Verejnosti utkvel v pamäti jeho zamatový, hlboký hlas, zádumčivý, ba niekedy i drsný pohľad a majestátny vzhľad. V divadle, na filmovom plátne, v televízii i v rozhlase vtiahol do svojho sveta diváka vášňou, ktorou dokázal uchopiť svoje postavy.
Počiatky kariéry a divadelné umenie
Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Pôvodne šiel do Bratislavy s cieľom vyštudovať právo a filozofiu. Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu, ale namiesto toho absolvoval v roku 1940 u profesora Janka Borodáča Hudobnú a dramatickú akadémiu. Angažmán v činohre Slovenského národného divadla (SND) získal už ako poslucháč akadémie. V roku 1938 a v nasledujúcich sezónach patril k najobsadzovanejším hercom. Dostával veľké úlohy v náročnom repertoári - napríklad postavu Iva Lediniča v hre Ekvinokcia (1939), Hainona v Sofoklovej Antigone (1940), či rolu Filinta v Mizantropovi (1940). Rovnako vynikol v hrách slovenských dramatikov: Adam (Kamenný chodníček, 1939), Janko (Mastný hrniec, 1940), Kozák (Najdúch, 1940), Dr. Hronec (Čaj u pána senátora, 1940), Bača Mišo (Bačova žena, 1941).
Do povedomia sa zapísal ako predstaviteľ romantických hrdinov a postáv v klasickom repertoári (Rómeo a Júlia). K najznámejším hrám z jeho neskoršieho obdobia patria Veselé panie z Windsoru (1963), Dvanásť nahnevaných mužov (1977), Mesiac na dedine (1980), či Zvon bez veže (1984). Celkovo na doskách SND vytvoril 150 postáv.
Úspechy na filmovom plátne a v televízii
Na filmovom plátne sa prvýkrát objavil vo filme Martina Friča a Paľa Bielika Varúj…! (1946). Zaujal však najmä postavou Matúša Svrčinu v legendárnom diele Vlčie diery (1948). V tomto období Mikulášovi Hubovi poskytovala čoraz viac priestoru televízna tvorba. Za zmienku stojí televízna adaptácia Kukučínovho románu Mladé letá (Ján Klimo, 1962), či román Mila Urbana Živý bič, ktorý v roku 1965 sfilmoval Martin Ťapák. Divácky obľúbený bol trojdielny film Buddenbrookovci nakrútený podľa románu Thomasa Manna (Vido Horňák, 1974). Mikuláš Huba hral tiež v detektívke Šepkajúci fantóm v réžii Andreja Lettricha (1975). V 80. rokoch 20. storočia Mikuláš Huba hral tiež v známych seriáloch Straty a nálezy (1974), Lekár umierajúceho času (1983), či Povstalecká história (1984).
Filmová a televízna tvorba Mikuláša Hubu (výber):
| Rok | Názov diela | Formát |
|---|---|---|
| 1946 | Varúj…! | Film |
| 1948 | Vlčie diery | Film |
| 1962 | Mladé letá | Televízny film |
| 1965 | Živý bič | Film |
| 1974 | Buddenbrookovci | Televízny film |
| 1975 | Šepkajúci fantóm | Film |
| 1974 | Straty a nálezy | Seriál |
| 1983 | Lekár umierajúceho času | Seriál |
| 1984 | Povstalecká história | Seriál |
Pedagogická činnosť a ocenenia
Ako pedagóg pôsobil Mikuláš Huba na Vysokej škole múzických umení v rokoch 1951 až 1986. Získal titul zaslúžilého (1966) i národného umelca (1973). Už ako poslucháč akadémie sa stal v roku 1938 členom činohry SND (v rokoch 1953 - 1963 bol šéfom činohry). Svojím zamatovo hebkým hlasom bol uznávaným recitátorom. Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch. Bol politicky angažovaným umelcom: v rokoch 1968 - 1975 bol kandidátom, od roku 1976 členom ÚV KSS.
Rodina a dedičstvo
Mikuláš Huba sa oženil so svojou divadelnou kolegyňou, opernou speváčkou Máriou (Mimi) Kišonovou. V roku 1943 sa im narodil syn Martin, ktorý sa takisto stal hercom. Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave.