Otázka „kedy je správny čas na dieťa“ zamestnáva vašu hlavu možno už od čias prvej stredoškolskej lásky. Určite ste ju neraz rozoberali s partnerom, rodičmi a priateľmi, vymenovali ste rôzne „za aj proti“. Možno túto dilemu ešte stále riešite alebo už medzitým máte potomka, či uvažujete o ďalšom dieťatku. Kedy je však naozaj to najvhodnejšie obdobie?
Mnohé ženy cítia, že biologické hodiny im začínajú tikať už okolo 25. roku života. Samozrejme, je to veľmi individuálne. Sú aj ženy, ktoré túžia po dieťatku ešte skôr a sú aj také, ktoré dieťa nechcú mať vôbec. Ide o slobodné rozhodnutie každej ženy.
Bez ohľadu na to, či ste žena alebo muž, pokiaľ ste už dospelým človekom a ak máte vážny vzťah, je veľmi pravdepodobné, že neustále musíte čeliť otázke okolia: “A kedy budete mať bábätko?” Ak máte viac šťastia a túto otázku neustále nedostávate, je možné, že nad ňou začínate uvažovať aj sami a premýšľate nad tým, kedy je vlastne ten pravý čas na to mať prvé dieťa. Odpoveď na túto otázku, samozrejme, záleží od mnohých faktorov.
Štúdie a vedecké poznatky
Štúdia, ktorá bola realizovaná Univerzitou južnej Kalifornie, prišla s veľmi zaujímavým zistením, ktoré navyše môžeme považovať za relevantné, nakoľko práve táto nezisková výskumná univerzita bola v roku 2000 časopisom Time vyhlásená za “univerzitu roka”.
Na čo teda vedci prišli? Výsledky štúdie im ukázali, že najlepší čas na prvé dieťa je u ženy vek 35 rokov z dôvodu, že mentálne schopnosti matky sú vtedy na najvyššej možnej úrovni.
Spomínanej štúdie sa zúčastnilo celkom 830 žien, ktoré už boli po pôrode aj po menopauze. Vedci sa rozhodli skúmať ich plánovacie schopnosti, vizuálnu predstavivosť, verbálnu pamäť, schopnosť koncentrovať sa a ich pozornosť. Ukázalo sa, že ženy, ktoré mali svoje prvé dieťa po dosiahnutí 24. roku svojho života, obstáli v testoch mentálnej zručnosti, verbálnej zručnosti a v riešení problémov lepšie ako ženy, ktoré sa stali matkami vo veku 15-24 rokov. Najlepšie ale v testoch obstáli ženy, ktoré mali svoje posledné dieťa po 35. roku svojho života.
Inú štúdiu publikoval aj portál Medical News Today a hovorí sa v nej o tom, že mozog dospelého človeka je plne vyvinutý až po veku 25 rokov. Po tomto veku sa u nás oveľa viac rozvinú vlastnosti, ktoré sú pri výchove dieťaťa nevyhnutné, ako napríklad trpezlivosť, prispôsobivosť, schopnosť plánovať či empatia.
Štúdia pod vedením vedcov z Univerzity v Soule skúmala viac ako 4000 kórejských žien. Do štúdie sa zapísali začiatkom roku 2000, keď mali v priemere 52 rokov. Sledovali ich približne 18 rokov, do roku 2018, aby medzi nimi porovnávali úmrtnosť. To naznačuje, že ideálny vek na splodenie prvého dieťaťa je 25 rokov.
Gynekológ Marian Kollár uvádza, že z lekárskeho hľadiska je ideálny biologický vek na prvý pôrod v našich zemepisných šírkach okolo 18. až 23. roku života, pričom hranica do 25 rokov sa mu pozdáva najviac.
Psychologička Anežka Imrišková dodáva, že z pohľadu zodpovednosti a zabezpečenia je pochopiteľné, že ženy odkladajú materstvo po tridsiatke, kedy sú ich deti často chcené a vytúžené.
Klinický psychológ Martin Miler tvrdí, že žena po štyridsiatke je oveľa vyzretejšia, pokojnejšia a vyrovnanejšia, čo môže byť pre dieťa prospešné. Zároveň uvádza, že 35. rok života je považovaný za ideálny aj z psychologického hľadiska, kedy sú ženy často s dobre rozbehnutou kariérou, čo im umožňuje plnohodnotne si užiť materskú.
