Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov a ústrednou udalosťou ich náboženstva. Je to čas osláv, ktorý sa spája s mnohými tradíciami a symbolikou. Okrem náboženského významu, ktorý sa sústreďuje na Ježišovo zmŕtvychvstanie, má Veľká noc aj hlboké korene v starších pohanských zvykoch, ktoré oslavovali príchod jari a nový život. Narodenie dieťaťa počas tohto obdobia môže byť vnímané ako symbol nového začiatku a požehnania.
Pochopenie Veľkonočného obdobia
Cirkev v 4. storočí stanovila, že Veľká noc pripadá v každom roku vždy na prvú nedeľu po jarnom splne mesiaca. Najskôr sa teda Veľká Noc môže sláviť 22. marca a najneskôr 25. apríla. Kvetná nedeľa je nedeľou pred Veľkonočnou nedeľou a je začiatkom Veľkého týždňa. Zelený štvrtok je spomienkou na ustanovenie Eucharistie. Veľká (Biela) sobota je dňom pohrebného odpočinku, pričom až v predvečer veľkonočnej nedele sa slávi Veľkonočná vigília, ktorou sa začína slávenie Ježišovho zmŕtvychvstania. Na Veľkonočnú nedeľu kresťania oslavujú Ježišovo vzkriesenie a víťazstvo života nad smrťou.
Veľká noc je spolu s Vianocami jedným z dvoch sviatkov, počas ktorých sa na bohoslužby často zúčastňujú aj ľudia, ktorí nie sú v kostole. Pre kresťanov je Veľká noc dôležitým obdobím, pretože im pripomína obetu, ktorú pre nich priniesol Ježiš, keď zomrel za ich hriechy. Napriek Ježišovmu mučeniu a ukrižovaniu je Veľká noc časom radosti. Ježišovo vzkriesenie znamená nový život, novú nádej a porážku smrti a utrpenia.
Symbolika Veľkonočnej nedele
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov dňom oslavy Ježišovho vzkriesenia. Podľa Matúšovho evanjelia anjel odvalil kameň, ktorým bol Ježišov hrob zatvorený. Keď prišli k hrobu ženy, zistili, že hrob je prázdny. Anjel im oznámil, že Ježiš vstal z mŕtvych. Tento deň symbolizuje víťazstvo života nad smrťou a predstavuje nový začiatok.
V ľudových tradíciách je Veľkonočná nedeľa spojená s obnovou prírody po zime. Symbolika otvárania všetkého na nebi a na zemi sa preniesla aj do slovenského zvyku nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť. Medzi ľuďmi panovala predstava, že počas veľkonočného týždňa majú nadprirodzené sily najväčšiu moc.
Vplyv dňa narodenia na osobnosť
Každý deň v týždni má svoje špecifické čaro a vplyv. Podľa starých tradícií a presvedčení je deň, v ktorom sa narodíme, spojený s určitou planétou alebo vesmírnym telesom, ktoré ovplyvňuje našu povahu a osud.
Narodenie v nedeľu
O nedeľných dieťatkách sa hovorí ako o mimoriadne ľúbezných. Zväčša ostávajú optimistami aj v živote, sú obdarené veľkodušnosťou a láskou k životu. Nechýba im kreativita, komunikatívnosť, hrdosť a vznešenosť. Niekedy sa však títo ľudia nechajú unášať vlastnou dokonalosťou a stanú sa z nich sebastredné a márnivé, chválenkárske bytosti. Občas sú tiež priveľmi hluční a arogantní.
Posledný deň v týždni, kedy by sme mali oddychovať, je pod patronátom Slnka. Nedeľniatka sa môžu v živote spoľahnúť na to, že na ostatných pôsobia sympaticky a sú to deti šťasteny. Svet financií je to miesto, kde môžu zažiariť. Sú to podnikaví ľudia, ktorých bavia hry a často aj vyhrávajú. Sú kreatívne a odvážne duše a rodení vodcovia. Obľubujú spoločnosť, no doprajú si aj čas osamote. Vyniknú v profesiách ako sociálny pracovník, módny dizajnér, predajca, učiteľ, podnikateľ či umelec. Pri vytváraní priateľstva sú nároční. Ak už sú vo vzťahu, cenia si originalitu a vedia, aké správanie je vhodné.
Tradície a symbolika spojené s narodením dieťaťa
V minulosti sa narodeniu dieťaťa pripisoval veľký význam a s tým súviselo množstvo povier a tradícií. Budúca mamička sa po tehotenstve dočkala. Nastal čas pôrodu. Pred vlastným rodením rozviazali rodičke všetky tkanice a šnúrky na odeve, rozpustili vlasy a sňali jej z prsta snubný prsteň, aby bol pôrod čo najrýchlejší. Tesne pred pôrodom sa odporúčalo potriasť ovocný strom, aby sa rodička rýchlo zbavila plodu.
