Mikuláš Černák, pôvodne podnikateľ, sa stal jednou z najvýraznejších a najobávanejších postáv slovenského organizovaného zločinu v 90. rokoch. Jeho meno je spojené s brutálnymi vraždami, vydieraním a rozsiahlym podvodmi, ktoré formovali temnú éru slovenskej histórie. Film "Miki" priniesol jeho príbeh do kín, zatiaľ čo jeho život a činy naďalej rezonujú v spoločnosti.
Mikuláš Černák sa narodil 9. decembra 1966 v Brezne a vyrastal v obci Telgárt. Jeho detstvo bolo relatívne bezproblémové. Prvý záznam v registri trestov získal už v 19 rokoch za krádež magnetofónu. Po svadbe s Ivetou Matulovou pracoval ako vodič autobusu, neskôr s bratom odišiel do Nemecka, kde si ako lesní robotníci zarobili slušné peniaze.
Zlom v jeho živote nastal po návrate na Slovensko. V roku 1993 začal podnikať ako živnostník. V roku 1995 založil v Banskej Bystrici spoločnosť Sargon Fit Studio Shark, s.r.o., ktorá ponúkala masérske služby, solárium a fitnescentrum. Násilie sa stalo súčasťou jeho podnikania po založení bezpečnostnej služby S-3 (SECURITY-3). Postupne sa jeho skupina stala najobávanejšou na Slovensku.
S dvojicou kamarátov, Martinom Lábošom a Milošom Kaštanom, založili firmy a začali zarábať na podvodoch, napríklad objednali tovar, na ktorý si vystavili faktúru, ale už zaň nezaplatili. Neskôr založili civilnú bezpečnostnú službu Security3. Okrem ochranky si u nich podnikatelia objednávali aj „postrašenie“ ich konkurencie, alebo iných zločineckých skupín. Časom došlo aj na nájomné vraždy.
V roku 1993 sa Černákov brat pohádal v bare s druhým hosťom a s kamarátom ho ubili na smrť. Hostinský sa však rozhodol svedčiť na polícii a Černák preto nariadil jeho odstránenie. Z krčmy ho vylákal muž, ktorý potreboval pomôcť s autom. Vonku ho už čakali ľudia z Černákovej skupiny a zastrelili ho. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák v roku 1993. Obeťou bol Ukrajinec žijúci v Banskej Bystrici. Jedna z najbrutálnejších vrážd sa stala v hoteli Gerlach v Poprade, kde v salóniku Černák dobodal bývalého policajta Gustáva Slivenského.
Černákova moc rástla aj vďaka rozsiahlej korupcii. „Korumpovali sme niektorých policajtov, štátnych úradníkov, regionálnych poslancov, a dokonca aj určitých prokurátorov a sudcov,“ priznal v knihe. V roku 1997 usporiadal bizarnú tlačovú konferenciu, na ktorej v obleku pred novinármi vyhlásil: „Vidíte tu nejakého bossa podsvetia?“ Len mesiac po tejto tlačovke oslavoval svoje 31. narodeniny, pričom videozáznam z oslavy sa objavil v spravodajstve televízie Markíza. Slučka sa však už zaťahovala a týždeň pred Vianocami 1997 bol Černák vzatý do väzby.
Blížili sa Vianoce 1997 a na policajnej vrátnici v Banskej Bystrici sa objavil Mikuláš Černák, o ktorom sa vravelo ako o šéfovi mafie. Na vrátnici čakal vyše hodiny na vyšetrovateľa, na čom sa spolu s advokátom zabával. K udalosti zavolal aj redaktorov televízie Markíza a bývalého rádia Twist. Odvtedy je Černák s menšou ročnou pauzou vo väzení. V roku 2009 bol za 6 vrážd, pokus o vraždu a prípravu vraždy odsúdený na doživotie.