Výhody a nevýhody tehotenstva v rôznych vekových obdobiach
Výhody tehotenstva vo vyššom veku:
- Ženy, ktoré mali svoje prvé dieťa po dosiahnutí 24. roku svojho života, obstáli v testoch mentálnej zručnosti, verbálnej zručnosti a v riešení problémov lepšie ako ženy, ktoré sa stali matkami vo veku 15-24 rokov.
- Po 25. roku života sa u žien oveľa viac rozvinú vlastnosti, ktoré sú pri výchove dieťaťa nevyhnutné, ako napríklad trpezlivosť, prispôsobivosť, schopnosť plánovať či empatia.
- Ženy po tridsiatke sú často psychicky zrelšie, vedia, čo chcú, majú jasno v prioritách a môžu si materskú plnohodnotne užiť.
Nevýhody tehotenstva vo vyššom veku:
- Plodnosť ženy vekom veľmi výrazne klesá. V 25 rokoch je pravdepodobnosť otehotnenia po 3 mesiacoch snaženia sa asi 20 %. Plodnosť následne postupne začína klesať vo veku 32 rokov a po 35. roku je pravdepodobnosť otehotnenia po 3 mesiacoch snaženia sa už len 12 %.
- Po 35. roku života rastie riziko rôznych zdravotných komplikácií pre plod aj rodičku, ako napríklad cisársky rez, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, vrodené chyby, narodenie mŕtveho plodu či preeklampsia.
- Ženy nad 26 rokov môžu mať v neskoršom veku zvýšené riziko srdcových chorôb.
- Ženy, ktoré mali dieťa v tínedžerskom veku, mohli zaznamenať negatívne následky na ich vzdelávanie alebo kariéru.
- Mladé mamičky častejšie bojujú s obezitou a depresiami.
- Žena medzi 30. - 40. rokom života si musí uvedomiť, že bude zažívať jeho pubertu a svoje klimaktérium naraz.
- Z medicínskeho hľadiska je potrebné dôslednejšie sledovať genetické parametre plodu, čo je pre budúcu mamičku psychickou záťažou.
Telo po tridsiatke: Zmeny a výzvy
S pribúdajúcim vekom sa mení naše telo a s ním aj procesy, ktoré v ňom prebiehajú. Každé obdobie života má svoje špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť na ceste za štíhlou postavou a celkovým zdravím.
Metabolizmus a diéta po 30-ke
Po 35-ke sa prirodzene spomaľuje metabolizmus, znižuje sa produkcia estrogénu u žien a testosterónu u mužov. Telo si pýta viac pozornosti. Zrazu zistíte, že to, čo kedysi fungovalo, už nestačí. Ani zdravá strava, ani pohyb nemajú ten istý efekt ako pred desiatimi rokmi.
Pri drastickom znížení príjmu kalórií sa telo prispôsobí a začne spaľovať menej, aby prežilo. Tento jav, známy ako metabolická adaptácia, vysvetľuje, prečo drastické diéty často zlyhávajú. Menej jedla a nedostatok pohybu vedú k strate svalovej hmoty. Svaly sú však najväčším spaľovačom energie v tele. Ich strata vedie k nižšiemu bazálnemu metabolizmu, čo znamená, že telo v pokoji spaľuje menej kalórií, čo môže viesť k priberaniu na váhe, aj keď jete menej.
Hlad, stres a únava môžu spôsobiť hormonálnu búrku. Ghrelín (hormón hladu) stúpa, leptín (hormón sýtosti) klesá a stres znižuje výkonnosť inzulínu. Kortizol, stresový hormón, sa zvyšuje, keď ste v strese, nevyspatí alebo dlhodobo hladní. Jeho hladiny klesajú pri drastických diétach alebo nízkom príjme kalórií. Vysoký kortizol zvyšuje ukladanie tuku, hlavne v oblasti brucha. Chronický stres bez ventilácie vedie k zápalom, pomalšiemu metabolizmu a priberaniu.
