Po pôrode sa mnohé ženy ocitajú v situácii, kedy chcú rýchlo získať späť svoju postavu. Je dôležité pamätať na to, že telo prešlo veľkou záťažou a potrebuje čas na regeneráciu. Hlboký nádych, výdych a pohľad na celú situáciu s chladnou hlavou sú prvým krokom k úspechu.
Krstná dcéra je len chvíľu po pôrode a mliečko sa zvyčajne spúšťa okolo 2. až 5. dňa. Je prirodzené, že je vyľakaná, pretože ako každá rodička tesne po pôrode, všetky hormóny sa jej búria a jediné, po čom teraz túži, je mať pri sebe svoje dieťa. Dieťa však z opodstatnených dôvodov (je malé a na infúziách) momentálne pri nej nie je. Pevne verím, že zajtra po dobratí infúzií bude už inak a konečne budú môcť byť spolu.
Diétna strava je bežná, keďže črevá sa po pôrode musia dať do normálu, a čaká sa aj, kým nebude mať prvú stolicu. Potom nastúpi strava pre dojčiace matky, čiže vyvarovať sa treba najmä veciam, ktoré nadúvajú, aby bábätko nebolelo bruško. Keď bude matka konečne so svojím dieťatkom, nie je ani tak dôležité, čo bude jesť, ale hlavne kontakt telo na telo matka s dieťatkom. Prikladať si dieťatko a všetko pôjde postupne samo. Samozrejme, aj vhodnou stravou si vie potom zvýšiť tvorbu mlieka. Nech sa darí!
Jedna z žien zdieľala svoju skúsenosť s kavitáciou, ktorá je založená na nízkofrekvenčnom ultrazvuku. Odbúrava podkožné telové bunky na rôznych partiách ako brucho, stehná, horné a dolné končatiny. Kavitácia funguje na prírodnom jave založenom na nízkofrekvenčnom ultrazvuku. Ultrazvuk vytvára bublinky v tekutine, tieto priebežne rastú až pokiaľ pri istej veľkosti neimplodujú. Tým sa uvoľní energia vo forme tepla (sekundárny efekt) a tlaku (primárny efekt). Uvoľnená energia následne rozbije membrány tukových buniek, pričom neohrozí vaskulárne, nervové, alebo svalové tkanivo. Po rozrušení membrán tukových buniek sa tuk, vo forme triglyceridov, uvoľní do intersticiálneho obehu medzi bunkami. Tu sa ďalej metabolizuje na glycerol a voľné mastné kyseliny.
Iná žena sa podelila o svoju cestu k schudnutiu po pôrode. Po tehotenstve pribrala 17 kg, pričom jej ostalo 10 kg, ku ktorým jej krásne za asi 4 mesiace pribudlo ešte 15 kg. Keď sa odhodlala chudnúť, vážila rovných 80 kg. Schudla 19 kíl za 4 mesiace úpravou jedálnička a celkovej životosprávy. Nepribrala z nich späť ani gram. Jej kamarátka schudla s cvičením vo fitku 20 kg za 6 mesiacov, a tak ju motivovala, že sa pevne odhodlala bojovať aj ona. V úplnosti vyradila maškrtenie, jedla len 5 chodov, na desiatu a olovrant veľa surovej zeleniny a ovocia. Obedy mala vždy polievka a druhý chod (hoci čo, čo práve navarila), len normálnu porciu, nie toľko, čo by oči jedli, a večera tiež len ľahká. Počas toho chodila cvičiť každý druhý týždeň Kalanetiku 3x do týždňa a pila veľa tekutín, zázvor na rôzne spôsoby do šalátov, čajov a nápojov. Úplne vyradila chlebík a keď mala chuť na sladké, dala si kocku čokolády, alebo rez zo zákuska či koláča, keďže veľa pečie. 1 deň do týždňa si robila očistu - nič nejesť, len vypiť minimálne 2,5-3 litre vody! Treba sa len odhodlať, tajomstvo spočíva len v odhodlaní a vo výdrži!
