Americké komédie v tom majú tak jasno, až sa z podobných scén stáva klišé: Mladý pár sa doma háda alebo rieši nejaký problém. V tej chvíli zazvoní telefón. Ona ho zdvihne, kŕčovito sa usmieva a s predstieranou srdečnosťou hovorí: „Máme sa výborne, mami, áno, iste, samozrejme, že môžeš prísť, radi ťa uvidíme.“ Pritom sa voľnou rukou snaží uhasiť horiaci obed na sporáku, vrhá pohľady plné nenávisti na svojho manžela a prezlieka sa do niečoho pekného, pretože mamička už je v skutočnosti na ceste, takže o pár minút zazvoní pri dverách. A manžel? Zdesene preskakuje gauč, v letku chytá kľúče od auta a volá hlasom, v ktorom sa mieša des i radosť z náhleho nápadu, ako sa vypariť: „Som v práci, miláčik, pozdrav mamičku, že ma veľmi mrzí, že sme sa zasa nemohli stretnúť!“ A ona milým hlasom odvetí: „Ale ona u nás bude spať, láska.“ Strih.
Tak ako veľa vecí v života ani skúsenosť so starými rodičmi a svokrovcami sa nedá odovzdať, čo znamená, že sa na ňu nemožno nikdy úplne pripraviť a každý ju musí zažiť na vlastnej koži. Niektoré skúsenosti tohto druhu sú veľmi milé, iné však nie. Ak opomenieme extrémy, ktoré vedú k nenávisti a k narušeniu vzťahov medzi zúčastnenými, stále zostávajú situácie, ktoré treba brať do úvahy, pretože k nim s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde, aj keď hovoríme o tej najlepšej matke a svokre na svete. Jednu takú vzal môj kamarát tento rok na dovolenku s predstavou, že jeho mama vždy všetko zvládla, bola fajn a nie je dôvod, prečo by to tak nemalo byť aj pri spoločnom pobyte s manželkou a deťmi pod chorvátskym slnkom. Po návrate však vyzeral, akoby sa namiesto oddychu lopotil v uhoľnej bani a pripustil, že zatiaľ čo sa predtým vtipom o matkách a svokrách smial, dnes ich berie smrteľne vážne a podobnú chybu už neurobí.
Na vzájomnej láske medzi matkou, synom a ďalšími členmi rodiny to však nič nemení! Pre dobré fungovanie je jednoducho potrebné osvojiť si isté pravidlá a vzdať sa niektorých iluzórnych predstáv. „Ja som si myslel, že moja mama taká nie je,“ povedal mi onen kamarát, aby nakoniec súhlasil s tvrdením, že také sú všetky, či sa nám to páči, alebo nie.
Pravidlá rodinnej lásky
Aby si naše deti mohli bez obáv užívať svojich starých rodičov a my rodinný pokoj a šťastie, treba rešpektovať nasledujúce rady:
Jedna strecha pre jednu rodinu.
To znamená, že buď na spolužitie mladej rodiny so starými rodičmi rýchlo zabudnite, alebo sa pripravte na komplikácie, ktoré ste si mohli pokojne ušetriť. Dobré vzťahy zaručuje bezpečná vzdialenosť a predovšetkým hranice, ktoré si určíte, ale aj presadíte. Iste, niekedy nám ekonomická situácia nedovoľuje osamostatniť sa hneď od začiatku, ale všetko by k tomu malo aspoň smerovať a nemali by sme predlžovať obdobie nevyhnutného spolužitia viacerých generácií pohromade. Predtým tak ľudia síce žili, ale doba sa zmenila nielen v týchto aspektoch, takže oháňať sa minulosťou nemá veľký význam. Bezpečnú vzdialenosť od rodičov si musí zvážiť každý sám, pre niekoho to znamená cez ulicu, pre iného na opačnom konci zemegule. Vzdialenosť by však mala byť taká, aby starí rodičia mohli svoje vnúčatá navštevovať.
