Zdravím, ak by sa niekto vedel podeliť o skúsenosti, budem rada. Synovi bol v lete 3 roky. Dojčím stále, avšak už len na spánok, resp. v noci. Prsia už mám však rok mäkké, cítim, že sa mi nerobia žiadne hrudy, ak nedojčím, aj celý deň. Mlieko, ak si ich stlačím, mi ide. Rozmýšľam však, že viac ako pár mililitrov to už nemôže byť. Syn však tvrdí, že mliečko ide, totiž, dúfala som, že sa odstavia sám. Je možné, že naozaj to mlieko ešte pije, alebo už chce mať len "dufel"? Samozrejme, že keď zaspí, prsoberiem, inak by ho mal v ústach, ale neprotestuje. Dojčiť mi nevadí, ale na "prázdno" by som to nerada takto ťahala ďalej.
Dr. Jacqueline Kent, výskumná pracovníčka v Hartmann Human Lactation Research Group, hovorí o variabilite v dojčení: "Existuje tak široká škála „normálneho dojčenia“. Boli sme tak zvyknuté na učebnicové dogmy, kde sa hovorilo, že dieťa by sa malo dojčiť 8 až 12-krát denne a malo by pribúdať na váhe okolo 150 g týždenne. Deti tieto učebnice nečítali - robia si to po svojom!"
Mamičky si niekedy myslia, že je ich dieťa dobre kŕmené, ale potom sú prekvapené, keď zistia, že vypilo iba malé množstvo mlieka. Inokedy sa môže stále k prsníku prisávať a zase odtiahnuť, dojčí sa iba niekoľko minút, ale vypije 100 ml. Deti sú rôzne, ale všetky si vezmú presne toľko, koľko potrebujú.
Podľa mojich skúseností sa mamičky často cítia previnilo a obávajú sa, že nemajú dostatok mlieka. Opýtajte sa radšej sama seba: Rastie dieťa a priberá na váhe? Je moje dieťa bdelé? Má správnu farbu kože? Vyprodukuje dostatok mokrých a špinavých plienok?
Mamičky majú tendenciu si myslieť, že ako ich deti rastú, budú sa musieť dojčiť častejšie a vypiť každých 24 hodín viac mlieka. Často sú veľmi prekvapené, keď im povedia, že medzi 4. a 26. týždňom života sa ich potreba mlieka nezvýši. V niekoľkých prvých mesiacoch rastú deti veľmi rýchlo a majú vysokú úroveň metabolizmu. Potom od troch do šiestich mesiacov úroveň ich metabolizmu klesá, rovnako ako rýchlosť rastu, takže ich uspokojí rovnaké množstvo mlieka. To znamená, že s rastom nemusí vaše dieťa príjem mlieka zvyšovať.
Väčšina detí sa dojčí aj v noci. Veľkosť ich žalúdka im neumožní zostať celú noc bez jedla a navyše sa materské mlieko veľmi rýchlo trávi. Takže sa v noci prebudí hladné - a pravdepodobne sa to bude diať najmenej po dobu prvých šiestich mesiacov. Nočné dojčenie je normálne. Keď ste v noci hore a dieťa dojčíte, buďte si istá, že ďalšie mamičky s deťmi rovnakého veku po celom svete pravdepodobne robia to isté - a dúfajte, že to bude trvať iba pár mesiacov. Najväčšie obavy spočívajú v tom, či je dieťa správne prisaté, či dobre saje a či je po dojčení spokojné. Je obvyklé, že mamičky majú obavy, aby ich neboleli bradavky.
