Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej cirkvi. Slávi sa 25. decembra, ale má aj predsviatok (od 20. decembra) a posviatok (do 31. decembra).
Obsahom sviatku je oslava vtelenia a telesného narodenia Ježiša Krista. Na slávenie Kristovho narodenia sa gréckokatolíci pripravujú 40-dňovým obdobím nazývaným Filipovka. V byzantskej liturgii sa obdobie prípravy na sviatok Narodenia Pána vyvinulo medzi 7. a 9. storočím, čo je pomerne neskorý dátum.
V roku 1966 bola Rusínskej byzantskej hierarchii v Spojených štátoch amerických udelená Svätou stolicou možnosť skrátiť toto pôstne obdobie na dva týždne, takže sa praktizuje od 10. do 24. decembra. V rámci nášho obradu sa predvianočné obdobie, ktoré sa začína 21. novembra, zameriava na tajomstvo Vtelenia.
Dve nedele pred Narodením Pána sú liturgicky späté s týmto sviatkom. Prvá, Nedeľa praotcov, je spomienkou na všetkých starozákonných svätých, ktorí úplne dôverovali Bohu a trpezlivo očakávali príchod Mesiáša.
Predprazdenstvo alebo predsviatok Narodenia Pána sa slávi päť dní, od 20. do 24. decembra. V liturgických knihách je predpísaný prísny pôst na Predvečer Narodenia Pána, čiže na 24. december, aby sme si pripomenuli útrapy a núdzu Márie a Jozefa pred Kristovým narodením.
Charakteristické pre Predvečer Narodenia Pána sú kráľovské hodinky, čiže bohoslužba celebrovaná verejne len trikrát v roku - v predpoludnia Predvečera Bohozjavenia (5. január), Svätého a veľkého piatku a Predvečera Narodenia Pána (24. december).
Presne o polnoci začnú radostne zvoniť všetky zvony a oznámia svetu, že sa narodil Vykupiteľ. Po pochmúrnej recitácii vybraných žalmov náhle zaznie radostný spev.
Liturgické hymny a piesne sú skvostami a majstrovskými dielami byzantskej hymnografie. Zložili ich takí veľkí hymnografi ako svätý Roman Sladkopevec, svätý Sofrón Jeruzalemský, svätý German Konštantínopolský, svätý Ján Damaský, svätý Kozmas Maiumský, svätý Štefan Sabbaita a ďalší.
Liturgické texty a pozdravy
Tropár sviatku:
Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, - prinieslo svetu svetlo múdrosti. - Lebo mudrci hviezdou sa poučili, - klaňať sa ti ako Slnku pravdy - a uznávať teba, Východ z výsosti.
Kondák sviatku:
Dnes Panna rodí večného Boha. - Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. - Anjeli s pastiermi ho oslavujú.
Prokimen:
Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli.
Aleluja:
Vyslobodenie poslal Pán - svojmu ľudu.
Irmos:
Veľké a slávne tajomstvo vidím: - Nebo, jaskyňu a Pannu ako trón z cherubínov, - i jasle, kde spočíva Kristus, Boh, - ten, čo ho svet obsiahnuť nemôže.
Tropár (cirkevnoslovansky):
Kristus sa rodí, oslavujte ho! Kristus prišiel z neba, privítajte ho! Kristus je na zemi, jasajte!
Tradičný vianočný pozdrav:
Christós raždájetsja! Slavite jeho! - Kristus sa rodí!
V rámci posviatku Kristovho narodenia gréckokatolíci slávia 26. decembra Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke, 27. decembra Svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana a 29. decembra Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judejskom Betleheme, aby zabil Krista.
Od 25. do 31. decembra sa gréckokatolíci zdravia osobitným pozdravom: Christós raždájestja! Odpoveď: Slavíte jehó! Po slovensky: Kristus sa rodí!
Eucharistická liturgia sviatku Kristovho narodenia, pri ktorej kňaz používa liturgický formulár svätého Jána Zlatoústeho, sa má sláviť 25. decembra.