Teraz je v 20. týždni tehotenstva a má rovnaké miery aj váhu ako pred 4 rokmi v 20. týždni, len vtedy na toto obdobie pribrala už 6 kg a teraz len 1 kg. Je rada, že sa presne takto pred rokom odhodlala chudnúť, lebo teraz by začínala minimálne z tých 80 kg, ak nie z viac. Všetkým praje úspešné chudnutie.
Ďalšia žena sa drží presne toho, čo napísala, momentálne okrem pohybu. Jej váha je stále rovnaká, a aj si momentálne každý deň čokoládu dopraje, má proste na ňu chuť. Samozrejme, nezje jej kvantum, všetko s mierou :-) a aj kusok torty by určite nebol problémom. A jej váha nestúpa. Cíti sa skvele a choroby ju obchádzajú :-)
Jedna z žien uviedla, že už 10 rokov má zmenený jedálniček. Jej predchádzajúca váha bola vždy 75 kíl, až sa v 18-tke rozhodla niečo robiť a našla delenú stravu, ktorej sa drží dodnes. Nedá na ňu dopustiť. Jej stála váha je 55 kíl :-) A podarilo sa jej s delenou stravou a trochou pohybu zísť po pôrode z jej 90 kíl na 55 kíl :-) Ale ženy, zapamätajte si, ak raz začnete s diétou alebo so zmenou životného štýlu, už sa nesmiete k starému vrátiť, inak budete tam, kde ste boli :-((
Je dôležité si uvedomiť, že keď potriete pizzu len omáčkou, je to diéta v nepriamom zmysle. Keď znovu začnete jesť normálne, priberiete aj s bonusom navyše. Jojo efekt je po každej diéte. Kto chce schudnúť a dlhodobo si váhu udržať, musí začať "inak" jesť. Netreba sa chleba a cestovín báť, samozrejme, celozrnný chlieb je lepší, ale rozhodujúce je, čo si na ten chlieb dáte a aj na tie cestoviny. Treba si dopriať aj niečo sladké občas. Ak to telu nedoprajete, vybuduje si na to veľký hlad, čo po diéte si ešte viac vyžaduje a vy sa do toho vrhnete. Jednoducho, miesto masla, nízkotučný margarín, miesto smotanovej omáčky, nejakú nízkotučnú, napr. paradajkovú. Miesto salámy, kurací narez...atď. Veľa piť je na prvom mieste, tým zaženiete ten neskutočný hlad, až potom budete skutočne hladné. Veľa ovocia, namiesto čokolády a samozrejme veľa zeleniny. Pohyb urýchli spaľovanie a na trvalo tiež prospeje :-) tak máte zaručené, že schudnete a už nepriberiete. Samozrejme, po diéte môžete občas aj tú smotanovú omáčku... rezeň... ale už nie s niečím ťažkým, len varené zemiaky napríklad.
Jedna z žien sa vrátila z pôrodnice len so 4 kg navyše oproti začiatku tehotenstva. V priebehu pol roka však (miesto toho, aby spontánne zhoddila tie štyri) pribrala ďalších 5 kg. Pritom dcéru do pol roka plne dojčila! Nedostatok spánku + nepravidelná, nevyvážená strava (dcérka mala silné koliky približne do pol roka, celé dni preplakala, bolo obdobie, keď jedla tuším iba Marina keksy s čajom pre dojč. matky a holé cestoviny...), na nejaké cvičenie ani pomyslieť. Na gynekológii jej potvrdili, že schudnutie vďaka dojčeniu nemusí byť pravidlom, naopak, asi štvrtina žien má tendenciu priberať kvôli hormonálnym vplyvom.