Matka by mala dosiahnuť plnú produkciu mlieka do dvoch týždňov. Pokiaľ dieťa nezačne do päť alebo šesť dní po narodení priberať na váhe, malo by sa zvoniť na poplach. Čo najskôr po pôrode sa snažte s dieťaťom naviazať tesný kontakt (koža na kožu). Do jednej hodiny po jeho narodení ho začnite dojčiť, samozrejme pokiaľ môžete, alebo ho aspoň povzbuďte, aby sa prisalo k prsníku. Dojčite často. Čerstvé mamičky často nerozumejú tomu, čo ich deti plačom a zvukmi vyjadrujú. Rozhodne kŕmte dieťa kedykoľvek si samo povie, nie v pravidelných, nastavených intervaloch. Ponúknite mu svoje prsia okamžite, hneď ako sa objavia známky hladu - deti sa zvyčajne dojčia lepšie, keď sú pokojné. Pokiaľ dieťa plače, môže byť pre neho správne prisatie problematickejšie. Pokiaľ neviete, či je dieťa hladné alebo čo sa s ním deje, ponúknite mu svoje prsia.
Dojčenie starších detí: Spoločenské predsudky a odborné názory
Ak žena dojčí staršie dieťa, napríklad aj vo veku viac ako 6 rokov, zväčša sa stretáva s nepochopením. Ide len o naše predsudky, alebo je to už naozaj zo zdravotného hľadiska zbytočné? Čo si o tom myslia odborníci a čo samotné mamy?
Pre mnohé mamičky, ktoré dieťa dlho dojčia, je odúčanie od dojčenia nemalým problémom. Spravidla, čím dlhšie dieťa dojčíme, tým je to väčší problém - pre dieťa i pre nás. Je pre nás veľmi ťažké odmietnuť dieťaťu čosi, čo prirodzene vyžaduje, i keď už má „svoje roky“. Odborníci však upozorňujú na vznik nezdravej závislosti, ktorú bude mať dieťa neskôr problém nahradiť. Hovoria o tom, keď dieťa vo veku 3 a viac rokov neustále vyžaduje matkin prsník a tá mu ho dáva.
Na druhej strane sú mamičky, ktoré plne podporujú čo najdlhšie dojčenie a na otázku, či je normálne dojčiť aj šesťročné dieťa, odpovedajú: „No a čo?“ alebo „Prečo nie?“ Zakázať im to nik nemôže, ale má skutočne dojčenie v tomto veku ešte nejaké výhody?
Niektorí kritici toto dokonca s pohoršením prirovnávajú ku pornografii, než ku starostlivosti o zdravie dieťaťa a jeho psychickú pohodu.
Jednou z mamičiek, ktorá plne podporuje dojčenie veľkých detí je brušná tanečnica a bojovníčka za ľudské práva turkyňa Maha Al Musa, ktorá žije v Austrálii. Mamička viac ako 6-ročnej dcéry a dvoch starších synov tvrdí, že ju ešte stále dojčí a je to úplne normálne. Maha Al Musa nie je obyčajnou „bežnou“ mamou. Svedčí o tom i fakt, že svoje tretie dieťa mala ako 46-ročná, dnes má už 52. Je svetoznámou obhajkyňou trendu, ktorému sa hovorí večné alebo neustále dojčenie. Nemá totiž plány prestať dcérku dojčiť, kým si sama nepovie, že už nechce, aj keby to znamenalo, že bude dojčiť desaťročnú.
Podľa tejto mamičky je dôležité, aby moderné matky neboli blokované predsudkami, ktoré v našej spoločnosti neustále panujú a riadili sa samy sebou - pocitmi, ktoré s ich materstvom súvisia. Podľa nej nie je prirodzené odtrhnúť dieťa od prsníka vtedy a preto, že ide do škôlky. „Verím, že to prospeje jej imunitnému systému. To je úplne jedno! Maha si pobúrila veľkú časť verejnosti i tým, že svoje „veľké“ dieťa dojčí aj na verejnosti vždy, keď dcérka požiada o mlieko. Vraví, že jej je úplne jedno, čo si myslí verejnosť. V ideálnom svete by totiž matka mala dať prednosť tomu, čo je dobré pre dieťa a pre ňu - bez ohľadu na okolie.
Podľa štatistík sa väčšina detí prirodzene odstaví vo veku 4 až 7 rokov - v priemere je to 4,2 roka.
Čo hovoria odborníci?
