Jazyk je komplexný systém, ktorý slúži ako základ pre ľudskú komunikáciu. Je to dohodnutý kód, súbor znakov a pravidiel, ktorý umožňuje prenos a výmenu informácií. Jazyk je zároveň sociálny a spoločenský jav, ktorý odráža kultúru a identitu národa.
Jazykový znak má bilaterálnu povahu, skladá sa z obsahu (designát) a formy (designátor). Tento vzťah je dobre ilustrovaný v sémantickom trojuholníku, ktorý opisuje vzťah medzi myšlienkovou oblasťou, jazykovým stvárnením a javom skutočnosti. Podľa tohto modelu človek myslí v pojmoch, ktoré sú výsledkom vnímania objektívnej skutočnosti, jej definovania na základe vlastností a následného priradenia dohodnutého jazykového znaku.
Reč je hovorená podoba jazyka, konkrétne využitie jazykového systému v komunikačnom akte. Výsledkom rečového prejavu je konkrétny jazykový text, ktorý môže byť doplnený mimojazykovými prostriedkami ako mimika či gestá.
Jazyk plní viacero dôležitých funkcií:
- Dorozumievacia (komunikatívna) funkcia: vyjadrenie myšlienok, názorov, citov.
- Poznávacia (kognitívna) funkcia: slúži ako nástroj myslenia.
- Estetická funkcia: rozvíja estetické cítenie a vnímanie krásna.
- Reprezentatívna funkcia: jazyk je dôležitým znakom národa, jeho kultúry a identity.
Rozlišujeme prirodzené jazyky, ktoré sa vyvíjajú v každodennom živote, a umelé jazyky, vytvorené s konkrétnym cieľom, ako napríklad matematická symbolika či programovacie jazyky.
Vývoj slovanských jazykov
Národný jazyk predstavuje súhrn jazykových znakov používaných príslušníkmi jedného národa na myslenie a dorozumievanie. Jeho predpokladaným predkom je indoeurópsky prajazyk.
Z indoeurópskeho prajazyka sa vyvinul slovanský prajazyk, nazývaný praslovančina. Táto praslovančina bola spoločným jazykom starých Slovanov, kým žili v spoločnej vlasti. Postupne sa však, od 5. do 9. storočia, rozčlenila do troch hlavných skupín, čo bolo sprevádzané procesmi ako prvá, druhá a tretia palatalizácia, zánik zatvorených slabík a vznik slabík otvorených.
Dnes poznáme tri základné skupiny slovanských jazykov:
- Východoslovanské jazyky: ruština, bieloruština, ukrajinčina.
- Južnoslovanské jazyky: slovinčina, chorvátčina, srbčina, macedónčina, bulharčina, staroslovienčina, lužická srbčina.
- Západoslovanské jazyky: slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina.
Staroslovienčina a písomníctvo
Najstarším slovanským spisovným jazykom s písanou podobou bola staroslovienčina. Vznikla na základe macedónskeho nárečia používaného v okolí Solúna v 9. storočí, pričom jej spisovnú podobu formoval Konštantín. Na území Veľkomoravskej ríše prijala staroslovienčina prvky z domáceho jazyka a dodnes sa v obmenenej forme používa ako bohoslužobný jazyk katolíckej cirkvi byzantského obradu.
Konštantín v roku 862 vytvoril pre zápis staroslovienčiny prvé slovanské písmo - hlaholiku. Táto pôvodná veľkomoravská verzia mala 38 znakov, z ktorých 24 vychádzalo z gréckej abecedy a 14 bolo prevzatých z iných písomných systémov na zachytenie špecifických slovanských zvukov. Každému písmenu bolo priradené číslo, čím vznikla prvá slovanská číselná sústava. Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy v rokoch 885/886 bola hlaholika na území dnešného Slovenska nahradená latinským písmom, zatiaľ čo na území Chorvátska a Bulharska sa naďalej používala.
Cyrilika, písmo pôvodne určené na zápis staroslovienčiny a neskôr cirkevnej slovančiny, vznikla v starom Bulharsku koncom 9. storočia. Vytvorili ju Metodovi žiaci, ktorí utiekli z Veľkej Moravy. Cyrilika vychádzala z veľkých písmen gréckej abecedy, pričom minimálne desať písmen charakteristických pre slovanské jazyky bolo odvodených z hlaholiky. Svoje pomenovanie získala na počesť svätého Cyrila. Z cyriliky sa neskôr vyvinula azbuka.
Kodifikácia a súčasná slovenčina
Kodifikácia slovenského jazyka, teda uzákonenie jeho noriem, je spojená s menami ako Bernolák, Štúr a Hattala. Norma predstavuje záväzné jazykové pravidlá formulované v príručkách.
Medzi platné kodifikačné príručky slovenského jazyka patria:
- Pravidlá slovenského pravopisu (2000): Základná príručka objasňujúca pravopis spisovnej slovenčiny, vrátane písania hlások, slov cudzieho pôvodu, veľkých písmen, rozdeľovania slov, prepisu slov a interpunkcie. Obsahuje aj prehľad skloňovania, časovania a pravidlá tvorenia ženských priezvisk, ako aj pravopisný a gramatický slovník.
- Krátky slovník slovenského jazyka (1997): Jednojazyčný výkladový slovník poskytujúci informácie o význame slov, slovotvorných vzťahoch, synonymách, antonymách a homonymách.
- Ábel Kráľ: Pravidlá slovenskej výslovnosti (1996): Vysvetľuje pravidlá správnej a spisovnej výslovnosti, doplnené rozsiahlym slovníkom výslovnosti.
Súčasný slovenský spisovný jazyk má špecifické postavenie vo vzdelávaní žiakov s odlišným materinským jazykom. V týchto prípadoch sa slovenčina chápe ako druhý jazyk, ktorý je nevyhnutný pre ich ďalšie vzdelávanie a začlenenie do spoločnosti. Jazyková podpora je preto zameraná prakticky, s dôrazom na využitie slovenčiny v každodenných situáciách. Vyučovanie prebieha prístupom zameraným na žiaka, pričom sa rešpektujú jeho individuálne potreby a osobitosti.
Činnostne zameraný prístup považuje žiakov za aktívnych účastníkov procesu učenia sa, ktorí si osvojujú jazyk vykonávaním zmysluplných úloh. Nové vedomosti sa prepájajú s predchádzajúcimi a s poznatkami z iných predmetov. Zdôrazňuje sa aktívne a zmysluplné používanie jazyka, rozvíjanie počúvania, hovorenia, čítania a písania. Učebný plán sa prispôsobuje individuálnym potrebám žiaka.
Pre zabezpečenie základnej komunikácie s učiteľmi a spolužiakmi po nástupe žiaka s odlišným materinským jazykom do školy sú veľmi užitočné obrázkové (komunikačné) karty. Tieto karty pomáhajú žiakom vyjadriť svoje potreby bez stresu z nového prostredia. Sú nevyhnutnou súčasťou práce so žiakmi aj počas kurzu slovenského jazyka ako druhého jazyka a dajú sa využiť pri rôznych jazykových hrách a aktivitách.
Pri výbere edukačných publikácií pre výučbu slovenského jazyka ako druhého jazyka je dôležité zohľadniť, ako sú v nich spracované komunikačné úrovne a či obsah zodpovedá cieľovej skupine.
Prekladový slovník, ktorý obsahuje štandardizované pojmy zo vzdelávacích štandardov základných škôl, je pomôckou nielen pre žiakov-cudzincov, ale aj pre pedagogických zamestnancov a rodičov.
Účastníci vzdelávania sa oboznamujú s konkrétnymi postupmi pre zabezpečenie osvojovania si slovenského jazyka u žiakov s odlišným materinským jazykom na základných a stredných školách. Program je zameraný na aplikáciu metód a foriem výučby slovenského jazyka v procese výchovy a vzdelávania týchto žiakov.
tags: #matersky #alebo #materinsky