Matúš Beniak je šarmantný mladý herec, ktorý si získava priazeň divákov v divadle i na televíznych obrazovkách. S trnavským divadlom začal spolupracovať ako čerstvý absolvent VŠMU v roku 2020. Ešte ako hosťujúci herec stvárnil v DJP hlavnú mužskú postavu v inscenácii Zlomatka po boku Tatiany Kulíškovej a hosťoval tiež v detektívke Pavučina. Spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom, kde ho obecenstvo mohlo vidieť v inscenácii Hriech / Jej pastorkyňa.
Deti ho poznajú ako odvážneho princa Bajaju, dospelé publikum zaujal ako mladý Heathcliff vo veľkolepej romantickej inscenácii Búrlivé výšiny, svojhlavý Troilos v klasike z pera W. Shakespeara Troilos a Kressida, či dobrosrdečný Jozef Viktorin v inscenácii Palárik (a to jeho teátro).
Herec Matúš Beniak ukončil v roku 2020 posledný ročník herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a stihol odpremiérovať predstavenie v SND. Myslím, že každý, kto končil školu počas pandémie, mal z toho zvláštny pocit. Pre nás konkrétne to znamenalo radikálne zmeny najmä v tom, že štúdium herectva je viac praktické ako teoretické. Nemohli sme chodiť do divadla, cvičiť a ani skúšať.
Cesta k herectvu
Od deviatich rokov som chcel byť šašo v cirkuse. Je to aj dosť príznačné pre mňa. Keď som bol malý, všade som chcel byť, všetko som chcel vidieť, vedieť a skúsiť. Raz som bol v cirkuse v Partizánskom a bol som z toho úplne hotový. Videl som tam šašov, ktorí mali rozohratú úplne primitívnu etudu, ale všetci sa na nich smiali a zabávali. Asi áno, ale mne sa najmä veľmi páči, keď sa ľudia zabávajú a majú radosť.
Dlho si pôsobil v divadle Šesť Pé v Partizánskom. V prvom rade ma výrazne ovplyvnil režisér Ondrej Böhm, ktorý sa mi štyri roky v tomto divadle venoval. Ľudia, ktorí študovali pred VŠMU herectvo na konzervatóriu, prišli na školu s prehľadom. Ja som študoval za čašníka a tieto veci do mňa vštepoval práve on. Keď som mal asi trinásť rokov na tábore som spoznal Dominika Gajdoša, ktorého práve vtedy prijali na VŠMU. Tvorili sme tam spolu rôzne scénky a obaja sme boli za každú srandu.
Štúdium na VŠMU
Na herectvo sa každoročne hlásia stovky ľudí, zoberú tak desať až pätnásť. Častokrát mi aj počas štúdia hovorili, že mojou najväčšou výhodou je to, že som autentický. Prišiel som tam ako jednoduchý chlapec, ktorý predtým študoval za čašníka. Rozumiem. Ja som bol ten nepopísaný papier, ale ja som si to neuvedomoval, v tom to je. Mal som šťastie. Ani texty som nebol naučený na 120 percent a odrazu som bol v treťom kole.
Váš ročník viedli Emília Vášaryová a Marek Majeský. Ako si povedal, sú to obrovské herecké osobnosti, dlhoroční profesionáli, ktorí boli súčasťou obrovského množstva úspešných projektov. Odrazu sa ti podarilo dostať na VŠMU a hneď ťa viedli títo ľudia. Bol to šok. Uvedomil som si, aké mám veľké medzery a o to väčší rešpekt a obdiv som voči nim mal. V prvom ročníku som mal problém zaradiť sa, nabehnúť na nejaký režim a vôbec niečo robiť, keďže dovtedy som sa len flákal po sídlisku.
Ľudia majú skreslenú predstavu o štúdiu akéhokoľvek umenia a platí to aj pri herectve. Nemôžeme sa porovnávať s ľuďmi, čo študujú medicínu alebo právo, to je úplne iná kategória. My nemáme toľko teórie, ale na druhej strane robíme veľa prakticky a pracujeme so psychikou. Samozrejme, každá škola očakáva od človeka istú dávku energie a nejakého mentálneho nastavenia, nech študuješ čokoľvek. My sme ráno napríklad začali rytmikou, potom sme pokračovali hodinou javiskového pohybu a následne sa musíš rýchlo presunúť do inej budovy na hodinu spevu a celé poobedie skúšame spolu. Školu sme mávali otvorenú do deviatej večer, aby sme mohli individuálne skúšať a často nás musel vrátnik vyhadzovať. Nečakal som, že by ma niekto musel niekedy vyháňať zo školy.
Neodvysielaný nevhodný VTIP (nie je pre slabšie povahy)
Herecká kariéra a pandémia
Slovensko je malá krajina, malý trh a to ovplyvňuje všetko. Slovenskí raperi nikdy nebudú mať stomiliónové pozretia ako tí americkí. V zahraničí majú herci svojich agentov a všetko funguje inak. Tu je to často o tom, komu padneš do oka a čo z teba vyžaruje. To, aký si človek, zohráva dôležitú úlohu v tom, ako sa ti bude dariť.
Rok 2020 bol aký bol, ale predsa si stihol jeden svoj herecký míľnik. Dostal si sa do predstavenia v Slovenskom národnom divadle. V škole sme odohrali poslednú premiéru a prišiel za mnou režisér a povedal mi, že má pre mňa rolu v SND. Povedal mi, že ma obsadí len pod podmienkou, že sa budem snažiť a dám do toho všetko. Bol som neskutočne šťastný a reálne som tomu začal veriť, až keď som bol tam. Spoznal som ďalších fantastických ľudí, užíval som si a dával som do toho naozaj všetko.
V čase, keď robíme tento rozhovor končíš posledný deň karantény, keďže si bol pozitívny na Covid. Vyčistiť more od plastov a svetový mier (smiech). Toto obdobie je pre každého depresívne a všetci čakáme, kým sa to vráti do normálu. Chcem, aby sme sa ja a moji kolegovia mohli vrátiť k tomu, čo nás najviac baví a čo nám toto obdobie zobralo. Až teraz sme si uvedomili, čo reálne máme, čo znamená zdravie, sloboda a to, že môžeš len tak ísť von a stretnúť sa s kamarátmi.