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že dojčenie dieťaťa vo veku vyššom ako 3 roky neposkytuje dieťaťu žiadnu zdravotnú výhodu a že dojčenie šesťročného dieťaťa nie je nutné, ani výhodné, ani normálne. Veľké dieťa má úplne iné potreby ako mu ponúka materské mlieko, navyše to už v tomto období zvyčajne veľa živín neobsahuje. Maha však tvrdí, že testy jej materského mlieka, keď mala dcéra 4,5 roka, ukázali, že stále obsahuje dostatok živín - podobne ako má o polovicu mladšia žena s menším dieťaťom. Svoju radosť z dojčenia dáva najavo aj častým pridávaním fotografií ako dojčí svoju dcéru na sociálne siete.
Angličanka Denise Sumpter stále dojčí svoju viac ako šesťročnú Bellu. 44-ročná matka je presvedčená, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré spravila pre svoju rodinu. Podľa odborníkov však ide len o druh maznania sa a spôsob vyjadrenia citovej väzby. Denise je pripravená dcérku dojčiť, kým jej nevypadajú všetky mliečne zuby alebo kým sa sama nevzdá svojej pochúťky. Keďže táto mamička dojčí v prvom rade 1,5-ročného syna, mlieka má dostatok. Teší sa z toho, že Bella vôbec nebýva chorá a je o hlavu vyššia ako všetci spolužiaci.
Je pravdou, že môže ísť o psychickú potrebu dieťaťa, istý druh psychického uspokojenia, citovej potreby, ale to tiež vždy nemusí byť dobré, nakoniec, sú aj iné spôsoby, ako si vyjadriť city. Inou otázkou je - aj keby to bolo dobré pre dieťa - kto z nás si môže ešte dovoliť dojčenie dieťaťa v takomto veku?
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné" (Pozri štúdiu od Dowling a Brown: An exploration of the experiences of mothers who breastfeed long-term: what are the issues and why does it matter?, Breastfeeding Medicine, 2013 a taktiež táto štúdia je zaujímavá: Kendall-Tackett, K.A. a Sugarman, M. (1995). The social consequences of long-term breastfeeding. J Hum Lact, 11(3):179-183.).
Dieťa sa odstaví samo od seba
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. ... Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
10 neuveriteľných faktov o materskom mlieku | Výhody dojčenia pre dieťa
Materské mlieko je tekuté zlato aj po prvom či treťom roku života
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje.
Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa." Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje.
V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka: Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
| Vek dieťaťa | Výhody dojčenia |
|---|---|
| 0-6 mesiacov | Výlučné dojčenie, základná výživa, budovanie imunity, vytvorenie puta. |
| 6 mesiacov - 1 rok | Doplnková výživa, posilnenie imunity, pokračujúci rozvoj mozgu, emocionálna podpora. |
| 1-3 roky | Významný zdroj živín, ochrana pred infekciami, podpora imunitného systému, rozvoj mozgu a kognitívnych funkcií, prevencia obezity, emocionálne uspokojenie. |
| 3+ roky | Pokračujúce dodávanie cenných látok, podpora imunitného systému, rozvoj mozgu, emocionálna podpora, prevencia chronických ochorení, posilnenie puta medzi matkou a dieťaťom. |
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku, ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne. (Pozri tieto štúdie: Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.)
Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami: 1) Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462. 2) Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567. 3) Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672. 4) Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533. 5) Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46. 6) Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19. 7) Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia: Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25. Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplaceable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004. Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.
Oligosacharidy (HMO)
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku: Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162. Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.
Jedinečné proteíny v materskom mlieku počas celého obdobia dojčenia
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať: Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S. Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S.
Materské mlieko - dodáva kmeňové bunky s každým jedným dojčením až do samoodstavenia
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie. Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778. Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419. Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity: Dewey, KG, Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant, Pediatr Clin North Am. 2001 Feb;48(1):87-104. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou: Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. 2009;2009:327505.