Radi vás uvidíme, ale nie kedykoľvek.
Nielen spoločenské hry ako Človeče, nehnevaj sa vyžadujú rešpektovanie určitých pravidiel. Ani bezpečná vzdialenosť vás nemusí ochrániť pred neohlásenými návštevami a bizarnými pokusmi o pomoc. Ak má napríklad svokra kľúče od vášho bytu a objavuje sa vo dverách podľa svojich náhlych vnuknutí, je potrebné zakročiť. Ak zistíte, že si nemáte čo obliecť, pretože sa mamička rozhodla vám pomôcť a všetku bielizeň odviezla na vypranie, treba zasiahnuť, aj keď očividne ide o dobrý úmysel. Hranice by mali jasne určovať, čo je váš priestor a za akých okolností doň môže vstupovať aj niekto iný. V ére mobilných telefónov by nemal byť taký problém dohodnúť návštevy a ich podoby s dostatočným časovým predstihom. Nebojte sa dať najavo svoje pocity a nevôľu, aj keď vás predstavy tragických scenárov o rozpade rodinných väzieb brzdia. Nakoniec sa skutočne neje kaša taká horúca, ako sa uvarí.
Vopred prehraté bitky nemajú zmysel.
Existujú témy, v ktorých sa nikdy nezhodnete, ale pravdepodobne vás budú stále provokovať k výmenám názorov. „To keď bol náš František malý, toto teda vôbec nerobil… A toto mu dovolíte? … A toto nesmie papať? Ale prosím ťa, my sme predsa tiež na niečom vyrástli!“ Sú vám podobné výroky povedomé? Pre matky a svokry budete vždy dieťaťom predovšetkým vy sami, stále budete malí a omylní, pretože ony to robili inak a myslia to s vami dobre, sú predsa oveľa skúsenejšie. Dôkazom nie je nič menej než vaša vlastná existencia a úspechy, ktoré ste v živote dosiahli. Počítajte teda s tým, že vám do výchovy detí jednoducho budú hovoriť a vyberte si: buď sa s nimi budete donekonečna škriepiť, alebo sa povznesiete nad to, čo s vašimi deťmi robia. Áno, babičky ich budú rozmaznávať, narušia im režim a s najväčšou pravdepodobnosťou urobia všetko úplne inak ako vy. Pre deti je to však príjemná zmena a navyše platí, že rodičovské vzory sú tie najdôležitejšie. Nemusíte sa preto báť, že by vám starí rodičia vašich potomkov nejako pokazili, pretože to jednoducho pri svojich občasných návštevách nestihnú.
Dajte im úlohy a oceňte ich!
Starí rodičia sa často strácajú vo svojich nových úlohách a nevedia, kde je ich miesto. Plnú rodičovskú kompetenciu stratili, pretože ich deti už majú svoje vlastné rodiny, ale radi by boli ešte nejako prospešní. Niektorí si dovolia dávať rady (práve pre pocit užitočnosti), ale nedovolia si napríklad požiadať vás, aby mohli dieťa postrážiť cez víkend alebo s ním odísť na krátku dovolenku. Je preto dobré poprosiť ich o pomoc, dať im úlohu, ktorá je dôležitá, poteší deti a pre vás znamená značnú úľavu od každodenných povinností. A pretože nikto z nás nepočuje rád namiesto pozdravu kritiku, nevyčítajte im hneď po návrate, že má dieťa rozbité koleno, na sebe nemožné tričko a je málo natreté opaľovacím krémom. Naopak, poďakujte a oceňte ich ochotu, nasadenie a lásku, s akou sa vnúčaťu venovali.
Deti starých rodičov potrebujú.
