Verejnosť sa často zaujíma o rekordy, ktoré sú spojené s príjemnými správami. Sú to prípady, kde sa dosahujú neobyčajné úspechy v rôznych oblastiach života. Potom je tu však kategória, pri ktorej nestačíme vychádzať z úžasu. A v nej sa nachádza aj mnoho extrémnych pôrodných rekordov. Veď aj samé z vlastnej skúsenosti vieme, že priebeh tehotenstva je väčšinou pre nás aspoň v niektorom z období riadna fuška. Keď sa k tomu pridá ešte nejaké „naj“, ktoré pripraví žene o záťaž naviac, musíme potom už len chápavo pokyvkávať hlavou a obdivovať, ako sa so všetkým dokázala vysporiadať.
Najmladšia matka
Keď sa verejnosť dopočula o prípade deväťročného dievčatka, ktoré bolo znásilnené a následne porodilo, apelovala na prísnejšie tresty aj v krajinách, kde to nie je z hľadiska ich kultúry problém. To sa však ešte vtedy nevedelo o jednom prípade z minulosti. Dotyčná žena prezradila svoje tajomstvo až ako 75 ročná babička. Svoje prvé dieťa totiž priviedla na svet už ako päťročná! Keď vezmeme stranou všetky etické prešľapy, ktoré sú viac ako neprípustné, musíme sa zamerať na hru prírody, ktorá sa v tomto prípade odohrala. Lina začala totiž menštruovať už ako batoľa, keď mala len osem mesiacov. Kvôli tomu mohla otehotnieť i vo veku, keď sa mala ešte zaujímať o hračky a nie o problémy mladých mamičiek.
V súčasnosti existujú prípady, keď sa mladé ženy stávajú matkami vo veľmi útlom veku. Jedna z nich, ktorá bude mať čoskoro 20 rokov, sa delí o svoje pocity a skúsenosti. "No, pravdu povediac, som tu ja 😀aj som chcela zalozit novu temu co sa týka mladuckých mamiciek, nech zistim ci som naozaj jediná, ci som sama v tom no zrusili mi ju, bo som si neskoro vsimla ze je uz toho dost tu popisané, ale nic to, nevadi.....takze ja mám 19 a ked sa mi babo narodi, budem mat 20, takze to sa da povedat ze budem patrit medzi tie maldsie mamicky..ked nad tim rozmýslam az je to neuveritelne, bo ja som bola vzdy taká ze som vyhlasovala, ja decko necem, ja decko necem, ja po s kole pojdem do sveta, najdem si chlapa a budem si uzivat a tak..a zrazu som aj toho chlapa nasla 😀 a ten moc tuzil po babene z coho som bola dost prekvapená a cim dlhsie tym viac som si uvedomovala ze to mysli vazne a zacala som sa zahrávat s tou myslienkou ze dobre, budeme mat bábo a ted su mi deti milsie a milsie a moc sa tesime obaja na nho."
Extrémne pôrodné rekordy
Rekordy sa nám zväčša spájajú s príjemnými správami. Niektorá dáma dostane šaty zo stoviek živých ruží, niektoré bábätko najrýchlejšie prelezie úsek na lezúňskych pretekoch alebo niekde zaznamenajú unikátnu úrodu nejakého ovocia. Potom je tu však kategória, pri ktorej nestačíme vychádzať z úžasu. A v nej sa nachádza aj mnoho tehotenských rekordov.
Najväčšie bábätko
Svet zrejme šokovali viaceré prípady keď sa za posledné mesiace narodilo bábätko s váhou okolo siedmich kíl. Nuž ich mamičky mali čo robiť, aby priviedli na svet takýchto valibukov, no ani jedna nemala na Talianku, ktorá v roku 1955 priviedla najväčšie bábätko na svete. Jeho váha bola tesne nad desiatimi kilogramami a po deväť mesiacov v nej rástol potomok, ktorého hmotnosť by vystačila aj na zdravé trojičky. Smutnou správou však je, že bábätko do pár hodín od pôrodu zomrelo. Slovenským rekordmanom v tomto smere je šesť kilový Matúško, ktorý sa narodil tento rok. Kvôli čomu sa však na svet prichádzajú až takéto veľké deti? Dôvodom je často nepoznaná a preto i neliečená cukrovka rodičky, ktorá sa takto prenáša aj na dieťa. Samozrejme, v týchto prípadoch musí prísť na rad cisársky rez, ktorý celý pôrod jednoznačne uľahčí.
Najmenšie bábätko
Opačný prípad musia riešiť mamičky, ktorým sa narodia príliš drobné bábätká. Zväčša ide o predčasné pôrody, kedy musí maternicu suplovať inkubátor. Veda ide stále dopredu a tak sa lekárom podarí zachrániť už aj päťmesačný plod, čo je oproti minulosti nádherný úspech. Rekord si dlhý čas držal 234 gramový drobček. Potom však prišiel koniec minulého roka a s ním prekvapivo maličký, len 200 gramový chrobáčik, ktorý prišiel na svet dokonca už na konci štvrtého mesiaca. I keď mu lekári nedávali takmer žiadnu šancu na život, nakoniec sa im podarilo tento boj vyhrať a po piatich mesiacoch mohli odísť spolu s mamičkou do svojho príbytku.
Najstaršia a najmladšia rodička
Dáma zo Španielska držala v rukách hneď dva rekordy. Prvým bolo, že sa vo veku 67 rokov stala najstaršou rodičkou na svete a s tým sa spája hneď aj ďalší šok, pretože v tomto roku rodila vôbec po prvýkrát. Dopomohlo jej k tomu umelé oplodnenie, vďaka ktorému vyliečili dlhoročný problém s neplodnosťou. Zo zdravotných dôvodov bol nariadený cisársky rez. Španielka priviedla na svet dokonca dvojičky, no netešila sa z nich dlho. O dva roky žiaľ zomrela a o deti sa stará jej rodinný príslušník. Iná žena si však drží rekord v prirodzenej ceste otehotnenia. Svoje bábätko priviedla týmto spôsobom na svet až tesne po šesťdesiatke. Údajne najstarším otcom na svete je až 90 ročný inak mimoriadne plodný deduško, ktorý mal dokopy až 21 detí.
Najpočetnejšia mamina a najviac detí počas jedného pôrodu
Zájdime ešte trochu do histórie, v osemnástom storočí totiž nájdeme prípad matky, ktorá priviedla na svet najviac detí. Bola ňou jedna ruská žena, ktorá porodila neskutočných 69 detí. Tento rekord sa jej podaril i vďaka tomu, že ich viackrát porodila niekoľko naraz. Najviac ich bolo sedem a udialo sa tak raz. Tieto rekordy sú často ovplyvňované prostredníctvom umelého oplodnenia. Tá, ktorá ich však porodila najviac, sa k nim dopracovala prirodzenou cestou. A teraz poďme k tomu číslu - drobčekov bolo až desať!
Značk My Tummy - Tehotenske saty "Lilly" modrozelene
Pohľad do minulosti: Deti ako pokračovanie rodu
Pre manželov bolo dieťa kedysi požehnaním. Hneď, ako sa mladí ľudia zosobášili, očakávalo sa, že budú mať deti. „Potomkovia boli potrební ako pomoc pri mnohých domácich prácach, prácach na gazdovstve, na roli či pri chove statku. No predovšetkým sa deti vnímali ako pokračovanie rodu, života vôbec. Neplodnosť bola neželaná, chápaná ako ‚trest Boží‛, ľudia sa za ňu hanbili. Neschopnosť priviesť na svet potomstvo sa v prvom rade hľadala u ženy. Bezdetné ženy boli hanlivo nazývané „jalové“, ‚plané‛, ‚mŕtve‛. Ponižované boli aj slobodné matky - volali ich ‚prespanky‛ alebo ešte horšie. Dieťa, ktoré porodila a nemalo otca, volali ‚pankhart‛. V katolíckych rodinách sa rodilo detí viac než v protestantských regiónoch. Priemerný počet potomkov na jeden manželský pár býval približne 5 detí. No nebolo raritou, ak sa v obci nachádzala rodina s 10 - 12 deťmi. Vysoký počet novorodencov súvisel predovšetkým s úrovňou vzdelania obyvateľstva a nepoznania techník antikoncepcie. Hoci sa detí rodilo veľa, isté percento z nich umieralo zakrátko po narodení (štatistiky uvádzajú, že začiatkom 19. storočia umieralo až 20 percent novorodencov). Čo sa týka pohlavia dieťaťa, je samozrejmé, že v patriarchálnej spoločnosti, kde dominovali muži, boli viac vítaní mužskí potomkovia než dcéry. Syn predsa ostával doma, dcéra odchádzala. Dcéry, resp. ženy vôbec, boli chápané v istom zmysle ako druhoradé bytosti, pomocníčky mužov. Do istého času boli dokonca vyňaté z práva dediť nehnuteľný majetok. Pri vydaji boli vyplatené hnuteľným venom. Dieťa bolo pokrstením v kostole, pri ktorom prijalo nové meno, prijaté nielen za člena kresťanskej cirkvi, ale i za plnoprávneho člena spoločnosti. Keď sa prišlo z krstu, hovorilo sa: „Odniesli sme pohanča, doniesli sme kresťanča!“ Deti, ktoré umreli nepokrstené, boli považované za neúplné duše. Krstiny boli radostnou udalosťou pre celú rodinu. Pri príležitosti krstu vybrali biologickí rodičia dieťaťu krstných rodičov, s ktorými sa navzájom stali „kmotrovcami“. Kmotrovský vzťah, hoci mnohokrát bez stupňa pokrvnej príbuznosti, nadobúdal charakter silného puta medzi rodinami. Krstní rodičia sa stali celoživotnými mentormi dieťaťa, sprevádzali ho pri jeho dôležitých životných krokoch - pri narodeninách dieťaťa, prijímaní, birmovke/konfirmácii, vyučení sa, či sobáši. Pri každej významnejšej udalosti boli prizývaní k rodinnému stolu. V prípade úmrtia rodičov platilo nepísané pravidlo, že práve krstní rodičia sa postarajú o prípadnú sirotu.
