
Pri zelenine a ovocí je vo všeobecnosti vhodné držať sa pravidla kvalita, čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť. Nie vždy je to možné, najmä, ak začínate príkrmy v strede zimy. No, ak sa to dá, resp., ak už dozrieva nejaká zelenina, či ovocie, je úplne najlepšie ponúknuť práve tú. A z overeného zdroja. Ak to nie je možné, tak aspoň zo Slovenska. Ak ani to nie, tak zo strednej Európy. Ak ani to, tak sa skúsme držať aspoň Európy 🙂 Na všelijaké hurmikaky a ananásy majú naše deti ešte čas.
Musíme začať konkrétnou zeleninou a niektorých sa strániť? V princípe by sme nemuseli. V niektorých západných krajinách neexistujú delenia zeleniny na prvé a druhé pri zavádzaní príkrmov.
Ak ste už zaviedli viac druhov zeleniny a dieťatko vám už pekne papá, môžete pridať k zelenine mäso. Niekde sa odporúča mäso po 2-3 týždňoch príkrmov. Niekde sa dočítate možno o tom, že už po mrkve a zemiaku má ísť do príkrmu mäso. Avšak mne príde vcelku logické, počkať, kým bude jasné, že dieťatko už naozaj spapá svoju dávku alebo aspoň vidíme, že už vie pekne prehĺtať a zje viac ako len zo dve lyžičky, a potom pridať do príkrmu mäso.
Začíname kúskom mäsa veľkosti ako článok prsta, čo je približne (10-15g), postupne navyšujeme do takých 35-45g. Mne sa osvedčilo naporcovať si do desiatových sáčkov dávky - do jedného sáčku som dala zväčša dve dávky oddelené uzlíkom a následne som z mrazáku odstrihla vždy jeden kúsok. Najlepšie mäsko je teľacie, kvôli obsahu železa, aj kvôli kvalite. Avšak môžete dávať aj kuracie, morčacie, králičie, hovädzie, príp. jahňacie. Neskôr aj kačacie, či husacie, po 10. mesiaci.
Vrámci mäsa môžeme hovoriť aj o rybách. Niekde sa odporúčajú morské ryby už od 6. mesiaca, sladkovodné ryby od 10. mesiaca. Niekde sa možno stretnete s odporučením s morskými rybami počkať. Z môjho pohľadu by som sa k morským rybám postavila ako k alergénu, resp. nie lokálnej potravine. Čiže, keď budete mať na tanieri lososa vy, dajte dieťatku trošku ochutnať. Nabudúce mu dáte viac a viac a viac a niekedy okolo 9-10. mesiaca už môžete podávať pravidelnejšie.
Jeden krát do týždňa pridávame k zelenine namiesto mäsa žĺtok. Bielok ako alergén by sa mal zavádzať postupne. To znamená niekde medzi 16.-27. týždňom treba dať dieťatku malú odrobinku uvareného bielku - môžete zamiešať do jedla. Alebo, keď budete mať vy na večeru, dáte pooblizovať bábätku. Nabudúce mu ponúknete aj pochytkať si, poobzerať, pohryzkať.
So zeleninkou môžete taktiež podávať obilniny. Ryžu, pohánku, pšeno, ovsené vločky. Neskôr cestoviny, či už kukuričné, špaldové alebo pšeničné.
Približne po mesiaci príkrmov, resp., keď už bude dieťatko papať plnú porciu obeda, môžete skúsiť ovocné pyré ako desiatu. V ovocí opäť platí zásada - kvalita, čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť. Tu by som podotkla, že naozaj si myslím, že bábätká by mali dostávať slovenské, príp. maďarské maliny a nie tie zo Španielska, či nebodaj z ešte ďalej. Rovnako to platí pre čučoriedky. Tie sú úplne najlepšie také, čo nazbierate v lese, či horách - dnes sa dajú aj také kúpiť na trhu. Aby som však podala kompletnú informáciu, v ovocí máme tiež tzv. prvý nástrel a tým sú - jabĺčka, hrušky, marhule, broskyne, slivky, nektarinky, banán. Neskôr čučoriedky, maliny, melón, mirabelky. Taktiež sa uvádzajú jahody. Ak nemáte v rodine alergikov a je máj, či jún, kľudne zaveďte aj jahody.
Každé ovocie sa má podávať najprv tepelne spracované - či už podusené alebo naparené (hrušky stačí napariť). A neskôr, ak ho dieťatko pekne toleruje a už má aj zúbky, môžete skúsiť aj čerstvé. Pri čerstvom ovocí je skôr riziko v súvislosti s hryzením a jedením a rizikom vdýchnutia, ako riziko v súvislosti s alergiou. Môžete to riešiť napríklad postrúhaním, či popučením čerstvého ovocia. Dobrým pravidlom je bobuľky nepodávať ako bobuľky, ale ako popučenú dužinu, príp. rozmixované.
