Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka.
Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.
Všeobecne môžeme rozlíšiť tri základné štádiá rozvodového konania:
- Manželský /rodinný/ nesúlad.
- Manželský / rodinný / rozvrat/. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej.
- Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.
To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.
Vplyv rozvodu na deti podľa veku
Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod.
Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým.
V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.
Fázy adaptácie detí na rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
- V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
- V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.
Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Právne aspekty určovania otcovstva a starostlivosti o deti
Zákon stanovuje určité pravidlá, tzv. domnienky otcovstva, ktoré vychádzajú zo všeobecných skúseností a na základe nich určujú okruh možných otcov.
Domnienky otcovstva
- Prvou a zrejme najdôležitejšou domnienkou je tá, že za otca sa považuje manžel matky, pričom do rodného listu sa manžel matky zapíše vždy (bez ohľadu na to, či je skutočným biologickým otcom), ak sa dieťa narodilo aj v lehote 300 dní po zániku manželstva (napr. rozvodom alebo v dôsledku smrti niektorého z manželov). Odlišná je situácia len vtedy, ak sa dieťa narodí do 300 dní po zániku manželstva, ale žena sa v medziobdobí do narodenia dieťaťa znova vydá, potom matrika do rodného listu zapíše ako otca nového manžela.
- Iba ak je dieťa, povedané odborným slangom, právne voľné (teda neplatí prvá domnienka o manželovi matky a v rodnom liste dieťaťa nie je údaj o otcovi vyplnený, čo je najtypickejšie v prípade slobodných matiek), dá sa otcovstvo - prostredníctvom druhej domnienky otcovstva - určiť tým spôsobom, že matka a muž, ktorý sa za otca považuje, urobia o tejto skutočnosti súhlasné vyhlásenie na ktorejkoľvek matrike či na súde. Takto môžu rodičia postupovať i pred narodením dieťaťa, ak už bolo splodené. Ak niektorý z rodičov ešte nemá 18 rokov, musí takéto vyhlásenie urobiť pred súdom.
- Ak otcovstvo nie je určené prvým alebo druhým z opísaných spôsobov, prichádza na rad tretia domnienka otcovstva, o ktorej vždy rozhoduje v občiansko-právnom konaní súd. Zákon stanovuje, že ak nedošlo k určeniu otcovstva uvedeným spôsobom, môže dieťa (zastúpené opatrovníkom), matka i muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak žalobu podáva za dieťa opatrovník, môže to urobiť aj proti vôli matky. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa mal pohlavný styk v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej než stoosemdesiat a viac než tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo závažné okolnosti nevylučujú. Vychádza sa z predpokladu, že k pôrodu prichádza medzi šiestym a desiatym mesiacom od počatia, a ak sa v konaní pred súdom preukáže, že došlo medzi matkou dieťaťa a označeným otcom k pohlavnému styku, bude muž určený za otca dieťaťa rozhodnutím súdu, ak nepreukáže, že jeho otcovstvo je vylúčené (napr. neplodnosť, preukázanie, že otcom je niekto iný a pod.). Súd spravidla nariadi vypracovanie znaleckého posudku, a to najčastejšie z odboru genetiky alebo hematológie. V súčasnosti je možnosť vedecky vylúčiť alebo určiť otcovstvo mimoriadne vysoká a vierohodnosť výsledkov dosahuje takmer 100 percent. Tieto posudky však rozhodne nie sú lacné a súdu ich platí ten, kto v konaní prehrá.
Zákonodarca nedávno do zákona vložil aj ustanovenie o tom, kto sa považuje za otca dieťaťa, ktoré bolo oplodnené z asistovanej reprodukcie nazývanej umelé oplodnenie.
Starostlivosť o deti po rozvode
Rozvodové konanie bezdetných manželov alebo manželov, ktorých deti sú už dospelé, býva pomerne bezproblémové. Komplikovanejšia situácia však nastáva, ak sú manželia rodičmi detí, ktoré sú ešte maloleté. Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj starostlivosť o maloleté dieťa. Na Slovensku existujú tri takéto formy.
Na prvom mieste by mal stáť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nejde teda o záujem matky, no ani o záujem otca, ako si mnohí rodičia myslia. Pri svojom rozhodnutí súd zohľadňuje okolnosti, ako je záujem každého rodiča na úprave starostlivosti o dieťa, schopnosť rodiča zabezpečiť dieťaťu primerané prostredie, stabilitu, emocionálnu podporu a ďalšie relevantné aspekty, ktoré ovplyvňujú dobro dieťaťa. Dôležitým faktorom pri výbere konkrétnej formy starostlivosti je aj vzdialenosť bydlísk oboch rodičov a vzájomná komunikácia.