Vianočné tradície a zvyky
Svätá večera si vyžaduje špeciálnu prípravu a prestretie. V strede stola, medzi dvoma sviecami, ktoré sú počas večere zapálené, je umiestnený veľký okrúhly bochník bieleho chleba, ozdobený tradičnými symbolmi podobnými veľkonočnej paske, nazývaný „kračun“.
Zasadací poriadok pri tejto večeri je taký, že otec ako hlava domácnosti sedí na čele stola a rodina sedí vôkol neho. Okrem sedenia pre celú rodinu je tam vždy jedno voľné miesto, ktoré je vyhradené pre nečakaného hosťa, pre ktorého v duchu slovanskej pohostinnosti má byť vždy miesto.
Pred začiatkom večere otec zapáli sviecu, ktorá symbolizuje objavenie sa hviezdy, a vedie spev sviatočného tropára s celou rodinou zhromaždenou okolo stola.
Otec potom objíme a pobozká každého člena rodiny, a keď vyslovuje svoje priania zdravia a šťastia, podáva každému kúsok chleba (prosfory) namočeného v mede. Táto spoločná účasť na chlebe symbolizuje spoločnú účasť na živote s Ježišom a med predstavuje Božie požehnanie.
Keďže predvečer sviatku Narodenia Pána je tradične pôstnym dňom, na svätej večeri sa nikdy nepodáva mäso alebo mäsové produkty. Na mnohých miestach je zvykom, že sa vylučujú aj mliečne produkty. Tradičné menu vždy obsahuje bezmäsité jedlá, ale veľmi rozmanité a pripravené veľmi starostlivo. Bezmäsité jedlá symbolizujú pokoru a chudobu, ktorá obklopovala Kristovo narodenie.
Počas večere vládne radostná atmosféra pripomínajúca anjelské posolstvo, ktoré bolo odovzdané pastierom v prvý Štedrý večer: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10 - 11).
Medzi podávaním tradičných jedál umocňuje sviatočnú radosť spievanie kolied, spomienky rodiny a rozprávanie zábavných príbehov. Po večeri sa zvyčajne dodržiava určitý rituál, ktorý pozostáva zo spievania kolied a otvárania darčekov.
Vianočný stromček je takisto súčasťou byzantskej vianočnej tradície, ale má novší pôvod, svoju cestu do domácností byzantských katolíkov si našiel na konci 19. storočia z Nemecka. Vždy zelený strom nám pripomína večný život, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus, zatiaľ čo ozdoby stromčeka nám pripomínajú jeho duchovné dary a požehnania.
Koledovanie a Betlehem
Koledovanie má v našom ľude stáročnú tradíciu. Prevzali sme ho z Kyjeva, rovnako ako mnoho ďalších náboženských zvykov. Koledovanie sa prvýkrát spomína v Živote kyjevského kniežaťa svätého Vladimíra Veľkého (980 - 1015). Odpradávna bolo bežným zvykom, že skupina mladých ľudí, oblečená ako anjeli alebo pastieri, nosila vymodelovanú hviezdu a chodila od domu k domu, aby svojím koledovaním priniesla radosť obyvateľom („Dom zveseliti“).
Súčasťou vianočnej tradície nášho ľudu sú aj koledníci s betlehemom. Títo koledníci sa vyvinuli zo stredovekých „mystérií“ (t. j. náboženských divadelných predstavení, ktoré zobrazovali biblické príbehy). Betlehem je zbožné stvárnenie prvých Vianoc, v ktorom ako herci vystupujú pastieri a anjeli. V závislosti od scenára sa môžu objaviť aj ďalší herci, ako napríklad Herodes, traja mudrci, diabol atď.
Stredobodom tohto predstavenia je malý model chrámu so scénou Ježišovho narodenia vnútri. Obvykle ho nosia dvaja mládenci oblečení ako anjeli a kladú ho na stôl v dome, ktorý navštívia. Okolo tohto chrámu sa odohráva dráma Narodenia s dialógmi, koledami a hudbou.
Betlehemská hra sa zvyčajne končí tým, že jeden z členov skupiny zablahoželá k Vianociam a zaspieva pieseň „Mnohaja lita - Mnoho rokov“ pre všetkých členov rodiny.