Znižujúcej sa spotrebe energie, ako aj odbúravaniu tukov, sa postavte cieleným silovým tréningom. Dobre vyvinuté svaly spotrebúvajú energiu aj v pokojnom stave, na rozdiel od tých mľandravých.
Ako na to? Kľúčové kroky k zdravému životnému štýlu po 30-ke
Mnohé z týchto zmien nepotrebujete riešiť diétou. Možno potrebujete viac stromov, menej stresu, viac pohybu, menej premýšľania.
Pohyb v prírode: Nordic walking je jednou z najšetrnejších, ale zároveň veľmi efektívnych foriem kardio pohybu v prírode. Pomáha zlepšiť kondíciu, posilniť držanie tela a podporiť spaľovanie tukov bez nadmernej záťaže na kĺby. Je ideálny pre začiatočníkov aj ženy po 35-ke. Vedomá chôdza bez hudby a mobilu, len vy a krok. Pomáha ukotviť sa v prítomnosti. Každý krok je ako jemná masáž nervového systému. Ľahký beh či turistika aktivujú mitochondrie - malé spaľovne energie v bunkách.
Strava bohatá na živiny: Strava by mala byť bohatá na bielkoviny - s chudým mäskom a množstvom rýb. Ako vegetariánske alternatívy sú vhodné strukoviny, sója aj mliečne produkty. Komplexné sacharidy z celozrnných výrobkov a zo zeleniny vás nasýtia aj pri nízkom počte kalórií, a to nadlho. Vitamín C z ovocia a zo zeleniny posilní imunitný systém. Vitamín B z orechov v kombinácii so 6- až 8-hodinovým spánkom pôsobia ako balzam na vaše ťažko skúšané nervy.
Eliminácia stresu: Menej stresu pre vás znamená aj menej pocitov hladu, a teda nižšiu hmotnosť. Preto je dôležité eliminovať ho čo najviac, prípadne ho kompenzovať dlhšími oddychovými pauzami.
Silový tréning: Znižujúcej sa spotrebe energie, ako aj odbúravaniu tukov, sa postavte cieleným silovým tréningom. Dobre vyvinuté svaly spotrebúvajú energiu aj v pokojnom stave, na rozdiel od tých mľandravých.
Plánovanie stravy: Vďaka plánovaniu stravy vopred môžete napríklad lepšie dohliadnuť na to, či máte v strave dostatok bielkovín. Tie vám pomôžu uchovať svaly a zároveň vás aj najlepšie zasýtia. Pri plánovaní by ste nemali zabúdať ani na desiatu či olovrant.
Pravidlo 2 dní pri cvičení: Ak chcete prijať silový tréning do svojej rutiny, vyskúšajte pri ňom uplatniť pravidlo 2 dní. To funguje tak, že pri určitej aktivite nikdy nevynecháte viac ako 1 deň. V praxi to znamená, že ak si v pondelok zacvičíte, v utorok si môžete dať pauzu, v stredu však musíte zase cvičiť. Nemusíte to samozrejme preháňať - silový tréning striedajte napríklad s prechádzkou či strečingom.
Rozhodnutie bude vždy len na vás
Ako sme už spomenuli, nie je možné určiť nejaký “ideálny” vek na rodičovstvo, nakoľko takéto odporúčanie sa líši od človeka k človeku. Najdôležitejšiu úlohu nezohráva vek ženy, ale jej citový a psychický stav. Dôležité sú nielen materiálne podmienky pre budúce dieťatko, no žena potrebuje aj psychickú pohodu, na ktorú naozaj niekedy stačí veľmi málo.
Napriek všetkým vedeckým poznatkom a štatistikám, rozhodnutie, kedy mať dieťa, je hlboko osobná záležitosť. Ideálny čas je vtedy, keď sa naň cítite pripravená nielen biologicky, ale predovšetkým psychicky a emocionálne, a máte k sebe partnera, na ktorého sa môžete spoľahnúť.
Niektoré ženy sa cítia pripravené na materstvo už v dvadsiatke, iné preferujú počkať do tridsiatky či dokonca neskôr. Dôležité je počúvať svoje telo, svoje pocity a robiť rozhodnutia, ktoré sú pre vás a vašu budúcu rodinu tie najlepšie.