Formy starostlivosti o deti po rozvode
- Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Ide o stav, kedy je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, teda buď matky, alebo otca (nie obom rodičom). Málokto však vie, že osobná starostlivosť nemusí byť upravená len takto. V našej praxi sa často stretávame s tým, že sú otcovia prekvapení, že by dieťa malo byť zverené do ich starostlivosti, pretože im bolo povedané, že dieťa sa vždy zveruje do starostlivosti matky. Toto je mýtus. Otec je rovnocenný rodič ako matka. Ďalším mýtom je, že styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzený na každý druhý víkend v mesiaci. Podľa právnych predpisov má dieťa právo na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov. To sa dá, samozrejme, dosiahnuť len tak, že dieťa bude tráviť dostatočné množstvo času aj s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Konkrétnu úpravu styku rodiča s dieťaťom je potrebné vždy posúdiť individuálne s ohľadom na okolnosti daného prípadu. „Styk druhého rodiča s dieťaťom nemusí byť zúžený na každý druhý víkend v mesiaci. Vyššie uvedené možnosti sú len príklady. Styk je možné akokoľvek prispôsobiť potrebám dieťaťa a možnostiam rodiča. Každý prípad je iný.
- Striedavá osobná starostlivosť: Spoločnosť si však aj v tomto prípade často predstavuje striedavú starostlivosť veľmi jednotvárne, že rodičia sa striedajú po týždni alebo dvoch, no aj po troch dňoch. Často sa tiež zabúda na to, že rozsah striedavej starostlivosti nemusí byť len vyrovnaný. Je totiž možné dohodnúť sa aj na asymetrickej striedavej starostlivosti, kedy jeden rodič s dieťaťom strávi viac času a druhý menej. Dôvodom môžu byť pracovné povinnosti jedného z rodičov alebo aktivity dieťaťa. Uznávame, že asymetrická striedavá starostlivosť je zatiaľ na Slovensku skôr výnimočná. To sa však môže podariť len vtedy, keď úpravu starostlivosti prispôsobíme životu dieťaťa a jeho rodičov. Pokiaľ to urobíme naopak, teda sa budeme snažiť zmeniť život dieťaťa a jeho rodiča tým, že mu umelo naplánujeme život podľa ustálených pravidiel, nebude to s najvyššou pravdepodobnosťou fungovať.
- Spoločná osobná starostlivosť: Novinkou od roku 2023 v oblasti starostlivosti o deti je spoločná osobná starostlivosť. V prípade spoločnej starostlivosti ide v podstate o pokračovanie v starostlivosti tak, ako bola nastavená v priebehu trvania manželstva. Vďaka tomu majú rodičia väčšiu flexibilitu pri organizácii svojho času s dieťaťom. Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov len na základe ich dohody. Podmienkou je súhlas so spoločnou starostlivosťou oboch rodičov. Musí byť však preukázané, že toto riešenie je v záujme dieťaťa. V prípade spoločnej starostlivosti nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty, ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku alebo výživné. Rozsudok súdu v tejto forme starostlivosti bude krátky a obaja rodičia budú mať rovnaké práva a povinnosti. Predpokladá sa, že sa budú vedieť v každej situácii spoločne rozhodovať, prispôsobiť sa a budú komunikovať.
Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. Kto má v starostlivosti deti po rozvode? Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.
Klienti sa nás často pýtajú, kedy sa súd zaoberá tým, či je možné zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd musí v tomto prípade skúmať, či bude tento druh starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa, ak s ním súhlasí minimálne jeden z rodičov dieťaťa.