Hoci si to niektorí rodičia odmietajú pripustiť, aj ich deti si od nich potrebujú oddýchnuť a nazbierať nové skúsenosti a zážitky i s inými ľuďmi. Babička a dedko sú na túto úlohu najpovolanejší. Deti s nimi spoznajú iné spôsoby trávenia voľného času, ako aj iné podoby výchovy. Učia sa tak, že svet nie je uniformný, je farebný a dá sa v ňom žiť rôznymi spôsobmi. Nachádzajú u starých rodičov voľnejšie pole pôsobnosti, ale zároveň preberajú viac zodpovednosti samy za seba. Konfrontáciou s požiadavkami rodičov tiež zisťujú, že svet nebude vždy iba podľa ich predstáv a že ľudia v ňom nie sú všetci rovnakí. Starí rodičia takisto odovzdávajú svojím rozprávaním deťom históriu rodiny, ale aj širšie kultúrne súvislosti. Ich čas plynie ináč ako ten rodičovský a majú aj iné poradie hodnôt. To všetko naše deti obohacuje, a preto je dobré riešiť spory dospelých dospelo a deťom a starým rodičom umožniť slobodne tráviť spoločný čas. Jednoznačne najhoršie riešenie konfliktov je trestať jednu či druhú stranu odnímaním náklonnosti a kontaktov: „Už nikdy nepôjdeš k babičke!“ Alebo podobne „chytro“ a „citlivo“: „Už nikdy neuvidíš vnuka!“
Buďme radi, že ich máme.
Keď budete uvedené preventívne opatrenia rešpektovať, je veľmi pravdepodobné, že si budete prítomnosť vlastných i partnerových rodičov užívať. Zároveň by vám malo byť jasné, že určenie hraníc nie je nič neľudské a kruté, ale, naopak, ochraňuje obidve strany pred zbytočnými napätými situáciami. Majte na pamäti, že drvivá väčšina problémov pramení z toho, že ľudia spolu nehovoria. Alebo keď už hovoria, povedia veci inak, než ako ich myslia. Keď svokra na adresu vášho dieťaťa prehlási: „Čo to má zasa ten chudáčik na sebe?“, môže tým tiež myslieť: „Vonku je zima a ja mám strach, aby neprechladol. Myslíš, že je dosť oblečený?“ Tieto zdanlivo jednoduché a priamočiare vety patria k vysokej škole medziľudskej komunikácie. Buďte láskaví, veľkorysí a milujúci.
Navigácia medzi hranícami starých rodičov: Riešenie bežných problémov s odbornými tipmi pre rodičov
Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti st. rodičov je tzv. náhradná osobná starostlivosť. Súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pokiaľ je to v jeho záujme. Väčšinou ide o prípady, kedy rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa alebo ju zanedbávajú, prípadne ju nemôžu zabezpečiť. Pri zverení súd uprednostňuje predovšetkým príbuzných maloletého dieťaťa (najmä starých rodičov). V rozhodnutí súd upraví práva a povinnosti osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov, prípadne jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Teda je potrebné, aby ste podali návrh na zverenie na príslušný súd, kde opíšete dôvody a všetky skutočnosti, prečo nemôžu rodičia maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho starostlivosť. Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na maloleté dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom.
Praktické rady ohľadom starostlivosti o deti starými rodičmi
Keďže štúdie ukazujú, že hoci starí rodičia hrajú dôležitú úlohu v živote detí, ich vklad do starostlivosti o deti nemusí priamo ovplyvňovať duševnú pohodu matky ani jej vzťah s deťmi, je dôležité zamerať sa na iné aspekty.
Starostlivosť starých rodičov nemá vplyv na pohodu mamičiek
Najnovšia štúdia Univerzity v Exeteri, spolupracujúca s tureckými univerzitami, analyzovala dáta od 1 495 matiek a ich detí. Zistilo sa, že množstvo času, ktoré deti trávia so starými rodičmi, nemá priamy vplyv na psychickú pohodu matiek ani na vzťah medzi matkou a dieťaťom. Ukázalo sa, že oveľa silnejšia je súvislosť medzi pohodou matky a správaním dieťaťa, a to bez ohľadu na pomoc od starých rodičov. Výskumníci zdôrazňujú potrebu venovať väčšiu pozornosť duševnému zdraviu rodičov, aby bola ďalšia generácia detí "v pohode".
