Právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v bulharských právnych predpisoch zahŕňa zodpovednosť a starostlivosť o dieťa. Rozlišuje sa medzi maloletými deťmi mladšími ako 14 rokov a maloletými deťmi vo veku od 14 do 18 rokov. Súd rozhodne, ktorému z rodičov prizná rodičovské práva, a zároveň nariadi opatrenia týkajúce sa výkonu týchto práv, osobných stykov a výživy. Neplnoleté deti sú povinné žiť so svojimi rodičmi, pokiaľ neexistujú vážne dôvody na opak.
Nehnuteľný a hnuteľný majetok maloletých detí, s výnimkou tovaru podliehajúceho skaze, možno previesť, zaťažiť záložným právom alebo inak s ním nakladať so súhlasom okresného súdu v mieste obvyklého pobytu detí, ak je to nevyhnutné alebo jednoznačne v prospech dieťaťa. Tieto opatrenia sa uplatňujú aj v prípade, že rodič nie je schopný vykonávať rodičovské práva a povinnosti z dôvodu telesnej alebo duševnej choroby, dlhodobej neprítomnosti alebo iných objektívnych dôvodov.
Súdne konanie o pozbavení výkonu rodičovských práv sa začína na okresnom súde na podnet samotného súdu, druhého rodiča alebo prokurátora. Súd môže rozhodnúť o umiestnení dieťaťa mimo rodiny, ak rodičia zomreli, sú neznámi, boli pozbavení rodičovských práv, vykonávajú obmedzené rodičovské práva, dlhodobo sa nestarajú o dieťa bez oprávneného dôvodu, alebo ak je dieťa obeťou domáceho násilia a jeho vývoj je vážne ohrozený.
V prípade nezhody rodičov žijúcich spolu v otázkach týkajúcich sa rodičovských práv, spor postupuje na okresný súd. Ak rodičia nežijú spolu a nedokážu sa dohodnúť, kto sa bude starať o dieťa, spor vyrieši okresný súd v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. Ak má dieťa aspoň 10 rokov, súd ho najprv vypočuje.
Rodičia môžu uzavrieť mimosúdne dohody o udelení a výkone rodičovských práv a dohodnúť sa na pravidlách styku s rodičom, ktorý nemá rodičovské práva. Tieto dohody však nie sú právne záväzné. Bez ohľadu na existenciu mimosúdnej dohody, ktorýkoľvek z rodičov môže podať na súd návrh na začatie konania vo veci rodičovských práv alebo úpravu styku s dieťaťom. Súd rozhodne o ďalšom výkone rodičovských práv bez ohľadu na mimosúdnu dohodu.
Kľúčové aspekty rozhodovania o starostlivosti o dieťa
Sudca môže rozhodnúť o akejkoľvek otázke predloženej súdu, vrátane miesta obvyklého pobytu, toho, ktorý rodič bude vykonávať rodičovské práva, pravidiel kontaktu medzi dieťaťom a druhým rodičom, práva na návštevy, povinnosti platiť výživné, voľby školy či mena dieťaťa.
Vo všeobecnosti rodič vykonávajúci rodičovské práva rozhoduje o každodennom živote dieťaťa, vrátane výberu školy. Ak rodičia nebývajú v spoločnej domácnosti, súd je povinný vydať rozhodnutie o tom, ktorý rodič bude mať rodičovské práva a ako sa bude udržiavať styk s druhým rodičom.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie.
Podľa nariadenia Brusel IIa (recast), deti schopné vytvoriť si vlastné názory majú právo dostať skutočnú a účinnú príležitosť vyjadrovať svoje názory, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcu. Ich názorom sa má prikladať náležitá váha v súlade s ich vekom a zrelosťou. Toto právo platí vo veciach rodičovských práv a povinností, ako aj v konaniach podľa Haagskeho dohovoru o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Európsky dohovor o výkone práv detí sa zaoberá právom detí na slobodné vyjadrenie ich názorov. Cieľom tohto dohovoru je podporovať práva detí tým, že sa im priznávajú osobitné procesné práva v rodinných konaniach, najmä v konaniach týkajúcich sa vykonávania rodičovských práv a povinností.
Podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, je v záujme dieťaťa udržiavať rodinné väzby s odlúčeným rodičom. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Praktické rady a súdny postup
Príslušným súdom na podanie žiadosti o priznanie rodičovských práv a povinností je okresný súd v mieste obvyklého pobytu odporcu.
V prípade potreby sa na súd alebo iný orgán možno obrátiť kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach. Rozsudky súdu sa vykonávajú v súlade s občianskym súdnym poriadkom.
Návrh na uznanie a výkon rozsudku vydaného zahraničným súdom alebo rozhodnutia iného zahraničného orgánu o výkone rodičovských práv sa podáva na mestskom súde v Sofii v súlade s Európskym dohovorom o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti.
V praxi sa súdy od veku 12 rokov pýtajú detí, s ktorým rodičom chcú žiť. Nie je však vylúčené, že vypočujú aj dieťa v nižšom veku. Často výsluch vykoná detský psychológ.
V prípade, že rodič bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom, pričom styk nie je súdnym rozhodnutím zakázaný alebo obmedzený, má dotknutý rodič právo domáhať sa určenia styku na súde. Je dôležité podať návrh na súd na úpravu styku, v ktorom sú presne vymedzené časy a dni stretnutí s dieťaťom.
Ak rodič zistí, že dieťa je zmanipulované alebo psychicky labilné, odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc, napríklad psychológa, a pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu o starostlivosti o deti.
Súd vždy primárne skúma najlepší záujem maloletých detí. Preto je dôležité, aby rodičia dbali na práva a potreby svojich detí a konali v ich najlepšom záujme.