Keď čakala svoju Barborku, mala 28 rokov a 60 kg. To sa ale za deväť mesiacov zmenilo na katastrofických 93 kg!!! Môže si za to sama, pretože sa priznala - chutilo jej čokoľvek - kedykoľvek - koľkokoľvek. Fámy o tom, že žena v treťom trimestri už nezje veľké množstvo jedla naraz, lebo ju bábätko obmedzuje v oblasti žalúdka, u nej jednoznačne neplatili. A tak sa ručička váhy v pôrodnici zastavila na 93 kg. Po pôrode jej zmizlo 12 kg a ani nevie kam - Barborka mala 4,20 kg pôrodnú váhu. Brala to akosi samozrejme. Začiatok dojčenia bol veľmi, veľmi problematický, ale napokon to zvládali 8 mesiacov. Dojčenie ale absolútne nepohlo s tými ďalšími kilami. A tak jedného letného rána, v deň Barborkiných krstín, sa doma pozrela do zrkadla s otázkou: Čo na seba? A odpoveď znela: Nič iné, len tehotenské veci! Jej zúrivosť bola skrytá, ale o to väčšia. Vtedy jej došlo, ako vyzerá a že jej telesná schránka doslova „vyteká“ z každého kusu oblečenia. Po „rozkukaní sa“ okolo seba: diéty v časopisoch, na internete, rady kamarátok, rady členov rodiny a mnohých ďalších, jej bolo jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Keď si porátala päť a päť, bolo jej jasné, že jediný spôsob ako NAOZAJ dlhodobo schudnúť a hneď potom zasa nestučnieť je NEŽRAŤ A HÝBAŤ SA. Len sa o tom vnútorne presvedčiť! Podarilo sa. Fakt ju to stálo veľmi veľa silnej vôle a sebadisciplíny. Musela si rozvrhnúť doslova celý týždeň vopred - ale malo to aj iné pozitíva. Mala jasne naplánované varenie, vychádzky (kam a koľko) a zladila to so všetkým, čo malé bábo potrebuje. Na cvičenie nemohla myslieť, lebo deň má len 24 hodín. Nepotrebovala schudnúť rýchlo, potrebovala schudnúť pomaly, ale isto. A tak žili plánovite - z týždňa na týždeň. Po skončení dojčenia na ňu platilo asi toto: raňajky - mlieko nízkotučné, celozrnný chlieb (tzv. polystyrén) alebo nízkotučný jogurt; desiata - ovocie (najlepšie jablko), obed - klasický s polievkou a hlavným chodom (niekedy aj malý dezert vo forme jednej kocky čokolády) a večera - nízkotučný jogurt, celozrnný chlieb, ovocie, nízkotučné mlieko alebo najlepšie nič s minerálkou, veľa, veľa minerálky. Bolo to trochu monotónne, ale na ňu to platilo. Výsledok? Dávno má pôvodných 60 kg a jej konečná méta je 55 - 57 kg. Pri výške 170 cm jej nikto nechce veriť, že tých 93 kg sú už len spomienky na fotkách, ku ktorým sa, mimochodom, chodí pravidelne motivovať - oživovať si pamäť. Praje všetkým ženám, ktoré boli /alebo sú/ na tom rovnako, aby sa nevzdávali ničomu - ani kilám, ani veku a ani škodoradosti okolia, s ktorou sa môžu stretnúť. Všetko záleží iba od nich a od nikoho iného. A to je na tom najlepšie! Sama si mohla za kilá - sama si musela s nimi poradiť.
V súvislosti so zdravím a prevenciou rakoviny sa spomína dôležitosť zníženia váhy, keďže obezita je významný faktor pre vznik rakoviny. Taktiež sa spomína redukcia pracovného stresu. Jedna z žien uviedla, že má jednu pracovnú činnosť. K nej jej pred 4 rokmi pribudla ďalšia, ktorá vyžadovala cca 3 mesiace intenzívnej práce v roku, kde nezostal na nič čas a neuveriteľne ju to stresovalo. Tak sa na to vykašlala a v pohode si robí len tú svoju prácu, čo aj predtým.