V decembri 1997 boli Černák a dvaja jeho muži obvinení z vydierania a polícia vyhlásila po nich celoštátne pátranie. Podľa niektorých zdrojov si myslel, že mu skoro nič nehrozí. Černák tvrdí, že mu to sľúbil vtedajší námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslav Svěchota. S jeho krátkym pobytom na slobode sa viaže incident z lyžiarskeho strediska v Tatranskej Lomnici. V novembri 2002 bol Černák podmienečne prepustený z výkonu trestu, no v decembri mal vyvolať lyžiarsky incident vo Vysokých Tatrách, ktorého svedkom bol premiér Mikuláš Dzurinda. Odsúdený Černák potom odišiel do Čiech, kde ho v apríli zadržali. Slovenské súdy totiž zrušili rozhodnutie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu.
Po rokoch vyšetrovania, súdnych konaní a vraždy spoluobžalovaných a svedka bol Černák v roku 2009 odsúdený na doživotie. Dostal ho za šesť vrážd a objednávku vraždy svojho spoluobžalovaného, ktorú mal vybaviť z väzenia. V roku 2015 sa rozhodol prehovoriť a odhaliť pozadie viac než 36 vrážd. Vyšetrovateľom povedal všetko, čo vedel, a dokonca im ukázal miesta, kde boli pochované obete.
V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd. Mlčanie prelomil až v roku 2015, keď sa rozhodol odhaliť pozadie viac než 36 vrážd. Vyšetrovateľom povedal všetko, čo vedel, a dokonca im ukázal miesta, kde boli pochované obete. V roku 2010 sa priznal k vražde policajného informátora Jozefa Filipa, muža z podsvetia Jozefa Štefana, k podieľaniu na vražde Pavla Lenharta, k vraždám Milana Siposa a Emila Potascha. Jedným z najbrutálnejších činov bola vražda bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorého v roku 1997 dobodal v popradskom hoteli, následne mu odrezal hlavu a vystavil ju na auto ako výstrahu.
V roku 2009 bol za 6 vrážd, pokus o vraždu a prípravu vraždy odsúdený na doživotie. Tento rok podalo občianske združenie Reštart-nový život návrh na Černákovo podmienečné prepustenie. Okresný súd v Trnave však zasadnutie o prepustení odložil na neurčito a žiadal vypracovanie psychiatrických a psychologických posudkov. Viacerí odborníci sa však nevedia zhodnúť, nakoľko môže byť jeho žiadosť úspešná.
Dnes vrcholilo v Leopoldove verejné zasadnutie, ktoré mohlo prepísať dejiny slovenského trestného práva. Senát Okresného súdu Trnava rozhodoval, či Černák po 27 rokoch za mrežami opustí väznicu na slobodu. Podľa Trestného zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť, ak vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V prípade doživotného trestu je to možné po odpykaní 25 rokov. Riaditeľ väznice odporučil Černákovo prepustenie a znalci z odboru psychiatrie a psychológie hovoria o priaznivej prognóze. Prokuratúra sa však postavila proti, poukazujúc na výsledky staršieho testovania, podľa ktorého bol Černák označený za psychopata na štvrtej úrovni z piatich. Súd však rozhodol, že Mikuláš Černák ostáva vo väzení a nevyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.
Portál Investigace.cz vysvetľuje, že k rozvoju organizovaného zločinu na Slovensku prispela aj úplne nová situácia po Nežnej revolúcii. Polícia a súdy neboli na premyslené ťahy mafiánov pripravení. „Mafiám hrali do kariet (…) aj kontakty a priateľstvá s vplyvnými či vysoko postavenými osobami,“ vysvetľuje portál. Polícia tiež nemala prepojené policajné databázy zločincov zo západnými krajinami. Aj preto sa u nás darilo zločincom z Albánska, Srbska, alebo Kosova.
Černákov príbeh sa stal predmetom viacerých kníh a filmových spracovaní. V roku 2024 mal premiéru dvojdielny film „Miki“ režiséra Jakuba Kronera, ktorý zaznamenal veľký divácky úspech. Film mapuje Černákov život od jeho začiatkov v Telgárte až po jeho vzostup na pozíciu najobávanejšieho muža slovenského podsvetia.
IVAN MEGO: Toto je kompletný zoznam obetí černákovcov
Napriek tomu, že bol odsúdený na doživotie, Černák zostáva v kontakte s verejnosťou. Prostredníctvom médií sa ospravedlňoval poškodeným a v roku 2018 napísal list ministrovi vnútra, v ktorom spochybnil integritu vtedajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského.