Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je časovo obmedzená vekom dieťaťa, ale trvá až do momentu, kým sa dieťa nie je schopné samo o seba postarať. To znamená, že aj po dovŕšení plnoletosti môže dieťa mať nárok na výživné, ak preukáže, že nie je schopné sa samo živiť. V prípade plnoletého dieťaťa je kľúčovým kritériom jeho schopnosť samostatne sa živiť. Ak plnoleté dieťa nie je schopné zabezpečiť si vlastné živobytie, má nárok na výživné od rodiča.
Kedy je dieťa považované za neschopné sa samostatne živiť?
Najčastejším dôvodom, prečo plnoleté deti žiadajú od rodičov výživné, je pokračujúce denné štúdium na strednej alebo vysokej škole. Denné štúdium, ktoré vyžaduje prítomnosť dieťaťa počas väčšiny pracovného týždňa, výrazne obmedzuje alebo úplne znemožňuje možnosť plnohodnotného zamestnania. Iné formy štúdia, ako napríklad diaľkové štúdium, sa posudzujú individuálne, pričom sa berie do úvahy, či umožňujú dieťaťu popri štúdiu aj pracovať. V prípade diaľkového štúdia, ktoré je často realizované popri zamestnaní, vyživovacia povinnosť zvyčajne nevzniká. Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom na vznik vyživovacej povinnosti.
Výnimkou, kedy plnoleté dieťa môže mať nárok na výživné aj v prípade, že neštuduje, je trvalé zdravotné postihnutie, ktoré mu objektívne znemožňuje nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť. Toto postihnutie musí byť trvalé a musí znemožňovať dieťaťu akúkoľvek prácu, nie len obmedzovať výkon niektorých povolaní.
Základné princípy určovania výšky výživného
Výživné je definované ako pravidelný finančný príspevok rodiča, ktorý zabezpečuje dieťaťu podiel na životnej úrovni rodiča a uspokojuje jeho potreby. Základným kritériom pri určovaní výšky výživného je životná úroveň rodiča, nie výška výdavkov na dieťa. Dieťa má právo žiť na takej materiálne kvalite života, akú má aj jeho rodič. Rodič s vyšším príjmom bude platiť vyššie výživné, bez ohľadu na konkrétne výdavky na dieťa.
Neexistuje žiadny presný matematický vzorec na výpočet výživného. Súdna prax sa v tomto smere líši, pričom niektoré autority odporúčajú výšku výživného v rozmedzí 20-30 % z príjmov povinného rodiča, v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Je však dôležité brať do úvahy aj špecifické okolnosti každého prípadu, najmä pri podnikateľoch s nulovými oficiálnymi príjmami, ale vysokou životnou úrovňou.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa a zároveň na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Súd uzná len opodstatnené výdavky a aj tie musí rodič primerane optimalizovať s vedomím, že výživné má prednosť.
Majetkové pomery rodičov zahŕňajú nielen príjmy, ale aj ostatné majetky (nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory) a rovnako aj pasíva (dlhy, pôžičky). Súd potrebuje mať čo najlepší prehľad o oboch stranách.
Okrem príjmov a majetkových pomerov sa pri určovaní výživného zohľadňujú aj schopnosti a možnosti rodičov, vrátane ich vzdelania, veku, zdravotného stavu a uplatnenia na trhu práce. V prípade dobrovoľnej nezamestnanosti alebo bez príjmu súd môže vychádzať z potenciálneho príjmu, ktorý by rodič mohol dosiahnuť na základe pracovných ponúk na trhu práce. Súd tiež prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič podstupuje, a na prípady, kedy sa rodič bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania.
Minimálne výživné je zákonom stanovené vo výške 30 % zo sumy životného minima a musí ho platiť každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery alebo schopnosti. Maximálne výživné nie je zákonom striktne určené, ale je obmedzené právom rodiča vychovávať dieťa ako produktívneho človeka.