Keď už Vaše bábätko papá desiatu, obed a olovrant, môžete ponúkať raňajky.
Z korenín, či ochucovadiel môžete od 6. mesiaca používať rascu, fenikel, pažítku, petržlenovú vňať, bobkový list a saturejku. Po 8. mesiaci môžete pridať kôpor, majoránku, bazalku, tymian, oregano, materinu dúšku, rozmarín. Odporúčajú sa aj bylinky ako medovka, mäta, či materina dúška.
Z olejov môžete používať olivový, ale aj kvalitný repkový, či maslo ghee a normálne maslo. Do každého obedového príkrmu by sa mala pridať malá lyžička oleja (taká lyžička akou dávate bábätku jesť - menšia ako čajová).
Po 10. mesiaci môžete pridať aj kuracie, či morčacie mäsové vývary. Pridávame aj ryžu, cestoviny, či kuskus. Pri rybách zvoľte sladkovodné ryby, ktoré majú jemné mäsko a sú menej alergizujúce ako morské ryby.
Molly Balloon #GIVING BIRTH to 53 babies.
Výsledky celoslovenského prieskumu NutriCheq ukázali, že len jedenásť percent batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Väčšina detí vo veku do dvoch rokov zároveň nemá na tanieri ryby a mäso tak často, ako by mali mať. Podľa odborníčky považuje mnoho rodičov párky s vysokým obsahom mäsa za vhodnú stravu pre dieťa. „Šunka aj párok sú údeniny. S malnutríciou - teda podvýživou spôsobenou nedostatočným príjmom konkrétnych vitamínov, minerálov a živín - sa u detí stretáva často. Prieskum NutriCheq ukázal, že slovenské bábätká a batoľatá majú nedostatočný prísun železa a vitamínu D v strave.
Podľa najnovších údajov z prieskumu NutriCheq až 20 percent slovenských bábätiek a batoliat jedáva fastfood. Ide o to, v akej vekovej hranici. Pre dieťa do dvoch rokov nie je fastfood vhodný v žiadnom prípade. V tomto období musí byť výživa kvalitná. Keď nám dieťa staršie ako jeden rok občas ukradne jeden hranolček z taniera, nič sa nestane. No nemali by sme deti učiť, že fastfood je jedlo. Minulý rok sme v oblasti jedenia fastfoodu deťmi dosiahli lepšie výsledky. Tento rok sme do kategórie fastfood doplnili aj párok a údeniny a vyšlo nám to horšie. Je to fastfood. Ľudia párok nepovažujú za fastfood, lebo si povedia, že kúpia kvalitný s vysokým podielom mäsa, čiže je to vlastne mäso. V princípe ide o mäso, no spracované mäsové výrobky obsahujú veľké množstvo soli a ďalších látok, ktoré im dodávajú chuť. A to je ten problém. Párok ani šunka podľa odborníčky nepatria do stravovania batoliat. Obe sú na úrovni fastfoodu. Aj šunka je údenina. Šunka aj párok sú údeniny.
Prieskum NutriCheq rovnako odhalil, že rodičia priskoro zavádzajú do stravy detí kravské mlieko. Pitie kravského mlieka škodí bábätkám a batoľatám v prípade, že ho pijú ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Takéto podávanie deťom škodí, lebo kravské mlieko neobsahuje dostatočné množstvo železa a ďalších živín, ktoré bábätká a batoľatá v intenzívnom raste potrebujú. Kravské mlieko nemá ani optimálne zloženie minerálov a správny bielkovinový pomer srvátka/kazeín. Preto nie je vhodné podávať ho malým deťom ako náhradu materského alebo umelého mlieka. Podávanie kravského mlieka v strave sa odporúča už od siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Mlieko alebo mliečny výrobok má byť súčasťou jedálnička dieťaťa ako jeden z denných príkrmov. Takto je to úplne v poriadku.
Čo však neodporúčam sú kaše, ktoré sú určené pre deti. Tzv. kaše na dobrú noc. Hej, komické, že? Áno aj nie. V kašiach pre deti je toho v zložení tak veľa, že sú pre mňa odstrašujúce. Taktiež je tam vždy cukor. A ten sa u detí do roka nemá podávať. Preto vrele odporúčam aspoň do roka také instantné kaše, ktoré majú v zložení len obilninu.
Ďalším variantom olovrantu je jogurt. Ten môžete podávať približne od 8. mesiaca. Vhodné je začať jogurtom, ktorý neobsahuje smotanu a teda v jeho zložení by malo figurovať mlieko a probiotické kultúry. Nič viac. Neskôr môžete podávať jogurty, ktoré obsahujú okrem mlieka aj smotanu, ale opäť nič viac, už len tie kultúry. Tvarohové výrobky sa odporúčajú až po ukončenom prvom roku života, kvôli vysokému obsahu bielkovín. Taktiež pre deti nie sú vhodné nízkotučné výrobky. Takže po takých ani nesiahajte. Čím dlhšie dokážete podávať dieťatku biely jogurt, ktorý môžete (ale nemusíte) ochutiť ovocím, či po roku medom, tým preň lepšie.