V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čím dlhšiu dobu je dieťa dojčené: Yan J. The association between breastfeeding and childhood obesity: a meta-analysis. BMC Public Health. 2014 Dec 13;14:1267.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu: Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):30-37.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha: Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest
V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať: 1) Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870. 2) Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medical Associates. BMJ. 1989;299:946 -949. 3) Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243. 4) Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718.
Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015) Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba: Straub N et al. Economic impact o...
Milá Michaela, máme skúsenosti s mnohými deťmi, ktoré boli dojčené do prirodzeného odstavenia. Nerobíte chybu, ak dojčíte 5-ročného synčeka dieťa a súčasne s ním aj mladšie dieťatko. Ľudské mláďatá patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá.
Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Aj váš synček sa odstaví. Nemusíte pre to teraz urobiť vôbec nič.
Človek je sociálny tvor. To znamená, že jeho predstavu o tom, čo je normálne, formuje spoločnosť. To, čo okolo seba vidí. V oblasti dojčenia sme sa tak dostali do kurióznej situácie: Dlhé tisícročia dojčenie bolo a stále je prirodzeným spôsobom výživy detí a starostlivosti o ne. Dlhé tisícročia sa všetky deti dojčili niekoľko rokov. Dojčenie je normálne a dôležité. Napriek tomu dojčenie prestalo byť vidieť, ľudia ho nemajú pred sebou. Deti prestali byť dojčené. Hoci 98 % matiek zamýšľa dojčiť, reálne dojčí ešte po šiestom mesiaci len veľmi malá skupina matiek. Dojčenie sa stráca. Ak matky dojčia aj staršie deti, tak ich dojčia doma, kde ich nikto nevidí, nie je bežné vidieť či vedieť o tom, že deti kedysi boli dojčené aj 5 rokov, prípadne aj dlhšie. Dnes už z tejto skúsenosti ostal len názov pre zúbky, ktoré sa nazývajú mliečne a to preto, že sa začínajú dieťatku vymieňať v čase, kedy sa v minulosti prestávali deti dojčiť. A keďže je človek sociálny človek, začal za normálne považovať nedojčenie. Kŕmenie fľašou umelým mliekom. Starostlivosť o bábätko v predstavách našej spoločnosti zahŕňa kŕmenie bábätka v určitých intervaloch, uspokojenie sacieho reflexu cumlíkom (dokonca do takej miery, že keď sa dieťa dojčí či uspáva na prsníku, tak sú ľudia, ktorí matke povedia, že dieťa používa jej prsník namiesto cumlíka), samostatné spanie v postieľke a v kočíku. Toto robila ešte predchádzajúca generácia s takmer všetkými deťmi, toto sme sa učili robiť počas celého detstva pri hre s bábikami. A tak sme sa dostali do situácie, keď je síce dojčenie normou, ale spoločnosť ho ako normu reálne nevníma. A preto je úplne pochopiteľné aj to, že verejnosť vníma dojčenie ako niečo zvláštne a zamýšľa sa nad tým, či dojčenie vôbec patrí aj mimo domov. Nesprávne sme začali považovať dojčenie za niečo „intímne“. Prestali sme úplne vidieť staršie dojčené deti. Ženy, ktoré normálne dojčia svoje dieťa aj ďalej, sa často stretávajú s tým, že ich považujú za nie úplne normálne, prípadne si ľudia myslia, že matky vnucujú dojčenie deťom, ktoré už dávno dojčenie nepotrebujú.
Neexistuje žiadna horná odporúčaná hranica dĺžky dojčenia, po ktorej je už každý ďalší deň dojčenia len akýmsi bonusom. Aj dojčenie tohto veku je naďalej pre dieťa dôležité. Naďalej poskytuje dieťaťu výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Stále ide o omnoho kvalitnejšie mlieko než kravské či umelé mlieko. Materské mlieko je stále nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa.
Dojčenie je však omnoho viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa - napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď.
Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie matka ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.
Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Málo sa o tom hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, matka mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia. Rozhodnutie o ukončení dojčenia by malo byť výsledkom vzájomnej dohody dieťaťa s matkou s ohľadom na ich situáciu.