Špecifické situácie a rady pre rodičov
Dobrý deň. My sme sa s manželom rozviedli a dieťa ja mam v starostlivosti. Nemáme dane súdom, že kedy sa môže ex stretávať s dieťaťom, mame to dohodou. Dnes má, ale zaskočila detska lekárka, keď môj ex išiel s dcérou k nej iba po recept a doktorka povedala, že keďže je mne zverenám dcéra, tak jemu nemôže dať recept a ani on snou nemôže chodiť k doktorovi. Že sa nemôže podpísať, že súhlasí s liečbou. To som bola v šoku. Veď je to jeho dieťa akože nemôže, keď obaja s tým nemáme problém. To nemá on žiadne právo na dieťa a ani povinnosť? Len raz za čas sa s ním stretne a to je všetko? A, že keď je chorá, tak nemôže ísť s ňou ani na OCR. A keď ja náhodou nebudem môcť byť na OCR kvoli práci a on môže, tak prečo. Je dôležité, aby mali rovnaký trvalý pobyt? Neviete mi niekto poradiť?
Dobrý deň, pokiaľ sa staráte o dieťa tak ako uvádzate, tak je vysoká pravdepodobnosť, že by súd dieťa zveril do Vašej starostlivosti. Prostredie, v ktorom bude dieťa v budúcnosti vyrastať musí zabezpečovať jej zdravý a bezpečný život a rozvoj.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, v prípade rozvodu, kde je prítomný problém alkoholizmu, súd bude pri rozhodovaní o zverení detí zohľadňovať najlepší záujem detí. Je dôležité nazbierať dôkazy o nevhodnom správaní manželky, napríklad dokumentáciu od lekárov alebo svedectvo od ľudí, ktorí boli svedkami jej správania. Môžete podať návrh na rozvod spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde môžete navrhnúť zverenie detí do vašej starostlivosti. Ak je situácia naliehavá, možno požiadať aj o predbežné opatrenie, ktorým by súd rozhodol o dočasnej úprave starostlivosti o deti.
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov po rozvode ich manželstva, súd vždy rozhoduje na základe individuálnych okolností každej jednej veci. Osobne si ale nemyslím, že len na základe toho, že Vám onedlho končí rodičovská dovolenka a Vy ešte nemáte zabezpečenú prácu, by Vám súd dieťa nezveril do osobnej starostlivosti. Právna úprava styku s dieťaťom totiž vychádza z toho, že prítomnosť druhého rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, pri styku s dieťaťom predstavuje pre toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv a povinností, o ktorom môže rozhodnúť len súd a za výnimočných okolností - teda len v prípade, ak by to bolo v záujme maloletého dieťaťa - to by bolo napr. v prípade, ak hrozí zdravotná, morálna či osobnostná ujma dieťaťa (§ 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 3 Zákona o rodine). Ujma v uvedenom zmysle by hrozila dieťaťu napríklad v situácii, keď by bolo v súdnom konaní preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že otec by dieťaťu fyzicky ublížil, alebo ak by otec viedol taký spôsob života, ktorý je pre dieťa nesprávnym príkladom a pod. Slovenská právna úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, totiž vychádza zo zásady, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, čo sa prejavuje aj pri rozhodovaní súdu o styku rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, s dieťaťom.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, prípad ako je ten Váš sme už mali. Dieťa má viac ako 6 rokov a preto je možné v konaní vykonať znalecké dokazovanie. Nie je nič nezvyčajné, ak sa dieťa zverí otcovi, ktorý sa oň stará viac ako matka.
Potrebujem poradiť. Som rozvedená a žijem so svojimi dvoma deťmi u partnera. Deťmi sú zverené mne a k otcovi chodia vždy presne podľa rozhodnutia súdu. No vždy, keď sa vrátia, sú nervózne a často naštvané, pretože na ne len kričí, rýpe do nich a často ich aj ponižuje. Nás, s partnerom, samozrejme ohovára a nadáva na nás, čo deťom veľmi prekáža. Stalo sa, že naposledy, keď deti boli u neho, bolo zasa dusno a oni sa obrátili na sociálku, o čom som sa dozvedela až od nich. Napriek tomu sme s partnerom chceli, aby naďalej chodili k otcovi a dali mu ešte jednu šancu. No dnes prišla pracovníčka sociálneho na kontrolu k ich otcovi a boli u neho aj deti. Samozrejme sa pohádali a najhoršie je, že z jeho domu odišli. Boja sa ho. Nechcú sa tam vrátiť a nechcú k nemu chodiť. Čo mám robiť? Dá sa to nejak rozumne vyriešiť?
