Meditácia na vnútorné dieťa: Cesta k uzdraveniu a harmonii

Premýšľaš, čím to je, že niektoré veci sa ti splnia ľahko, niektoré si musíš odmakať a niektoré sú stále v nedohľadne? Hlavný dôvod prečo sa nám neplnia naše túžby je ten, že ich blokujú ochranné mechanizmy, ktoré sme si vytvorili v detstve na základe nepríjemných zážitkov. Ostanú ti navždy.

Pojem „vnútorné dieťa“ označuje tú časť osobnosti, ktorá sa nám formuje do 6. roku a je naším základom počas celého života. Máme ho všetci. Vnútorné dieťa má v sebe zapísané všetky naše skúsenosti, myšlienky, presvedčenia a túžby.

Každý jeden má zranené svoje vnútorné dieťa. Každý jeden si postupne rieši rôzne traumy z detstva. Bolo ich toľko, že na jednej terapii nemali šancu prejsť si ani tretinou z nich. Aby teda neboli odkázaní na ďalšie terapie so mnou, alebo s iným terapeutom, dostali odo mňa „návod“, ako pracovať so svojím vnútorným dieťaťom - a postupne dieťa, no aj seba, napĺňať láskou a bezpečím, ktoré im v detstve chýbalo. Tento návod som teraz pre vás spísala, pretože spomínaní traja klienti zďaleka nie sú jedinými, ktorí sa potrebujú naučiť pracovať so svojím vnútorným dieťaťom a napĺňať ho chýbajúcou láskou, bezpečím a pocitom, že sú dosť dobrí. Ja sama som túto techniku kedysi pravidelne používala a dodnes ju občas znova vytiahnem a vrátim sa do detstva za malou Katkou, ktorá sa cíti neistá.

Čo je to vnútorné dieťa?

Vnútorné dieťa je archetyp, ktorý v sebe zahŕňa radosť zo života, tvorivosť, spontánnosť a schopnosť hrať sa. Je to tá časť nás, ktorá túži po láske, prijatí a bezpečí. Môžete si ho predstaviť ako to malé dieťa vo vás, ktorým ste boli ako deti. Ak je toto vnútorné dieťa zablokované traumatickou udalosťou, môže sa to prejaviť v podobe nízkeho sebavedomia, pocitov menejcennosti, strachu z autorít, problémov s presadzovaním sa a opakujúcich sa negatívnych vzorcoch správania. Kedykoľvek si sami neveríte, alebo ste si sami sebou neistí, pocitovo ste tým malým dieťaťom.

Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine a cíti sa vo svojom domove bezpečne, vypestuje si tzv. Pradôveru. Pradôvera je v psychológii označením stavu hlboko zakorenej dôvery v seba, v život a voči ostatným ľuďom. Je to teplo domova, ktoré nosíme v sebe a vďaka tomu sa cítime vo svete bezpečne. S pradôverou vnímame svoju sebahodnotu a sebadôveru a nemáme potrebu hľadať potvrdenia v okolí. Nehľadáme svoj vnútorný domov vonku. Pradôvera je domov v nás.

Vnútorné dieťa je vlastne zmes emócií uložených v našom dospelom tele, ktoré sme zažívali v detstve. Čo s tým? V detstve ste mali rodičov, ktorí sa o vás nestarali do takej miery, ako ste to vtedy potrebovali. Dali vám posteľ, jesť a piť, ale viac nič. Namiesto vás, stále riešili seba, ale nie v tom zdravom slova zmysle. Ako dieťaťu vám chýba ich starostlivosť. Postupom času chápete, že sa sám/a musíte o seba postarať. V tom lepšom prípade z vás vyrastie dobrý človek. Nájdete si partnera a založíte si rodinu. Napriek tomu, že máte všetko, cítite sa prázdna/y. Lezie vám na nervy starať sa o svoje deti, hoci ste ich veľmi chceli. Ako môžete niekomu dať, čo vy sami nemáte? Nemáte naplnenú tú potrebu starostlivosti o seba… Chápete? A tak hľadáte spôsoby: Ako donútiť iných, aby sa o vás starali. Avšak POZOR! Sú prípady, kedy samotný fakt - stať sa rodičmi, vylieči ľudí z ich traumy. Pretože dostatočne skoro si uvedomia, že oni naozaj budú robiť veci inak ako ich rodičia. Na 100 % vám viem garantovať (a to aj v dobe, kedy nikto nič negarantuje), že určite to nerobili so zámerom vyrobiť vám problém. Zdá sa to úplne nelogické, ale logiku to má. Kým nie sme prebudení od začiatku pobytu na zemi až po koniec (to je ozaj málo jedincov), automaticky naťahujeme programy správania, ktoré zažívame. Keď sa dostaneme do situácie, ktorá mi daný program naštartuje (napr. stanem sa rodičom), správam sa podľa neho, hoci tento istý program mi v detstve spôsoboval emocionálnu bolesť. To sú presne tie vety: „Nikdy nebudem ako moja mama!“ A keď sa mi narodí dieťa, zrazu sa pristihnem, ako robím presne tie isté veci ako moja mama. Neposúvajme už tieto nezmysly do ďalších generácii. Zamyslime sa, čo sme ako deti chceli cítiť, čo sme potrebovali a naplňme sa tým. Starajme sa o seba, utvrdzujme sa v tom, že všetko, čo robíme, robíme najlepšie ako vieme. Cez naše deti dajme lásku aj nášmu vnútornému dieťaťu. Odpustime úprimne našim rodičom. Pochopme, že o každého z nás je dokonale postarané na takej úrovni, na akej to máme v našom vnútri nastavené.