Je anonymný dotazník, po ktorého vyplnení dostane rodič okamžité vyhodnotenie stravovacích návykov dieťaťa a návrhy odporúčaní na odstránenie nedostatkov, ktoré pripravili lekári. Údaje, ktoré doň vkladajú rodiča, zároveň slúžia ako podklad pre každoročný celoslovenský prieskum stravovacích návykov bábätiek a batoliat. Realizuje sa od roku 2015.
Veľmi často sa mi stáva, že ku mne prídu rodičia s tým, že dieťa jedáva dokola štyri druhy jedál a iné nechce. Ale to je spôsobené chybou v prístupe rodičov tým, že časom akceptujú, že dieťa niečo nechce, a ponúkajú mu náhrady. Dieťa musí potravinu ochutnať desaťkrát, kým ju prijme. Musí vidieť, že uvarenú brokolicu s radosťou konzumuje mama alebo otec. Dieťa nebude jesť brokolicu, ak rodičov vidí jesť klobásku.
Do ambulancie ku mne prišla matka s dieťaťom s tým, že dieťa nič neje. Napriek tomu išlo o batoľa, ktoré prospievalo, aj keď bolo napohľad bledé. Pýtala som sa mamičky, z čoho teda dieťa rastie, keď nič neje. Odporučila som jej, aby si zapisovala všetko, čo dieťa za deň zje. Onedlho prišla do ambulancie opäť a vysvitlo, že dieťa vypije za deň liter sladeného kakaa. Hneď bolo jasné, že sa nemožno čudovať, že nechce počas dňa jesť už nič iné. V tomto prípade bolo treba len zmeniť prístup k jedlu. V 21. storočí u nás nikto od hladu nezomrel. Rodič určuje, aký bude mať dieťa prístup k jedlu. Deti nesmieme do jedla nútiť. Ak dieťa niečo nechce, možno mu povedať, že to akceptujete, a môže dostať namiesto zemiakov brokolicu.
Dôležitou zložkou stravy bábätiek a batoliat sú aj zdravé sacharidy, najčastejšie vo forme obilných kaší. Mnohí rodičia v snahe dať dieťaťu čo najprírodnejšiu stravu varia kaše zo zŕn bioobilnín a vyhýbajú sa predpripraveným kašiam a kašiam s obsahom umelého mlieka. Nie celkom. Pokiaľ zoberiete obilninu z bioobchodu, je to síce konkrétny vhodný druh, ale zrná nie sú spracované tak, ako by mali pre bábätko a batoľa byť. Zároveň nemôžete vedieť, ako bola daná obilnina skladovaná a či v nej nie sú skryté plesne alebo ďalšie nevhodné látky. Do dvoch rokov veku dieťaťa je lepšie siahať po obilných kašiach vhodných špeciálne pre konkrétny vek dieťaťa. Sú obohatené o železo a ďalšie látky, ktoré dieťa potrebuje. Mnohé maminy zarábajú kaše s vodou, aj keď by sa mali podľa návodu zarábať s umelým mliekom, prípadne sa vyhýbajú kašiam s obsahom umelého mlieka, lebo dieťa dojčia a nechcú mu podávať umelé mlieko. No umelé mlieko v kaši neznamená pre dieťa nič zlé. Neublíži mu a ani nevyvolá alergiu. Deťom od siedmeho mesiaca môžu rodičia zar... Jedno z našich obľúbených jedál z jednej panvice! Jednoduchý a chutný obed som mala hotový za polhodinku, čo je skvelé pre zaneprázdnených rodičov. Tento mäsový recept pre deti od 1 roka sa stal na mojom Instagram totálnym hitom. Príspevok má už takmer 1 milión videní. Z receptu nám vyšli 3 detské a 3 dospelácke porcie. Aktuálne mám trochu problém s množstvami, pretože môj manžel je na carnivore strave, takže varím len pre nás dve s dcérkou. Vždy navarím viac, než chcem, a potom to musím jesť 3 dni po sebe. Ako to máte vy? Brokolicu si uvaríme vopred a nakrájame ju na menšie kúsky. Medzitým si uvaríme cestoviny podľa návodu na obale. Nakoniec pridáme creame cheese (alebo náhradu, ak ste ho nezohnali). Jednoduchý, rýchly a zdravý obed je na svete! Tento recept je skvelý, keď máte málo času, ale chcete pripraviť niečo výživné a chutné pre celú rodinu. Prajeme vám dobrú chuť a príjemné varenie!
