Majster Pavol z Levoče bol neskorogotický rezbár a sochár, ktorý po roku 1500 pôsobil v Levoči. Je známy predovšetkým ako tvorca slávneho levočského hlavného oltára, najvyššieho dreveného oltára na svete. Jeho dielo predstavuje vrcholné obdobie spišskej rezbárskej tvorby a ovplyvnilo celé generácie umelcov v strednej Európe.
Archívne pramene ho evidujú pod menami „Paulus Sculptor“ alebo „Paul Schnitzer“. Počiatky jeho rezbárskej aktivity sa kladú do Krakova. V Levoči pôsobil približne od roku 1500 až do svojej smrti v rokoch 1537-1542. Jeho tvorba bezprostredne vychádzala zo staršej spišskej rezbárskej tvorby konca 15. storočia.
Počas svojich ciest sa oboznámil s tvorbou významných európskych umelcov, ako bol holandský sochár Nicolaus Gerhaert z Leidenu, či norimberskí majstri Veit Stoss a Tilman Riemenschneider. Tieto vplyvy sa neskôr pretavili do jeho jedinečného umeleckého štýlu.
Život a pôsobenie v Levoči
V levočských archívnych dokumentoch sa Majster Pavol spomína od roku 1506. Bol aktívnym členom levočského Bratstva Corporis Christi a mestskej rady. Okrem umeleckej činnosti sa venoval aj obchodu a vlastnil poľnosti. Spiš a jeho centrum Levoča v tom období patrili k významným hospodárskym a kultúrnym oblastiam Uhorského kráľovstva, čo vytvorilo inšpiratívne prostredie pre umelca jeho formátu.
Jeho rodinné väzby, najmä manželstvo s Margitou, dcérou významného levočského mešťana Melchiora Messingschlägera, a fakt, že si ho mesto vybralo za tvorcu hlavného oltára, svedčia o tom, že Pavol bol v Levoči známy už pred realizáciou svojich najvýznamnejších diel.
Dielo Majstra Pavla
V prvom desaťročí 16. storočia Majster Pavol zrealizoval monumentálne diela. Zhotovil oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici (dokončený v roku 1509) a pracoval na oltári vo farskom kostole v Levoči.
V rozpätí ďalších desiatich rokov vznikli pozoruhodné oltáre:
- Oltár Narodenia v Levoči
- Oltár sv. Vavrinca v Hrabušiciach (1510 - 1515)
- Oltár sv. Margity v Mlynici (1515 - 1520)
- Oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote (1516)
- Oltár sv. Anny v Levoči (okolo roku 1516)
- Oltár sv. Jánov v Levoči (1520)
Nasledujúce desaťročie prinieslo nielen štýlovú zmenu v jeho tvorbe, ale aj komornejšie realizácie, najmä pre šarišské mestá Sabinov, Prešov a Bardejov. Najzaujímavejším príkladom je Skupina Ukrižovania z Bardejova (1520 - 1530).
Najvýznamnejšie diela
Najcennejšou časťou interiéru Baziliky sv. Jakuba v Levoči je dielo Majstra Pavla z Levoče, národná kultúrna pamiatka. Ide predovšetkým o hlavný oltár sv. Jakuba s výjavom Poslednej večere a sochami Madony, sv. Jána a sv. Jakuba. Tento monumentálny oltár, merajúci 18,6 metra, je považovaný za najvyšší drevený oltár na svete.
Ďalšie významné diela Majstra Pavla sa nachádzajú v Chráme sv. Jakuba, vrátane oltára Narodenia, oltára sv. Mikuláša, oltárov štyroch Jánov, oltára sv. Anny a jazdeckej sochy sv. Juraja.
Jeho tvorba zdobí interiéry aj v iných kostoloch na Spiši. Medzi ne patria hlavný oltár sv. Juraja vo farskom kostole v Spišskej Sobote (1516), hlavný oltár v Hrabušiciach, oltár sv. Margity v Mlynici, ako aj Madony v Ľubici a v Slovenskej Vsi. Medzi vynikajúce práce patrí aj skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi.
Majster Pavol a jeho dielňa
Majster Pavol viedol pravdepodobne dobre prosperujúcu dielňu, na ktorej vzniku mnohých diel sa podieľali aj jeho spolupracovníci. Určiť presný podiel autorstva majstra a dielne je však stále problematické.
Jeho pôsobenie umelecky stvárnil v roku 1956 Ľudo Zúbek v historicko-životopisnej próze Skrytý prameň, ktorá sa v roku 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania.
Skrytý prameň 1973 SK film Historický
Osobný život a záhady
Posledná písomná zmienka o Majstrovi Pavlovi je datovaná v Levoči rokom 1537 a viaže sa k vražde, spáchanej jeho synom Lukášom na neznámom tovarišovi z Krakova. Okrem syna mal Pavol ešte tri dcéry. Jeho život nenapĺňala len umelecká tvorba.
Napriek rozsiahlemu výskumu mnohé aspekty jeho života ostávajú zahalené tajomstvom. Nevieme presne, kde sa narodil, ani aké bolo jeho celé meno. Pri masívnom požiari v Levoči v roku 1550 zhoreli mnohé dokumenty, ktoré by mohli objasniť jeho pôvod a rané roky.
Odborná obec považuje rok 1460 za pravdepodobný dátum jeho narodenia, na základe nálezu dátumov 1460 až 1517 na zadnej strane oltárneho krídla levočského hlavného oltára. Odborníci predpokladajú, že tieto dátumy uvádzal rezbár krátko pred dokončením diela.
Odkaz Majstra Pavla
Mozaika života a osobnosti Majstra Pavla z Levoče je zatiaľ neúplná, postupne sa skladá z útržkov mnohých dobových dokladov. Jeho život a dielo už vyše stopäťdesiat rokov predstavujú veľkú výzvu pre historikov umenia.
Sústredený archívny výskum v roku 1966 presne určil dom, v ktorom Majster Pavol v Levoči žil a tvoril. Po jeho obnove v 70. rokoch 20. storočia v ňom v roku 1987 sprístupnili samostatnú múzejnú expozíciu.
Výstava diel Majstra Pavla je pozvánkou hľadať a poznávať jedinečnosť nášho kultúrneho dedičstva. Je pripomenutím našej povinnosti vedieť o našich koreňoch a chrániť toto kultúrne dedičstvo.
Majster Pavol z Levoče patrí k najvýznamnejším rezbárom strednej Európy a jeho dielo dodnes obdivujú návštevníci z celého sveta. Jeho domov, dom č. 20 na námestí v Levoči, je dnes Múzeom Majstra Pavla a svedectvom jeho nesmrteľného umenia.