Každý z nás v sebe nesie dieťa, ktoré formovalo našu identitu a ovplyvnilo naše prežívanie sveta. Toto vnútorné dieťa, plné túžob, radosti, ale aj zranení, má zásadný vplyv na náš dospelý život. Ak bolo toto dieťa v minulosti zranené, môže to viesť k pocitom nenaplnenia, neistoty a problémom vo vzťahoch.

Dôsledky zraneného vnútorného dieťaťa

Zranené vnútorné dieťa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi:

• Nízke sebavedomie a sebahodnota: Neustály pocit, že nie sme dosť dobrí, že si nezaslúžime lásku a úspech.
• Problémy vo vzťahoch: Strach z opustenia, závislosť na druhých, neschopnosť vytvárať zdravé a rovnocenné vzťahy.
• Perfekcionizmus: Snaha o dokonalosť ako kompenzácia za pocity menejcennosti.
• Sebadeštruktívne správanie: Závislosti, prejedanie sa, sebapoškodzovanie ako spôsob, ako sa vyrovnať s vnútornou bolesťou.
• Emocionálna nestabilita: Prudké zmeny nálad, prehnané reakcie na bežné situácie.
• Strach z autorít: Keď máte strach z nejakej autority, keď máte pocit, že sa nemáte o koho oprieť, alebo keď sa obávate postaviť za seba, prípadne vystúpiť na verejnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že zranené vnútorné dieťa nie je žiadna hanba. Väčšina z nás zažila v detstve situácie, ktoré nás negatívne ovplyvnili. Dôležité je, že máme moc zmeniť, ako sa naše mladšie ja cíti a to následne ovplyvní aj nás v prítomnosti.

Meditácia na vnútorné dieťa: Cesta k uzdraveniu

Meditácia na vnútorné dieťa je účinný spôsob, ako sa spojiť so svojím vnútorným ja, identifikovať zranenia a začať proces uzdravovania.

Krok za krokom: Ako pracovať so svojím vnútorným dieťaťom

1. Vytvorte si priestor a čas: Urobte si chvíľku času pre seba, cca pol hodinu. Nájdite si takú chvíľku, počas ktorej vás naozaj nikto nebude rušiť. Vypnite telefón, zabezpečte si tiché prostredie a pohodlne sa usaďte alebo si ľahnite.
2. Uvoľnite sa: Stíšte sa do seba, hlbokým nádychom a výdychom uvoľnite svoje telo a ponorte sa dovnútra. Ak to sami ešte neviete, môžete použiť nejakú obľúbenú meditačnú hudbu, alebo aj nejakú obľúbenú vedenú meditáciu na uvoľnenie.
3. Ponorte sa do svojho vnútra: Ponorte sa hlboko do seba - do svojho duchovného srdca (oblasť v hrudi, kde máte aj skutočné srdce). Ak potrebujete so sebou nejakého sprievodcu, pokojne si ho zavolajte. Môže sa jednať o anjela, alebo inú duchovnú bytosť, ale môže to byť aj nejaká blízka osoba, ktorej dôverujete, alebo zviera, ktoré pre vás stelesňuje strážcu.
4. Vyvolajte spomienku: Vráťte sa do svojho detstva a nechajte si vyplaviť spomienku, kedy bolo vaše vnútorné dieťa nejakým spôsobom v detstve zranené, kedy sa cítilo ublížené, alebo kedy sa cítilo nie dosť dobré. Spomienku, kedy stratilo seba, kedy prestalo veriť sebe samému. Takú spomienku, kedy vašu detskú naivitu, radosť a nevinnosť, vystriedala neistota, bolesť, sklamanie. Kedy ste sa tak cítili po prvýkrát. Riaďte sa svojou intuíciou - svojím múdrym podvedomím. Siahnite po takej spomienke, ktorá sa vám vyplaví ako prvá. To je tá pravá, s ktorou aktuálne potrebujete pracovať.
5. Prehrajte si spomienku: Prehrajte si celú tú spomienku a pozorujte seba, svoje mladšie ja - seba, ako dieťa. Zamerajte všetku pozornosť na tú malú nevinnú bytosť. Ako sa v tej spomienke cíti? Aké emócie vo vašom vnútornom dieťatku prevládajú? Možno sa cíti neisto, neverí si, bojí sa, možno sa cíti samé - opustené, alebo stratené, či zmätené.
6. Oslovte svoje vnútorné dieťa: Následne choďte za vaším vnútorným dieťaťom, ako dospelá osoba. Choďte k nemu a pomôžte mu - urobte to, čo práve vaše dieťa potrebuje. Ak chcú ísť akékoľvek emócie von, dovoľte si to! Ak sa vám chce plakať, plačte, ak chcete na niekoho kričať, aj to si dovoľte.
7. Utešte a podporte: Ak potrebuje dieťatko objať a utešiť - urobte to. Ak potrebuje poľutovať - vypočujte ho a pochopte. Ak potrebuje počuť, že je dosť dobré - povedzte mu to, a ukážte mu, čo z neho vyrástlo, čo všetko už vo svojom živote zvládlo. Povedzte mu, aké je úžasné - ono samé to asi teraz nedokáže vidieť. Povedzte mu úprimne, čo na ňom obdivujete, v čom je skvelé. Ukážte mu, aké je dokonalé.
8. Naplňte potreby: Teraz máte príležitosť dať svojmu vnútornému dieťaťu to, čo v detstve nedostávalo. Ak sa bude chcieť hrať, alebo šantiť - hrajte sa s ním, kúpte mu zmrzlinu, novú hračku, koníka… urobte všetko, po čom vtedy vaše malé ja túžilo. Takýmto spôsobom nasýtite nielen svoje vnútorné dieťa, ale samých seba. Pamätajte, všetko, čo dáte svojmu mladšiemu ja, dávate zároveň aj sebe. Objímajte ho, držte v náručí, bozkávajte a napĺňajte láskou, koľko len do neho vojde. Ubezpečte ho, že ste stále s ním, že ste stále pri ňom, že ho milujete a že ho nikdy neopustíte.
9. Rozlúčte sa a integrujte: Keď už bude dostatočne nasýtené láskou, môžete sa s ním rozlúčiť. Pred odchodom sa ho môžete ešte opýtať, čo by si prialo, aby ste urobili vy teraz - ako dospelá osoba, čo by mu urobilo radosť. Čo môžete začať robiť či tvoriť, čomu sa máte venovať. Čo by pomáhalo zároveň vášmu vnútornému dieťaťu, no i vám - vašej dospelej verzii. Môžete si dohodnúť aj nejaké znamenie (pocit alebo vnem, prípadne obraz), ktoré vám bude pripomínať vaše vnútorné dieťa. Bude to pre vás pripomienka, že v tejto situácii sa máte zachovať tak, ako by sa to páčilo vášmu dieťaťu - hravo, s ľahkosťou, so zvedavosťou. Rozlúčte sa s ním, pomaznajte ho, so slovami ubezpečenia, že ste stále s ním, že ho neopustíte, a že ho čoskoro znova navštívite. Môžete si ho dokonca zobrať aj so sebou a vložiť do svojho duchovného srdca.
10. Pravidelne sa vracajte: Vracajte sa k nemu počas najbližších dní (týždeň - možno i dva). Vracajte sa presne do tej istej situácie, ktorá sa vám ukázala v meditácii, až dovtedy, až budete cítiť, že vaše vnútorné dieťa je už dostatočne naplnené láskou. Uvedomte si, že kedykoľvek máte pochybnosti, alebo si neveríte, či sa niečoho bojíte, potrebujete nasýtiť svoje malé ja láskou, bezpečím a sebadôverou. Znova ho vo vašej mysli utešte, objímte, povedzte mu, ako veľmi ho milujete a že ste stále s ním. Tým sa posilní aj vaša sebadôvera.

Praktické tipy pre prácu s vnútorným dieťaťom

• Buďte trpezliví: Uzdravovanie vnútorného dieťaťa je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nečakajte, že sa vaše pocity zmenia zo dňa na deň.
• Buďte k sebe láskaví: Neodsudzujte sa za svoje pocity a za to, čo ste v detstve prežili.
• Doprajte si radosť: Robte veci, ktoré vás bavia a ktoré vám prinášajú radosť.
• Hrajte sa: Nájdite si čas na hry a aktivity, ktoré ste ako deti milovali.
• Objavte svoju kreativitu: Venujte sa tvorivým činnostiam, ako je maľovanie, písanie, tanec alebo hudba.
• Hľadajte podporu: Ak je pre vás práca s vnútorným dieťaťom príliš náročná, vyhľadajte pomoc terapeuta alebo kouča.

Ďalšie techniky na uzdravenie vnútorného dieťaťa

Okrem meditácie existujú aj ďalšie techniky, ktoré vám môžu pomôcť uzdraviť vaše vnútorné dieťa:

• Písanie listov: Napíšte list svojmu vnútornému dieťaťu, v ktorom mu vyjadríte svoju lásku, pochopenie a podporu.
• Používanie afirmácií: Používajte pozitívne afirmácie, ktoré posilnia vaše sebavedomie a sebahodnotu.
• Arteterapia: Vyjadrite svoje pocity a emócie prostredníctvom umenia.
• Terapia hrou: Hrajte sa a vyjadrujte svoje pocity prostredníctvom hier.
• Regresná terapia: Vráťte sa do minulosti a prežite traumatické zážitky znova, tentoraz s podporou a pochopením.

Uzdrav Zranené Dieťa v Sebe: Vedená Meditácia

Ak sa vám zdá práca s vnútorným dieťaťom náročná, môžete využiť vedenú meditáciu, ktorá vás prevedie celým procesom. Existujú nahrávky, ktoré vás krok za krokom prevedú technikami a pomôžu vám spojiť sa so svojím vnútorným dieťaťom. Táto meditácia podvedome za pomoci svetelných kódov odstraňuje bloky nadobudnuté v detstve, lieči zranené dieťa a vykonáva opravy na DNA úrovni. Počúvajte túto meditáciu pravidelne, pri jej počúvaní sa sústreďte na svoje srdce a pocity. Je dosť možné, že sa pri nej rozplačete alebo budete smiať alebo oboje 🙂 Všetko, čo budete cítiť je v poriadku, dôležité je to nepotláčať, ale pustiť to von. Keď ju budete počúvať už niekoľkokrát, môžete si pre zintenzívnenie účinku svoje vnútorné dieťa predstaviť a dať mu tú najväčšiu lásku, pohladiť ho, usmiať sa naň, zároveň sa s ním pohrať a robiť veci, ktoré ste ako deti mali odopreté a po ktorých ste túžili.

Víkendový pobyt uzdravenie vnútorného dieťaťa spojený s art-terapiou a soundhealingom

Ak hľadáte intenzívnejší zážitok, môžete sa zúčastniť víkendového pobytu zameraného na uzdravenie vnútorného dieťaťa. Tieto pobyty často kombinujú rôzne techniky, ako je meditácia, arteterapia, soundhealing a práca s telom, aby vám pomohli hlbšie sa ponoriť do svojho vnútra a uzdraviť svoje zranenia.

Emocionálna Zrelosť a Vnútorné Dieťa

Na emocionálnej úrovni je dospievanie trochu zložitejšie a u každého nastáva v rôznom veku. Niekto emocionálne dospeje po 35, niekto ani za celý život. Ak sme emocionálne nezrelí, máme tendenciu cez emócie zraňovať, manipulovať, rôznymi spôsobmi deštruovať seba a druhých a tým vytvárame veľké utrpenie. Vzťahovať sa k emóciám sme sa učili od rodičov a spoločnosti, v ktorej sme vyrastali. Ak sme nemali zdravé vzory, naučili sme sa nezdravo nakladať s emóciami. Navyše v dôsledku zraňujúcich situácií skrze negatívne emócie sme sa mohli emocionálne zablokovať, zaseknúť v istej fáze vývoja, utrpieť šoky, traumy. Proces fyzického dospievania síce pokračoval, ale emocionálne sa vývoj zasekol. Preto aj keď sme už fyzicky dospelí, v emóciách sa môžeme prejavovať ako deti. Jedným z možných prístupov ako zrieť v nakladaní s emóciami je náhľad, kedy vnímame emócie ako prejavy vnútorných detí - mladších častí v nás a tým sa nám darí pristupovať k emóciám s väčšou láskavosťou a súcitením. Pretože k negatívnym emóciám máme väčšina z nás odpor, nechceme ich zažívať, hanbíme sa.

Duša mnohých mojich klientov piští po ľahkosti bytia, prirodzenosti a uvoľnenosti. Sadajú do mojej pohodlnej sedačky s výbornou kávou v ruke, avšak často so stiahnutým a zamračeným výrazom v tvári. Trápia sa. Z vonku vyzerá, že ozaj na to nemajú dôvod. Väčšinou preto, lebo ako malí zažili bolestivé odmietnutie, opustenie alebo neustále „šikovanie“ - to, čo urobia, nikdy nie je dosť dobré. Všetko si treba zaslúžiť: „Najprv urob, čo ti poviem, podaj výkon a potom ťa budem ľúbiť, dám ti najesť, trošku sa ti povenujem…“ Tieto pocity sa im hlboko zapísali vo svojom vnútri.

Moja posledná klientka prišla za mnou so slovami, že nie je úplne šťastná. Napriek tomu, že má takmer všetko to, po čom vždy túžila, nie je úplne šťastná. Nedokázala prísť na to, prečo to tak je. Keď sme tento jej stav začali rozoberať, zistili sme, že príčinou jej stavu je to, že nie je sama sebou, a že sa nemá dostatočne rada. Spomienka v regresii ju priviedla do detskej izby, keď bola ešte veľmi malinká. Rodičia sa hádali a ju si vôbec nevšímali, napriek tomu, že už bola hladná, potrebovala aj na toaletu a chcela sa hrať. No rodičia boli tak pohrúžení do seba a do svojich problémov, že úplne na ňu zabudli. Malému dievčatku to bolo veľmi ľúto, hnevala sa na nich a považovala to za veľmi sebecké z ich strany. Nebolo to prvý a ani posledný krát v jej útlom veku. A tak v tej malej detskej hlavičke vzniklo presvedčenie, že ju ľudia nemajú radi a preto si ju nikto nevšíma. Toto presvedčenie v nej rokmi rástlo a naberalo stále väčší a väčší význam. Lásku ale neprestala hľadať. Myslela si, že ak sa bude snažiť viac vyhovieť ľuďom vo svojom živote, budú ju mať radi. No neprinieslo jej to šťastie. Týmto nastavením totiž iba potláčala samu seba a čím bola staršia, tým viac jej duša vo vnútri kričala, aby si ju konečne všimla.

Oliver za mnou prišiel s prosbou, že potrebuje pochopiť, kedy a kde boli zablokované jeho emócie. Spomienky nás doviedli tiež do detstva. Ukázalo sa mu viac spomienok, kde bol veľmi malý a musel si poradiť v rôznych situáciách, v ktorých sa aj bál a potreboval blízku dospelú osobu.

Evička za mnou prišla, že by potrebovala nejaký postup, spôsob, akým by mohla postupne spracovávať svoje traumatické zážitky z detstva. Osirela vo veľmi mladom veku a život jej priniesol viacero tráum, ktoré teraz, v dospelom veku, potrebuje postupne spracovávať.

Čo spája týchto mojich troch klientov? Každý jeden má zranené svoje vnútorné dieťa. Každý jeden si postupne rieši rôzne traumy z detstva.

Keď svoje vnútorné dieťa budete pravidelne napĺňať láskou, začne dôverovať sami sebe. Máte moc zmeniť, ako sa vaše mladšie ja cíti a to následne ovplyvní aj vás v prítomnosti.

Sú nádherné, silné a liečivé 🙏. Ďakujem ❤️. Vnútorné dieťa si dávam, keď cítim ťažobu a som sama. Inak tú prvú, ťažšie sa mi nalaďuje na energiu splnenej túžby, ktorú v niektorých zámeroch moje telo nepozná. Ale stačí sa tomu otvoriť a to príde.

Premýšľaš, čím to je, že niektoré veci sa ti splnia ľahko, niektoré si musíš odmakať a niektoré sú stále v nedohľadne? Hlavný dôvod prečo sa nám neplnia naše túžby je ten, že ich blokujú ochranné mechanizmy, ktoré sme si vytvorili v detstve na základe nepríjemných zážitkov. Ostanú ti navždy.

Čo som si všimla pri liečení vnútorného dieťaťa, tak mám pocit, že sa mi ľudia prihovárajú, objímajú, že sú šťastní, že ma spoznali. Začala som sa opäť usmievať na svet, a zrazu som si začala rozumieť po roku s mojím expriatelom. Celkovo sa mi zlepšili vzťahy s ľuďmi.

Meditácie nenahrádzajú odbornú lekársku starostlivosť. Sú alternatívnym liečebným postupom a podpornou metódou, ktorá napomáha harmonizovať telo, myseľ a dušu.

tags: #meditacia #na #vnutorne #dieta