Nakoľko stretávanie otca s deťmi máte upravené súdnym rozhodnutím, úpravu styku môžete zmeniť iba súdnou cestou. V zásade sú dve možnosti. Prvou možnosťou je, že deti by sa v súdom určenom čase nezúčastnili styku s otcom, treba však počítať s tým, že otec sa môže domáhať výkonu tohto súdneho rozhodnutia. Druhou možnosťou je, že by ste podali návrh, v ktorom by ste poukázali na to, že doterajšia úprava už nie je v záujme Vašich detí. V návrhu by ste popísali skutkové okolnosti, a uviedli, že sa deti otca boja, a že odmietajú sa s ním stretať. Súd v konaní však bude skúmať názor detí, s prihliadnutím na ich rozumovú vyspelosť. Môže ich za tým účelom aj vypočuť. Úspech Vám však neviem zaručiť, pretože každý jeden zásah do rodičovských práv a povinností, vrátane styku otca s deťmi, musí byť adekvátnym spôsobom odôvodnený.
Moja krstná mama sa rozvádza. Chcem sa opýtať, aká je šanca, že pridelia jej maloletú 13-ročnú dcéru do starostlivosti otcovi, ak je nezamestnaný a nemôže poberať žiadnu dávku, keďže nepracoval. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode totiž zisťuje jednak skutočný stav veci, ale tiež najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd zo zákona musí skúmať tzv. skutočný stav veci, pričom pri zisťovaní skutočného stavu veci sa nemôže uspokojiť s vykonaním iba tých dôkazov, ktoré navrhnú účastníci konania. Až po dôkladnom zistení skutočného stavu veci a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v súlade s článkom 5 Zákona o rodine bude súd rozhodovať o tom, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný automaticky nemusí znamenať, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak by však otec dieťaťa chcel mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti súd bude zisťovať akým spôsobom chce zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť z finančnej stránky. Tzn. že nezamestnanosť (môže byť i krátkodobá) automaticky nemusí znamenať nemožnosť zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Rovnako skutočnosť, že je nezamestnaný žiadnym spôsobom neovplyvňuje jeho povinnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podľa ustanovenia § 62 ods. Súd sa však ani v tomto smere neuspokojí s jednoduchým zistením, že otec dieťaťa je nezamestnaný. V prvom rade je potrebné skúmať, prečo je otec dieťaťa nezamestnaný. V mnohých prípadoch sa totiž rodičia dobrovoľne vzdávajú vyššieho príjmu, aby nemuseli platiť také vysoké výživné. Súd totiž skúma schopnosti a možnosti povinného rodiča z výživného. Tzn. že súd bude skúmať, či je v jeho schopnostiach a možnostiach zamestnať sa, dosahovať vyšší príjem a tým lepšie zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa. Nárok na výživné Vaša sesternica nestratí tým, že jej otec je nezamestnaný. Za určitých okolností (kedy napríklad z objektívnych dôvodov si nevie jej otec nájsť zamestnanie) to však môže ovplyvniť výšku výživného. Podľa ustanovenia § 75 ods. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Po zistení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (t.j. nákladov na starostlivosť o Vašu sesternicu a tiež nákladov na starostlivosť o spoločnú domácnosť) a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd pristúpi k určovaniu výšky výživného.
Môj manžel sa chystá podať na rozvod a má v pláne požiadať o umiestnenie nášho dvojročného syna do svojej výchovy. Môže vo svojom prospech použiť kamerové záznamy z nášho domu, na ktorých som zosnímaná, ako naňho vrieskam v dôsledku stresu po oznámení rozvodu? Okrem toho, navštevujem psychoterapeuta s cieľom lepšie zvládnuť túto situáciu. Môže sa to považovať za zaťažujúcu okolnosť?
Dobrý deň, Váš manžel nie je oprávnený použiť záznamy, ktoré si zrejme urobil na mobilný telefón bez Vášho súhlasu. Uvádzam tiež, že ak bývate spolu v jednom dome /byte/, manžel Vás nemôže z domu /bytu vyhodiť a ani vysťahovať na ulicu, lebo ide o Vaše obydlie.
Rozvádzate sa? Tipy, ako pomôcť deťom zvládnuť rozvod. -- Lekári
Je dôležité, aby mali rodičia rovnaký trvalý pobyt, aby sa vyhli komplikáciám, no nie je to absolútne nevyhnutné. Dôležitejšia je dohoda a komunikácia.