Hneď po pôrode si príbuzenstvo bedlivo obzrelo dieťa. Podľa ľudových predstáv bol osud človeka určený už pri narodení, preto sa z určitých znakov na tele novorodenca mohlo usudzovať na jeho ďalší vývoj a prospech. Keď sa narodilo dieťa s výraznejším ochlpením po tele - na pleciach, hrudi, chrbte či tvári, babica hovorievala: „Nenarodilo si sa nám bohaté, ale chlpaté, a máme ťa radi také, aké si. Dieťa, ktoré hneď po pôrode zatínalo pästičky, malo byť skúpe v živote, novorodenec so zrasteným obočím mal mať silu a z jeho pohľadu vraj iným ľahko „príde z očí“. Dve hviezdy (vlasové víry) vo vláskoch veštili dlhý a plodný život.
Osobitne si všímali placentu. Ak sa jej časť prilepila dieťaťu na telíčko, hovorilo sa, že prišlo na svet v košieľke, a takéto dieťa malo mať šťastie vo všetkom, čoho sa len dotkne. Kúsok placenty mu schovali na pamiatku. V niektorých častiach Slovenska placentu po pôrode zakopávali do zeme, lebo v praktikách čiernej mágie sa dala zneužiť. Keďže v minulosti sa rodilo v jednej rodine podstatne viac detí ako dnes, nebývalo nijako výnimočné, ak rodičia mali až desať potomkov. Siedme dieťa v poradí - najmä keď to bol syn - malo byť obdarené liečiteľskými či vešteckými schopnosťami. Verilo sa, že každé dieťa má na nebi svoju hviezdu. Keď sa narodí, hviezda sa objaví a bude ho sprevádzať celý život.
Dôležitý bol aj čas narodenia. Za nevhodnú na pôrod sa pokladala dvanásta hodina - či už v noci alebo napoludnie. Za najmenej priaznivý deň na pôrod sa považoval Veľký piatok, najšťastnejším dňom bol Štedrý deň. Podľa toho, či mesiac pribúdal, alebo ubúdal, sa usudzovalo na dĺžku života novorodenca.
Predčasne narodené deti a ich špecifiká
Je dôležité spomenúť, že bez ohľadu na deň narodenia, niektoré deti prichádzajú na svet predčasne. Každé jedenáste dieťa na Slovensku, čo je približne 5 000 detí ročne, sa narodí predčasne. Tieto detičky nie sú z biologického hľadiska pripravené na život mimo maternice a hrozí im preto množstvo zdravotných rizík. Dlhodobé zdravotné následky sa u predčasne narodených vyskytujú desaťkrát častejšie ako u donosených novorodencov a v celej Európe nedonosené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku takmer o tretinu.
Predčasne narodené deti ešte nie sú pripravené na život mimo maternice. „Čím skôr sa narodiac, tým majú všetky orgány nezrelšie. Prežívanie predčasne narodených detí sa stále zlepšuje, avšak majú neorganizované cykly spánku a bdenia, oneskorený vývoj psychomotorických funkcií, môžu mať problémy s rečou, poruchy zraku a sluchu," uviedla Iveta Jančoková, hlavná koordinátorka občianskeho združenia Malíček, ktoré sa venuje predčasne narodeným deťom a ich rodinám.
Hyperaktivita, poruchy pozornosti a koordinácie týmto deťom neskôr spôsobujú problémy v škole. Objavujú sa aj ďalšie problémy s trávením a výživou, vývojom psychomotoriky, imunitným systémom a dýchaním. V porovnaní s ostatnými majú častejšie zvýšenú inzulínovú rezistenciu, ktorá môže viesť k vzniku viacerých chorôb, zvýšený krvný tlak a zníženú reprodukčnú schopnosť. Vývoj a zdravotné komplikácie, ktoré môže predčasný pôrod so sebou priniesť, treba sledovať neustále, a to minimálne do piateho roku života dieťaťa.
„Ak sa dieťatko narodí predčasne, je dôležité korigovať jeho vek. U predčasne narodeného dieťaťa sa jeden vek počíta odo dňa, keď sa narodilo a druhý, korigovaný vek, odo dňa, keď sa malo narodiť," vraví Jančoková. Korigovaný vek sa používa na sledovanie očakávaného vývinu a rastu dieťaťa, teda všetkého, čo by dieťa malo robiť, množstva potrebného spánku či jedenia.
tags: #narodenie #dietata #na #velkonocnu #nedelu