Mykanie hlavičkou u detí môže byť pre rodičov zdrojom značných obáv. Tento článok sa zameriava na možné príčiny tohto javu, spôsoby diagnostiky a dostupné možnosti riešenia, pričom zohľadňuje rôzne faktory, od porúch sluchu až po neurologické problémy a psychologické aspekty.
Čo sú tiky a ako sa prejavujú?
Ako rodičia budete asi medzi prvými, ktorí si môžu všimnúť u svojho dieťaťa isté stereotypné pohybové alebo zvukové prejavy, ktoré nazývame tikmi. Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Tiky sprevádzajú nepríjemné pocity, ktoré dieťa nútia k ich prevedeniu (napr. pálenie v očiach pred žmurknutím, stuhnutie šije, ktoré ustúpi po zášklbe hlavou,…). Tiková porucha nemá vplyv na inteligenciu, avšak niektoré sprievodné javy tikov môžu negatívne ovplyvniť výkon žiaka v škole. Typ, intenzita a ťažkosť tikov sa môže v čase meniť. Tiky môžu byť jednoduché - sú krátke, trvajú asi 1 sekundu alebo komplexné - objavujú sa vo vlnách s krátkymi intervalmi medzi nimi. Tikové poruchy začínajú v detstve, najviac sa objavujú medzi 7 - 11 rokom života dieťaťa, sú častejšie u chlapcov.
Pre tikovú poruchu je typická nápadnosť motorických pohybov alebo zvukov, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Dieťa s tikovou poruchou počas dňa často opakuje ten istý pohyb alebo vydáva rovnaký zvuk, ktorý púta pozornosť okolia a zároveň narúša školské aktivity. K tikovým poruchám sa pridáva aj problémové správanie, ktoré toto ochorenie sprevádza. Najčastejšie je to nepokoj, nesústredenie, neposednosť, nutkavé správanie a myšlienky, puntičkárstvo, uskutočňovanie rôznych rituálov, výbušnosť, agresivita, prípadne aj sebapoškodzovanie. Tieto príznaky však nemusia byť vždy prítomné.
Tiky je však potrebné odlišovať od iných motorických porúch, ktoré sa objavujú pri neurologických poruchách (epilepsia, svalové kŕče), ďalej od motorických stereotypií u mentálne retardovaných a tiež od nutkavých aktivít pri obsedantno-kompulzívnej poruche.
Typy tikových porúch
- Prechodná tiková porucha - objavujú sa tiky jednoduché, motorické, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne. Ochorenie netrvá dlhšie ako rok a je typické pre predškolský vek.
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha - vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace. Začína v detstve a prechádza do dospelosti.
- Tourettov syndróm - mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7.
Príčiny mykania hlavičkou
Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu.
Jednou z možných príčin mykania hlavou u detí môžu byť poruchy sluchu. Sluchový systém, pozostávajúci z ucha a mozgu, zohráva kľúčovú úlohu v šírení zvuku vzdušnou a kostnou cestou. Obojstranné počutie je nevyhnutné pre správny vývoj reči a jazyka. Porucha sluchu môže mať preto vážne dôsledky na dieťa, vrátane oneskorenia vo vývine reči, problémov s učením a sociálnou interakciou.
Príznaky poruchy sluchu: Príznaky môžu byť rôzne, od oneskorenej reakcie na zvuky až po problémy s porozumením reči.
Negenetické príčiny poruchy sluchu: Medzi negenetické príčiny patria infekcie a choroby matky počas tehotenstva, problémy počas pôrodu (napríklad nedostatok kyslíka - hypoxia), užívanie určitých liekov, nízka pôrodná hmotnosť a infekcie počas detstva, ako napríklad infekcia stredného ucha. Aj zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS), hluk, náraz a poranenie hlavy môžu viesť k poruche sluchu. Nedostatok kyslíka (asfyxia) u plodu alebo novorodenca sa prejavuje modrým sfarbením kože a môže spôsobiť percepčnú poruchu sluchu.
Genetické príčiny poruchy sluchu: Genetické faktory zohrávajú významnú úlohu pri poruchách sluchu. Môžeme ich rozdeliť na nesyndrómové a syndrómové geneticky podmienené poruchy sluchu. Gén GJB2 kóduje bielkovinu Connexin 26, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu vnútorného ucha. Mutácia tohto génu je najčastejšou genetickou príčinou poruchy sluchu na Slovensku.
Ďalším možným faktorom je misokinéza, psychologický jav, ktorý sa prejavuje silnou nepríjemnosťou alebo podráždením pri sledovaní opakujúcich sa pohybov iných ľudí. Môže viesť k zníženej schopnosti sústrediť sa a negatívne ovplyvniť kvalitu života. Hoci presná príčina nie je známa, predpokladá sa, že súvisí s vizuálnou citlivosťou a zrkadlovými neurónmi.
Problémy so spánkom, ako sú nočné desy, nočné mory a námesačnosť, môžu byť odrazom duševnej tiesne dieťaťa. Nočné desy sú epizódy extrémneho desu a paniky, spojené s krikom a nekľudom. Námesačnosť je stav porušeného vedomia, v ktorom dieťa vstane z postele a prechádza sa.
Niektoré deti sú od malička náročné, plačlivé a ťažko zvládnuteľné. Môže ísť o prejav hyperaktivity alebo iných problémov. V takom prípade je dôležité vyhľadať pomoc psychológa a aplikovať rady z kurzov rodičovstva.
Prispôsobenie sa novej situácii alebo skúsenosti, ako je zväčšenie nosohltanovej mandle, môže tiež viesť k tomuto javu.
Príklady z praxe:
- "Moj syn bude mať 8 mesiacov. Spozorovala som pár vecí počas kŕmenia, ktoré mi nesedia; od začiatku prikrmov natáčal hlavu doľava (akoby ho šteklilo ľavé uško) a opieral si to uško po celú dobu kŕmenia. Po pár týždňoch natáčal hlavičku na opačnú stranu. Teraz to už nerobí, ale vystiera ruky do strán (ako lietadlo) a myká nimi akoby chcel odletieť. Okrem toho začal asi 2 týždne dozadu skoro pri každom prehltnutí kývať hlavou dopredu (akoby hovoril áno) a občas ho striasie. Je to spojené s prehltaním? Keď bol malinký (2-3 mes) tak mal problém s grckanim a grganím."
- "Mamičky, stretli ste sa s niečím takým, že bábo myká hlavičkou do strán v noci zo sna? Niekedy sa k tomu ešte aj rúčkou udiera do hlavičky. Robil to sem tam, no poslednú noc to bol už masaker a terasa je ešte len 9 večer, sotva spí hodinku a už 2x som mu pridržiavala hlavičku, nech sa upokojí. Cez deň spí bez problémov."
- "Ahojte mamicky, mám veľké obavy o moju 11-mesačnú dcéru. Pozorujeme u nej zvláštne mykanie hlavičky a občasné trasenie. Snažila som sa prečítať čo najviac info, no nič mi to nedalo... teraz v pondelok ideme na neurológiu, no ja sa veľmi bojím, čo to môže byť. Dcérka sa nám narodila presne na stanovený termín. Pôrod trval pár minút. Všetko bolo úplne ok. Po cca týždni doma začali koliky, strácanie mlieka... Prebdete noci, uspávanie na rukách trvalo niekedy niekoľko hodín. Denne sme ju nosili na rukách - až do cca 7 mes. Od 9 mesiacov sama krásne chodí. Naša pediatrička nás veľmi chváli, vraj je veľmi šikovná. To ma teší, no ona nechce byť v kočíku, nedá ruku, takže na prechádzku sa s ňou nedá ísť. A teraz to zvláštne mykanie - tykanie hlavou. Urobí to denne aj 100 krát, často sa až zatrese. ČO TO JE? Som zúfalá, prosím poraďte ak máte niektorá skúsenosť."
