Striedavá osobná starostlivosť: Výzvy a realita

Rozvody sú emocionálne náročné obdobia, ktoré sa dotýkajú všetkých členov rodiny, najmä detí. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame so striedavou osobnou starostlivosťou (SOS), ktorá si kladie za cieľ zabezpečiť deťom rovnaký čas strávený s oboma rodičmi. Tento model však prináša aj svoje špecifické výzvy, najmä pokiaľ ide o spoluprácu rodičov a fungovanie v rámci existujúceho právneho systému.

Súdny systém na Slovensku nie je bohužiaľ nastavený na presadzovanie správnych, spravodlivých a prirodzených vecí, ale čerpajúc snáď ešte z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie sa zameriava na slepú ochranu "slabšieho", hoc by bol 100 x v nepráve. Toto dáva obrovský priestor v rámci rozvodového konania práve rodičom, ktorí so striedavou starostlivosťou nesúhlasia. Sú to v 100 % prípadov manipulatívne a osobnostne nevyzreté matky, ktoré v záujme udržania si svojej mocenskej pozície voči deťom a partnerovi neváhajú použiť tie najšpinavšie praktiky pri boji za svoju "pravdu". Veľa prípadov, ktoré poznám vo svojom okolí je ako cez kopírovací papier...

Psychopatky, ktoré považujú deti za matkin majetok a nástroj na vydieranie, pomstu a príživníctvo, nie sú schopné sa vyrovnať so zverením detí do striedavej starostlivosti a sú pripravené urobiť všetko pre to, aby ju zmarili, pričom sa uchyľujú aj k takým ohavnostiam, ako je manipulácia, zastrašovanie a vydieranie detí.

Prvotným úskalím po nariadení SOS boli najmä pokusy ex-manželky mi deti po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku jednoducho nevydať. Dôvod = "mám už s nimi nejaké plány a k tebe teda nepôjdu". Zabralo oznámenie z mojej strany, že v prípade potreby požiadam o asistenciu políciu a príslušné orgány a potom deti vydala. Marí predsa výkon úradného rozhodnutia a neposlednom rade nerešpektuje ani prianie detí samotných. Samozrejme, okamžite ma obvinila z "vyhrážania sa". Je to stále ťažké, ale už som si na takýto typ teroru zvykol a do určitej miery rezignoval, pretože otca nechráni pred psychopatickým konaním ex-partnerky v súčasnom systéme nič a nikto.

Obe deti (mám dvoch chlapcov) sú s modelom SOS aspoň nateraz veľmi spokojné. A ja osobne som veľmi šťastný tiež - aj keď sme mali s deťmi v minulosti vždy fajn vzťah, teraz to je posunuté ešte o úroveň vyššie. Učíme sa, čítame knihy, chodíme na výlety... trávime jednoducho čo najviac času. Chalani doma (u mňa) poslúchajú, plnia si svoje školské povinnosti a pomáhajú mi veľa aj v domácnosti. Už to bude zachvíľu rok a zvládame to spolu stále lepšie a lepšie. Bez manipulatívnej a nervóznej ex-manželky je to zrazu neskutočná pohoda.

Deti sú šťastné; samé sa pri rozhovoroch s psychológmi a súdnym znalcom za "fair play", teda rovnaký čas strávený s každým z rodičov vyjadrili. Myslím, že tento ich postoj bol kľúčový aj pre rozhodnutie súdu.

Pre deti bolo najťažšie obdobie pred samotným rozvodom, kedy vládlo medzi mnou a ex-manželkou obrovské emocionálne napätie, ktoré sa prenášalo vo veľkej miere aj na nich. Obdobie rozvodu, kedy bolo všetko, čo sa týkalo ich budúcnosti v vzťahu k rodičom veľmi neisté zvládali taktiež ťažko, ale o poznanie lepšie ako týždne pred začatím rozvodového konania. Prešli sme si všetci neľahkým obdobím, ale deti si určite vytrpeli najviac. Toto jediné mi je veľmi ľúto. Už je to však za nami.

Pred nejakým časom nás navštívil psychológ s ktorým sme pracovali počas rozvodu priamo doma a konštatoval, že deti sú teraz neuveriteľne šťastné.

S odstupom času si čoraz viac uvedomujem, že pre minimalizáciu stresu u detí je kľúčový rýchly a hladký priebeh rozvodu. Podmienkou ktorého je samozrejme korektná a zodpovedná dohoda rodičov. Bohužiaľ dohodnúť sa s mojou ex-manželkou možné nie je (toto konštatovali aj psychológovia a právnici). V takýchto prípadoch pomôže už len to, že súd/sudca koná rýchlo, efektívne a spravodlivo.

Čo sa týky výchovy, sú určité aspekty v ktorých sa s ex-manželkou určite nezhodneme. Toto však nie je a ani nesmie byť prekážkou striedavej starostlivosti o deti a ani ja sám nepozorujem, že by bolo potrebné sa takýmto niečím vôbec zaoberať.

Právne rámce a súdne rozhodnutia

Rozvodové konanie a následná úprava starostlivosti o maloleté deti sú komplexné procesy, ktoré sa riadia platnou legislatívou. V prípade manželov M. C. a P. C., rod. Z., uzavretie manželstva dňa 08. 11. 2003 v E. viedlo k rozvodu.