Od narodenia sa o dieťa starala matka. Bola to jej povinnosť i výsada. Malé dieťa si nosila stále tam, kde bola ona - tmolilo sa okolo nej, keď robila okolo sporáka, upratovala, prala, či kopala zemiaky na roli. Úzke puto bolo najmä v období kojenia dieťaťa. Dokladom tesného kontaktu s matkou sú mnohé dômyselné spôsoby nosenia dieťaťa na tele matky, kolísky nad posteľou, či poľné kolibačky. Keď už bolo dieťa odrastenejšie, vartovali ho starší súrodenci. Dávať dieťa do opatery starých rodičov je novšia záležitosť z 2. polovice 20. Deti sa veľmi zavčasu dostávali do pracovného rytmu rodiny. Bolo to dané tým, že malinké dieťa neoddeľovali od pracujúcich členov, aby „malo pokoj a kľud“. Naopak. Batoľa si matka nosila všade, kde bola ona. A tak malé deti najskôr očami sledovali rodičov pri robote, odkukávali ich pohyby, ťahy. Vďaka detskej schopnosti napodobňovania sa skoro deti stávali veľmi zručnými a kreatívnymi. Už 4 -5 ročné dievčatká, dnešné škôlkarky, pásali húsky, neskôr ovečky i kravy. Upratovali dvor, zametali, hrabali, zberali ovocie, lesné plody, bylinky... Keď boli deti staršie, vnímavejšie, práca chlapcov a dievčat sa začala diferencovať. Dievčatá už okolo 10 rokov sa učili variť, piecť, šiť, vyšívať, tkať, pliesť. Veľmi cenené boli tiež znalosti z pestovania a spracovávania ovocia a zeleniny. Otcovia a dedovia zaúčali zasa chlapcov v ťažkých mužských prácach - chlapci pomáhali pri oraní, bránení, kosení, mlátení, chodili s dospelými na drevo do hory, starali sa o dobytok. Chlapcov si brávali podomoví obchodníci so sebou na cesty na zaučenie. Matky si na sezónne poľnohospodárske práce vodili so sebou aj 11 - 12 ročné deti. Alebo niekedy si majetnejší príbuzní najali ako pastierika (pasáčka) chudobného chlapca z rodiny. Vykonával drobné poľnohospodárske práce a pomáhal pri chove zvierat len za stravu, lebo sa to chápalo ako rodinná výpomoc.
Proces skultúrnenia človeka sa uskutočňuje v prvom rade v rodine. V rámci nej si deti osvojovali základy spoločenského správania sa. Dôraz sa kládol na potrebu úcty voči druhým ľuďom, najmä voči starším a autoritám. Deti museli rešpektovať hlavné osoby v dedine - učiteľa, farára, žandára... Rodičia učili deti mravným zásadám vlastným správaním. Na dieťa mohli výchovne vplývať tiež susedia, starší ľudia, učiteľ, farár, kantor,... jednoducho všetci dospelí členovia dedinského spoločenstva. Keď napríklad dieťa na ulici niečo vyparatilo, hocikto z dospelých ho mal právo potrestať, aj fyzicky. A rodičia sa neurazili, naopak. Prišli spolu s „hriešnikom“ ešte raz sa ospravedlniť a poďakovať za usmernenie. Fyzické tresty sa nechápali samoúčelne ako „bitie detí“, ale ako nástroj sebauvedomenia sa dieťaťa. Pri výchove platila kedysi zásada: „Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko!“
tags: #najmladsie #no #najodvaznejsie #dieta