Starí rodičia sú súčasťou identity dieťaťa
Napriek zisteniam štúdie, psychologička Lýdia Adamcová potvrdzuje, že vklad starých rodičov do výchovy dieťaťa a jeho vývoja je neodškriepiteľný. Starší ľudia a deti sú si mentálne a osobnostne bližšie, sú na jednej vlnovej dĺžke. Starí rodičia sú pre dieťa často životným príkladom, osobou, ktorá je milá, citovo blízka, chápajúca, empatická k detským potrebám, ochotná pomôcť či poradiť, nesúdi a nepoučuje. Ich prítomnosť je dôležitá pre kontinuitu rodu a zachovanie prúdenia lásky a sily v rodine.
Akceptovanie výchovných zásad rodičov
Psychologičky zdôrazňujú, že starí rodičia by mali akceptovať výchovné zásady rodičov. "Veď oni (starí rodičia) ho nemajú vychovávať. Len si ho užívať a s radosťou sa s vnúčatkami hrať… nemali by si ich kupovať darčekmi, ale aká by to bola starká, keby nedoniesla deťom cukríky alebo jabĺčka?… Moja mama a stará mama mojich detí mi povedala - ty si ich vychovávaj, ja už nemusím. Ja si ich budem len užívať a rozmaznávať."
Riešenie konfliktov a rozporov
Nie všetky vzťahy v rodine sú ideálne. Pre psychickú pohodu matky a následne aj dieťaťa môžu niekedy rodičia pristúpiť k prerušeniu kontaktu so starými rodičmi, ak sú vzťahy toxické alebo dochádza k neustálym konfliktom. V takýchto prípadoch je dôležité komunikovať a ak je to potrebné, nastaviť jasné hranice. Ak starí rodičia neakceptujú výchovné metódy rodičov, je potrebné si striktne nariadiť pravidlá a pripomenúť, že teraz je rad na rodičoch a ich spôsob výchovy by mali starí rodičia rešpektovať.
Prvé spanie dieťaťa u starých rodičov
Mnoho rodičov má obavy, keď má ich dieťa prvýkrát spať u starých rodičov. Tu je niekoľko tipov, ako túto situáciu zvládnuť:
- Príprava: Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo ho čaká, a uistite ho, že starí rodičia sa o neho dobre postarajú.
- Známé predmety: Zbaľte dieťaťu jeho obľúbenú hračku, deku alebo vankúš, aby sa cítilo bezpečnejšie.
- Rutina: Pokúste sa zachovať dieťaťu známu rutinu pred spaním, napríklad čítanie rozprávky alebo spievanie uspávanky.
- Komunikácia: Uistite sa, že starí rodičia vedia, ako dieťa uspať a čo robiť, ak sa v noci zobudí.
- Dôvera: Dôverujte starým rodičom, že sa o vaše dieťa dobre postarajú.
Je dôležité si uvedomiť, že primeraný vek, kedy je dieťa schopné prespať niekde bez rodičov, sa nedá jednoznačne určiť. V prvom roku života dieťa predovšetkým potrebuje matku a jej fyzickú blízkosť. Bez ohľadu na to, či je dojčené alebo nie. A neraz aj dlhšie, zvlášť ak je dojčené. Skúste starým rodičom umožniť, aby boli s vaším dieťaťom v čase, keď je to vhodné, aby ho čo najlepšie spoznali a aby s ním mohli tráviť čas. Práve to, že dieťatko budú dobre poznať, im prinesie pochopenie, že spoločne strávená noc by bola nocou plnou plaču namiesto vysnenej príjemnej noci. Zároveň ich uistite, že ich čas ešte len príde, jedného dňa dieťatko samé od seba bude túžiť stráviť noc u nich a bude nadšené, keď mu to dovolíte.