Niektoré rady sa týkajú aj stravy v šestonedelí a po pôrode. Odporúča sa kočík s veľkými kolieskami, ktorý zvládne každý terén, a každý deň chodiť s bábätkami na prechádzku. To platí aj po cisárskom reze, len je dôležité zvoliť mierny terén. Využite šestonedelie ako čas na zotavenie sa z pôrodu a získania pomaly istoty so starostlivosťou o vášho nového člena rodiny. Snažte sa neprepínať sily a radšej investujte v prvé týždne po pôrode na zotavenie sa a získania síl. Čo však môžete robiť aj v tomto období je koncentrovať sa na vašu stravu. Potraviny ako avokádo, sladký zemiak, granátové jabĺčko, čia semiačka, ľanové semiačka sú známe prírodne zdroje, ktoré upravujú hormonálnu rovnováhu a ešte k tomu aj dobre chutia. Takisto je dobré sledovať, ktoré potraviny vášmu dieťatku nerobia dobre. Tak ako aj citrusové plody alebo jahody či maliny môžu bábätku spôsobovať koliky či vyrážky. Okrem toho klasické alergény ako orechy, či semiačka. Skúste sa teda zamerať na to a pozorovať, či vaše dieťatko (ak je dojčené) dokáže tieto potraviny dobre spracovať a keď nie, vynechajte ich. Snažte sa stravovať plnohodnotne - vynechanie fast food a takisto polotovarov vás asi neprekvapí, a to nie len za to, že sa z toho priberá (samozrejme aj to), ale najmä lebo to nie je nutné, nakoľko existuje stovky receptov, ktoré zvládnete už za 15 minút pripraviť a ktoré dodajú vášmu telu všetku tú energiu a látky, čo potrebujete. Vynechajte cukor a vyhýbajte sa glutamánu (obsiahnutý aj napríklad v bujóne). Glutamán je často používaný v polotovaroch, to sa dá ešte relatívne ľahko vylúčiť. Ťažšie je to s cukrom. Priamy cukor ako čokoládovú tyčinku či nutella vieme takisto ľahko rozpoznať, horšie je to s tým schovaným cukrom, ktorý sa nachádza v toľkých potravinách, ktoré často ani nečakáme, ako napríklad v pečive. Dodržiavať pitný režim určite nie je takisto prekvapením. Avšak nie je tekutina ako tekutina. Snažte sa obmedziť kofeín ako aj sladené nápoje. Absolútnym tabu by mal byť alkohol či cigarety. A v neposlednom rade, nečakajte výsledok za pár dní - prirodzené chudnutie vyžaduje aj prirodzený čas. Tak ako vaša cesta k priberaniu nebola zo dňa na deň, ani spiatočná cesta sa neudeje na noc.
Jedna z žien zdieľala svoj pôrodný príbeh a následné problémy s dojčením. Po pôrode sa jej zdalo všetko akési krajšie. Aj jej Viliam akosi menej plakal. Po príchode domov to bol ale skok do reality. Prišiel čas kŕmenia a ona sa na škatuľu pre istotu kúpeného umelého mlieka pozerala s odporom. Zložili spiace dieťa do postele a ona mala chuť zmyť zo seba všetko nemocničné a cítiť sa konečne doma. Po mlieku dovtedy ani stopa, len horko-ťažko získaných pár kvapiek. V sprche ale zacítila akúsi bolesť v prsiach a po pár minútach sa jej prsia naliali, až sa to nedalo zastaviť. Vtedy si uvedomila, čohokoľvek je schopná psychika. S dojčením a dokŕmením jednou dávkou umelého mlieka nejako pretrpeli do ďalšieho dňa, keď prišla k nim domov poradkyňa pri dojčení. Poradkyňa bola veľmi milá. Volila vhodné slová, aby ju ako čerstvú mamičku neurazila, neznechutila, neodradila, ale naopak povzbudila a dodala silu. Všetko však bolo pre ňu úplne nové a na prvý, aj druhý pohľad nezvládnuteľné. Zrazu mala doma plačúce hladné dieťa, a k tomu poháriky a cievky, ak by bolo potrebné ich neprisávajúce sa bábätko nakŕmiť a pritom nepoužiť fľašu, šatku na nosenie, knihu o dojčení, informácie o rôznych polohách, v ktorých sa mohla pokúšať v kontakte koža na kožu Vilka prilákať k prsníku. A ešte mala kvapkajúce mlieko, ktoré jej dieťa nedokázalo získať bez pomoci. Bol to čistý chaos, ale aj nádej, že pre ich dojčenie niečo robí, a to bolo pre ňu najdôležitejšie. Boli to najťažšie dva týždne materstva. Vilko plakal, v noci nespal, ona dookola odsávala a on to všetko vypil dokrmovaním cez pohárik, a tak sa vyhli použitiu fľaše. Poradkyňa pri dojčení jej pomohla zvýšiť tvorbu mlieka. A ona na internete hľadala návody, ako uviazať novorodenca, ktorý má zlomenú kľúčnu kosť a vykrútenú nožičku. Mnoho vecí naraz, únava, odsávačka, stres. Jedným slovom stres. Vtedy nadobudla ale veľký pocit disciplíny, lebo stres bol to posledné, čo im bolo treba. A tak sa s mužom ťahali, raz on ju, potom on ju, zase on ju a občas aj ona jeho. Veľa krát počas tých dvoch týždňov sa pohrávala s myšlienkou, že na to kašle... no ešte stále to asi nebolo také zlé, aby to urobila. Poradkyňa bola u nich 3-krát. Kŕmenie cievkou po prste im šlo, len to prisávanie nie. Ani za svet. Počas približovania sa k prsníku spustil strašný plač. A tak dookola. A to bolo pre ňu srdcervúce. Aj ráno, aj večer, aj v noci, keď ho nevedela utíšiť. Bolelo ju srdce stále rovnako, zakaždým možno trochu viac. Všade čítala o telesnom kontakte, o kontakte koža na kožu a aj poradkyňa pri dojčení jej zdôrazňovala, že je to v tejto situácii kľúčový krok, ale to sa im nedarilo. Bolo jej ťažko kvôli rane, mliečko jej tieklo kade tade a Vilka nevedela poriadne chytiť. Vrtel sa a mrnkal, bolo to ťažké. Ale skúšali. Bola sklamaná, nahnevaná, unavená, a tak dookola. Napokon na úkor spánku predsa len naštudovala nosenie v šatke. A skúsila to. S totálnou nedôverou. A ono to zabralo. Pár hodín spolu v šatke! Spinkal, nemrvil sa a pri najbližšom kŕmení sa prisal! Len tak máličko, len na pár sekúnd, ale aspoň neplakal. A tak to opakovali. No odvtedy zase nič a pre ňu ďalšia facka. Pár dní nič a ona začala vzdávať. Cievku neznášala a už aj jej muž mal toho dosť. A k tomu neustále napätie, že odsala len toľko a on by zjedol aj viac. Nad vodou ju ale držala myšlienka, že ak sa dokázal prisať raz, musí sa to podariť aj viackrát. Musí! Potom dali Vilkovi podstrihnúť prirastenú podjazykovú uzdičku, ktorú našla poradkyňa pri dojčení. Dokonca ich sprevádzala s manželom, za čo jej nesmierne ďakuje. Po tom úkone svitla opäť nová nádej. No Vilko stále nič, len plač, odtláčanie sa od prsníka. Prestala sa snažiť, aby mu prsník neznechutila. Boli kŕmenia, keď jedol iba cez pohárik a prsník mu ani neponúkala. Potom to skúsila zase a po pár dňoch už ozaj psychického vypätia sa Vilko opäť prisal. Dva krát, trikrát, stále viac. Síce plytko, ale prisal sa! A tak trénovali a postupne úplne prestali kŕmiť po prste. Trvalo to dva týždne, čo je teraz pre ňu úplne smiešna doba, no vtedy to boli muky. Chce týmto príbehom povzbudiť všetky ženy - nie ste v tom samé. Máte možnosť nevzdať sa a zabojovať. Drží im prsty. Ďakuje MAMILE za osvetu v dojčení, za informácie, o ktorých drvivá väčšina zdravotníkov nemá ani páru. Ďakuje svojej poradkyni pri dojčení Adelke, za to, že bez ohľadu na čas, či je víkend alebo nie je, sa zaujímala, ako sa majú, hľadala stále nové spôsoby, ako to zvládnuť. Toto bola pre ňu najväčšia opora - vedomie, že v tom nie je až tak úplne sama. Ďakuje, bez nich by to nezvládli. A spomenie si na to takmer vždy, keď sa dnes už takmer 7-mesačný Viliam krásne dojčí a ona by si to nedala za nič na svete.
5 potravín, ktoré by ste mali jesť, aby ste urýchlili popôrodnú rekonvalescenciu
Pamätajte, že každé telo je iné a to, čo funguje pre jednu ženu, nemusí fungovať pre druhú. Dôležité je počúvať svoje telo, byť trpezlivá a nevzdávať sa. Kombinácia zdravej stravy, primeraného pohybu a dostatočného odpočinku je kľúčom k úspešnému návratu k forme po pôrode.