Keď dieťa krúti hlavou zo strany na stranu, snaží sa tak upokojiť / samouspať. Stáva sa to pri uložení na spánok a aj pri prechode z plytkého spánku do hlbokého a naopak (tých prechodov je za noc viac). Niektoré deti to robia, aby sa samé uspali. Po zaspaní deti upadajú do hlbokého spánku a asi po 20-30 minútach prejdú do REM spánku a potom zase po 20-30 minútach do hlbokého. To sedí s tým, čo ste pozorovali, že za hodinu to robil 2x, lebo pri prechode z jedného spánku do druhého je ten spánok super plytký a veľa detí sa aj zobudí, ale zase zaspia. Nemusíte mu pridržiavať hlavičku, nechajte ho, nech si pomôže sám zaspať.
Niekedy sa môže prejavovať aj epilepsia. Je dôležité to nakamerovať a čo skôr navštíviť lekára.
Staršie deti sa tiež snažili "ukľudniť" a len sa vždy zobudili. Naopak, keď sa nechalo tak, tak pekne zaspalo bez akéhokoľvek zásahu z mojej strany.
Diagnostika a možnosti riešenia
Diagnostika mykania hlavou u detí si vyžaduje komplexný prístup. Lekár by mal zohľadniť všetky možné príčiny, od neurologických problémov až po psychologické faktory. Dôležité je vykonať potrebné vyšetrenia, ako sú EEG, MRI a psychologické testy.
Možnosti riešenia závisia od príčiny mykania hlavou. V niektorých prípadoch môže byť potrebná farmakologická liečba, v iných prípadoch postačí psychoterapia alebo zmena životného štýlu.
Vyšetrenia sluchu a ich význam
Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici (napríklad otoakustické emisie), vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha (tympanometria), subjektívne vyšetrenia sluchu (audiometria hrou, vizuálna posilňovacia audiometria) a objektívne vyšetrenia sluchu (AABR, BERA) pomáhajú diagnostikovať poruchy sluchu. AABR je skríningové vyšetrenie sluchu vhodné pre predčasne narodené deti, deti s nízkym Apgar skóre alebo s neurologickým poškodením. BERA dokáže odlíšiť prevodovú a percepčnú poruchu sluchu.
Audiogram: Audiogram je grafické znázornenie schopnosti počuť zvuky rôznych frekvencií a intenzít. Pomocou neho sa určuje stupeň straty sluchu.
Kompenzačné pomôcky a komunikácia
Načúvacie prístroje, FM systém a kochleárne implantáty sú kompenzačné pomôcky, ktoré pomáhajú deťom s poruchou sluchu lepšie počuť. Kochleárne implantáty nahrádzajú funkciu poškodeného vnútorného ucha. Existujú aj implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR), ktoré vedú zvuk priamo do kostí lebky.
Sluchová výchova a rané poradenstvo sú dôležité pre rozvoj sluchu a reči u detí s poruchou sluchu. Podporná a alternatívna komunikácia (AAC) je určená pre deti, ktoré nemôžu používať hovorenú reč. Dôležitá je aj komunikácia pomocou posunkov. Bilingválna výchova (používanie posunkového jazyka a hovorenej slovenčiny) umožňuje dieťaťu pohybovať sa v dvoch kultúrach.
Ďalšie aspekty
Hladiny mozgovej aktivity sa menia v závislosti od hladiny, v ktorej sa nachádzame. Hladina alfa súvisí s upokojením, uvoľnením a spojením s podvedomím. Hladina gama je spojená so stresom a úzkosťou. Hladina delta je prítomná pri narkóze a v bezvedomí. Hladina théta sa vyskytuje na hranici bezvedomia a hlbokého spánku.
Pohyby dieťaťa v brušku sú pre tehotnú ženu dôležitým signálom o jeho zdraví a vývoji. Prvé pohyby sa zvyčajne cítia medzi 16. a 24. týždňom tehotenstva. Od 28. týždňa sa odporúča monitorovať pohyby dieťaťa. Ak sa pohyby zmenia, je dôležité kontaktovať lekára.