Deti potrebujú cítiť lásku oboch rodičov. Nemôže to byť o tom, že jeden z partnerov, je úplne jedno ktorý, na toho druhého nadáva a ponižuje ho, či už priamo pred dieťaťom alebo tým spôsobom, že dieťaťu sa náhodou niečo nevydarí a napríklad matka povie: „Si presne ako tvoj otec.” Niekedy k tomu možno ešte pridá aj nejakú hanlivú nadávku. Určite nie je v poriadku zaťažovať dieťa tým, že bude vedieť kopu detailov ohľadom konkrétnych konfliktov medzi rodičmi. Či už si niekto našiel druhého partnera či partnerku, alebo to bolo niečo iné. Sú to veci, ktoré majú zostať medzi dospelými a dieťa by ich nemalo počúvať v rámci prestrelky výčitiek. Nevyužívať dieťa ako štít, nemanipulovať ho proti druhému rodičovi, to sú dôležité veci. Dieťa býva zvyčajne už od momentu, keď sa o rozvode dozvie, nešťastné, lebo si nevie predstaviť svoj život bez jedného z nich. Dieťa má rado oboch rodičov. Je neisté, zmätené, nerozumie tomu a bojí sa svojej budúcnosti. Takéto rozhodnutie je veľmi ťažké a nemala by to byť úloha dieťaťa. Aj keď sa ho treba spýtať na názor a predstavu toho, ako by mohli fungovať spoločne ďalej - a to hlavne v prípade starších detí - nie je správne mu pokladať priamu otázku a nútiť ho vybrať si, s kým chce žiť.
V poslednom období je moderná striedavá starostlivosť. Čo sa týka striedavej starostlivosti, je dôležité si uvedomiť, že to nie je vhodné pre každú rodinu. Je to naozaj vhodné len pre tých, kde sa partneri napriek rozvodu vedia dohodnúť, vedia spolu komunikovať, vedia riešiť spoločne problémy, nevnášajú do toho hnev a vedia sa hlavne na výchovných veciach dohodnúť a spolupracovať. Inak je to vlastne pre dieťa ešte horšia situácia, ako keď tí rodičia žili spolu a hádali sa.
Je dôležité, aby mali rovnaký trvalý pobyt, aby sa vyhli komplikáciám, no nie je to absolútne nevyhnutné. Dôležitejšia je dohoda a komunikácia.
Rozvod môže byť náročný pre všetky zúčastnené strany, no je dôležité, aby sa rodičia zamerali na najlepší záujem dieťaťa a našli pre neho vhodnú formu starostlivosti. Starostlivosť o deti po rozvode je výzvou, ale aj povinnosťou, ktorú je potrebné plniť s citlivosťou a zreteľom na potreby a pohodu dieťaťa.
Dieťa treba uistiť o tom, že rozvod nie je jeho vinou. Ako prežívajú deti rozvod? Na čo treba pred, počas aj po období trvania rozvodového konania myslieť? V čom sú špecifiká striedavej starostlivosti? A akým chybám je dobré sa vyhnúť? Spoločne s Denisou Vargovou z Centra Slniečko sme sa snažili nájsť na tieto otázky odpovede. Denisa Vargová je vedúcou Centra pre deti a rodiny v Nitre prevádzkovaného neziskovou organizáciou Centrum Slniečko, n.o.. V rámci projektu Bez modrín sme sa rozhodli venovať téme vplyvu rozvodu na deti práve teraz, pred prázdninami. Zo štatistík totiž vyplýva, že práve po obdobiach, kedy spolu trávia ľudia viacej času, rozvodov vo väčšej miere pribúda. Väčšine rozvodov predchádzajú nejaké konflikty. Deti veľmi citlivo vnímajú, že v rodine sa niečo deje a situácia je vyhrotenejšia. Niekedy sa síce rodičom podarí to napätie čiastočne utajiť, je však veľmi dôležité, aby v prípade, že sa rozhodnú ísť cestou rozvodu, o tom dieťaťu povedali priamo oni dvaja, najlepšie spoločne. Na to asi nadväzuje to, že treba dieťa uistiť o tom, že rozvod v žiadnom prípade nie je jeho vinou. Dieťa si totiž raz-dva vysvetlí situáciu po svojom a spojí si nesúvisiace udalosti - dieťa neposlúchalo, mamina bola z toho nahnevaná, ocino sa hneval tiež, následne sa pohádali. Treba jasne povedať, že ten rozvod sa týka vzťahu tých dvoch dospelých ľudí a dieťa za to nemôže, neurobilo žiadnu chybu, vôbec s tým nemá jeho správanie nič spoločné.