Súd schválil rodičovskú dohodu upravujúcu striedavú osobnú starostlivosť o maloletého K. C., nar. XX.X.XXXX. Táto dohoda stanovuje, že každý párny týždeň v roku je otec zodpovedný za osobnú starostlivosť, zatiaľ čo každý nepárny týždeň je zodpovedná matka. Dohoda špecifikuje aj rozdelenie starostlivosti počas jarných, veľkonočných, letných a vianočných prázdnin, pričom sa zohľadňuje striedanie kalendárnych rokov. Po ukončení spoločnej domácnosti sa odovzdávanie maloletého uskutočňuje vždy v nedeľu o 18:00 hod.

Obaja rodičia sú spoločne zodpovední za zastupovanie maloletého a správu jeho majetku. Súd neurčil vyživovaciu povinnosť.

Krajský súd Košice v rozsudku č. k. 8 CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015 zdôraznil, že právo styku rodiča s dieťaťom je základným právom, ktoré vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznil, že ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa a urobiť kroky na obnovenie či prehĺbenie vzťahu. V prípade, ak súd preukáže, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, mal by súd riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a obava toho, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, nemôže byť riešená formou zákazu styku druhého rodiča s dieťaťom.

Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti:

V kontexte právnych záležitostí súdny systém často vyžaduje súhlas oboch rodičov pri zápise dieťaťa do školy, pretože obaja sú jeho zákonnými zástupcami a vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. V prípade, ak jeden z rodičov nie je prítomný, môže byť potrebné riešiť túto situáciu napríklad prostredníctvom splnomocnenia.

V prípade, keď jeden z rodičov odmieta udeliť súhlas na prevzatie dieťaťa z materskej školy inou osobou (napríklad partnerom rodiča, ktorému je dieťa zverené), napriek tomu, že bol vydaný súhlas s prevzatím dieťaťa inou osobou, materská škola by mala rešpektovať súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti. Zákon o rodine v paragrafe 7 ods. 8 vyhlášky č. 306/2008 Z.z. o materskej škole umožňuje zákonnému zástupcovi písomne splnomocniť inú známu osobu na prevzatie dieťaťa.

V prípade, ak bol právoplatným súdnym rozhodnutím určený styk maloletého dieťaťa s rodičom, takýmto rozhodnutím by sa malo riadiť aj predškolské zariadenie. V situácii, kedy matka zakázala vyzdvihnutie detí jej priateľkou, napriek splnomocneniu, je potrebné zvážiť, či toto konanie nie je v rozpore so záujmom dieťaťa a so súdnym rozhodnutím o úprave styku.

V súvislosti so syndrómom zavrhnutého rodiča, ktorý môže vzniknúť v dôsledku výchovných patológií jedného z rodičov, je dôležité zdôrazniť, že cieľom terapeutických postupov je obnova narušeného vzťahu medzi dieťaťom a zavrhovaným rodičom. Richard A. Gardner vo svojej publikácii "Terapeutické intervencie u detí so syndrómom zavrhnutia rodiče" opisuje techniky, ktoré pomáhajú obnoviť tento vzťah.

Je dôležité si uvedomiť, že rodičovské práva zostávajú principiálne spoločné. Obaja rodičia sa musia dohodnúť na všetkých dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa detí, vrátane organizácie ich prebývania a iných aspektov ako zdravie, vzdelanie či mimoškolské aktivity. V výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť o výhradných alebo upravených rodičovských právach, ak existuje riziko pre dieťa alebo pretrvávajúci nezáujem jedného z rodičov.

Praktické aspekty a každodenný život

Striedavá osobná starostlivosť vyžaduje od rodičov vysokú mieru zodpovednosti, flexibility a predovšetkým spolupráce. Aj keď primárnym cieľom je dobro dieťaťa, reálne fungovanie často naráža na komunikačné bariéry a nezhody medzi rodičmi.

V prípade, ak jeden z rodičov potrebuje vyzdvihnúť dieťa zo škôlky počas svojej opatery a druhý rodič sa odmieta poskytnúť splnomocnenie, môže to spôsobiť komplikácie. V takýchto situáciách je dôležité poznať presné znenie rozsudku o rozvode manželstva, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti. Vo všeobecnosti platí, že v bežných veciach je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne.

V kontexte materských škôl je dôležité, aby boli informované o aktuálnom stave starostlivosti o dieťa a rešpektovali platné súdne rozhodnutia. Ak jeden z rodičov nemá dieťa v starostlivosti, materská škola by mala prednostne komunikovať s rodičom, ktorému je dieťa zverené, a nie s tým, ktorý má obmedzený styk.

V prípade, že jeden z rodičov odmieta umožniť vyzdvihnutie dieťaťa v súlade so súdnym rozhodnutím, je možné požiadať o asistenciu políciu alebo príslušné orgány.

Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa rodičia nezhodnú v určitých aspektoch výchovy, nemalo by to byť prekážkou striedavej starostlivosti. Dôležité je, aby sa rodičia snažili minimalizovať negatívny vplyv konfliktov na deti.

V neposlednom rade, odborná pomoc, ako napríklad terapia alebo poradenstvo, môže byť kľúčová pri zvládaní náročných situácií a pri obnove narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

Celkovo je striedavá osobná starostlivosť modelom, ktorý má potenciál zabezpečiť deťom plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Úspešná realizácia tohto modelu však závisí od ochoty rodičov spolupracovať, od podpory zo strany právneho systému a od schopnosti prekonať individuálne konflikty v záujme najlepšieho záujmu dieťaťa.

tags: #matka #mala #vyhrady #ak #otec #navstivil