Brigádnicka práca dieťaťa popri štúdiu síce nevylučuje nárok na výživné, ale môže ovplyvniť jeho výšku. Ak je príjem z brigády zanedbateľný, nemá výrazný vplyv. Ak je však nezanedbateľný, súd môže výšku výživného primerane znížiť.
Konanie o určenie / zrušenie vyživovacej povinnosti
Konanie o určenie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania upraveného v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Aj keď je možné podať návrh ústne do zápisnice, prax ukazuje, že písomný návrh je preferovaný a efektívnejší.
Podanie návrhu na súd
- Pre maloleté dieťa: Návrh sa podáva na súd v obvode bydliska maloletého dieťaťa. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Miestna príslušnosť súdu pri maloletých deťoch sa určuje podľa okolností v čase prvého rozhodovania súdu a trvá po celú dobu.
- Pre plnoleté dieťa: Návrh sa podáva na všeobecný súd navrhovateľa, ktorým je súd v mieste trvalého pobytu navrhovateľa (plnoletého dieťaťa).
V návrhu na súd je potrebné uviesť:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a rodiča, proti ktorému návrh smeruje (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, prípadne kontaktné údaje).
- Čoho sa domáhate: Jasné vyjadrenie požiadavky na určenie výživného a jeho výšky.
- Odôvodnenie: Podrobné zdôvodnenie právneho nároku plnoletého dieťaťa na výživné a jeho požadovanej výšky.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov: Prehľad o vašich príjmoch, výdavkoch na domácnosť, osobnú spotrebu a štúdium. Doloženie dôkazov je nevyhnutné.
- Prílohy: Rodný list, prípadne iné relevantné dokumenty (napr. potvrdenie o návšteve školy, doklady o príjmoch a výdavkoch).
Po podaní návrhu súd vypočuje oboch účastníkov a vykoná nevyhnutné dokazovanie na zistenie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške. Súd tiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov a ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Zročné výživné a jeho splácanie
Zročné výživné sa určuje v prípadoch, kedy súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Ide o rozdiel medzi už zaplateným a novourčeným výživným za obdobie od podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť splácanie zročného výživného v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pričom splátky by mali byť nastavené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Platenie výživného plnoletému dieťaťu
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom pre plnoleté dieťa je, že sa uhrádza "k rukám" plnoletého dieťaťa. To neznamená nutne osobné odovzdanie, ale to, že do dňa splatnosti musí mať dieťa výživné v svojej dispozícii. Odporúča sa používať trvalý príkaz s dostatočným časovým odstupom, aby peniaze prišli na účet dieťaťa najneskôr v deň splatnosti. Pri platbe poštovou poukážkou je potrebná ešte väčšia časová rezerva.
Hoci zákon o rodine uvádza, že nad rámec výživného rodič nemusí prispievať, odporúča sa určitá miera flexibility. Nepredvídateľné výdavky dieťaťa môžu presahovať výšku výživného. Ak rodič nikdy neprispeje nad rámec výživného, môže očakávať častejšie návrhy na zvýšenie výživného zo strany dieťaťa a prísnejšie posudzovanie výšky výživného zo strany súdu.
Informačná povinnosť dieťaťa
Dieťa má nepriamo informačnú povinnosť voči rodičovi týkajúcu sa všetkých podstatných skutočností súvisiacich s trvaním nároku na výživné alebo jeho výškou. Škola nie je povinná informovať rodiča o štúdiu plnoletého dieťaťa, preto je dôležité, aby dieťa túto povinnosť plnilo. V prípade pochybností môže rodič písomne vyzvať dieťa k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Ako upraviť výživné na dieťa od začiatku do konca
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinné, ale môže priniesť pridanú hodnotu. Advokát so zameraním na rodinné právo môže pomôcť pri určovaní priorít, pripravení návrhu a zastupovaní v celom súdnom konaní.