Novorodenec si zvykol na ruky: Ako ho odnaučiť?

Nosenie dieťaťa na rukách je prirodzenou súčasťou starostlivosti o bábätko, najmä v prvých mesiacoch života. Bábätká potrebujú cítiť blízkosť matky, jej teplo a dotyk, čo im dáva pocit bezpečia a istoty. Avšak, dlhodobé nosenie dieťaťa na rukách môže byť pre matku fyzicky náročné a vyčerpávajúce. Mnoho mamičiek sa preto pýta, ako odučiť dieťa od nosenia na rukách, keď už nevládzu alebo chcú nájsť alternatívne riešenia. Tento článok sa zaoberá touto problematikou a ponúka praktické rady a alternatívy, ktoré môžu pomôcť rodičom zvládnuť túto náročnú etapu.

Problém nosenia na rukách: Realita a výzvy

Starostlivosť o dieťa je práca na plný úväzok, často bez prestávky na odpočinok a bez nároku na dovolenku. Niekedy sa mamička dostane do situácie, keď už nevládze a radosť z materstva si pre pocit zúfalstva nedokáže vychutnávať. Medzi časté problémy, ktoré rodičia pri výchove riešia, patria návyky dieťatka, ktoré komplikujú každodenný život v rodine. Mamičky, ktoré už majú obdobie problémových návykov svojho potomka za sebou, vedia, že pri zvládnutí tejto životnej etapy bude dieťa potrebovať mnoho pozornosti, nehy, dotykov, rozhovorov a hrania. Mama sa zasa musí vyzbrojiť trpezlivosťou, ktorá ju dovedie k úspešnému zvládnutiu problémového obdobia.

Časté otázky mamičiek na fórach:

• "Prosím, poraďte, mám 6. mesačného chlapčeka, ktorý má už skoro 9 kg a nosil by sa iba na rukách, nechce byť v postieľke, v ohrádke, v kresielku, v stoličke, len na rukách a už nevládzem môj chrbát a ani kĺby. Ináč plače ako o dušu. Naučil sa na rukách, lebo mal od narodenia silné koliky a to bolo jediné, čo mu pomáhalo."
• "Poraďte mi čo mám robiť, keď sa malá chce nosiť na rukách vtedy, keď sa potrebuje ukľudniť alebo zaspať. Inak nezaspí. Vyžaduje si to a ja už nevládzem. Bolia ma nohy aj ruky, pretože je dosť ťažká."

Náhrada nosenia na rukách: Nosič alebo šatka

Existujú dva hlavné prístupy k riešeniu problému nosenia na rukách:

1. Náhrada nosenia na rukách za nosenie v nosiči alebo šatke: Tento spôsob umožňuje matke uspokojiť potrebu dieťaťa po blízkosti, pričom zároveň uvoľňuje ruky a znižuje fyzickú záťaž.
2. Úplné odučenie bez akejkoľvek náhrady nosenia: Tento prístup vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale môže byť účinný pri postupnom znižovaní závislosti dieťaťa od nosenia na rukách.

Nosenie v ergonomickom nosiči alebo šatke: Pohodlná alternatíva

Nosenie na rukách nahraďte nosením v ergonomickom nosiči alebo šatke. Mnohé mamičky na fórach odporúčajú túto metódu ako omnoho pohodlnejšiu pre matku aj pre dieťa. V ergonomickom nosiči je telo dieťaťa uložené spôsobom, ktorý zabezpečuje, že má zaguľatený chrbát, zadok je nižšie ako kolená a spolu tvoria písmeno M. Klasický nosič tzv. babyvak maminy neodporúčajú, pretože nie je anatomicky riešený pre chrbát toho, kto dieťa nosí a ani nedokáže zabezpečiť ideálnu polohu pre dieťa.

"Tak ako ti baby radia, nosič alebo šatka ťa zachráni. Mňa zachránila manduca. Prvého som mala presne ako ty svoju. Len na rukách a hojdať podľa jeho pravidiel, v ideálnom prípade mu aj do nemoty spievať. Ani napiť vody som sa nemohla ísť bez neho na rukách. Asi v 4.mesiaci som si požičala manducu a hneď som si ju aj kúpila. Odrazu som si mohla navariť, najesť sa, ísť na záchod, upratovať, takmer čokoľvek. Aj keď som bola väčšinu času na nohách, ale aspoň bol kľud a stíhala som všetko čo som potrebovala. Mladšia bola a aj je oveľa pohodovejšia, ale už v 4. týždni šla do nosiča a nosila som ju do 1. roka, aj tam zaspávala," radí mamina na Fóre.

Náhradou za ergonomický nosič môže byť ešte šatka na nosenie. Oproti nosiču má tú výhodu, že dieťatko v nej možno nosiť rôznymi spôsobmi. Veľa návodov ako sa dá dieťa nosiť v šatke nájdete na Youtube.

Výhody nosenia v nosiči/šatke

• Uvoľnenie rúk: Matka má voľné ruky na vykonávanie bežných činností.
• Zníženie fyzickej záťaže: Ergonomické nosiče a šatky rozkladajú váhu dieťaťa rovnomerne, čím znižujú zaťaženie chrbta a kĺbov.
• Uspokojenie potreby blízkosti: Dieťa je v tesnom kontakte s matkou, čo mu dáva pocit bezpečia a istoty.
• Praktickosť: Nosenie v nosiči/šatke umožňuje matke pohybovať sa s dieťaťom aj v prostrediach, kde je kočík nepraktický.

Pomaly a s trpezlivosťou: Jednoducho prestať dieťa nosiť na rukách

Ak sa rozhodnete pre úplné odučenie od nosenia na rukách, je dôležité postupovať pomaly a s trpezlivosťou.

"My sme to riešili takto… moja stredná dcéra bola taká ulepená. Treba štuple do uší a trpezlivosť. Ony sa odnaučia. Keď chcela ísť na ruky, tak som si k nej čupla a objala ju, ale stála na zemi. Keď nechcela sedieť na zemi a pýtala sa hore, tak som si k nej sadla. Môj dotyk cítila, ale nevešala sa po mne. Ono to chvíľočku trvá, ale treba ich to naučiť, veď chrbát máme len jeden."

Praktické tipy na odučenie

• Vytvorte dieťaťu bezpečné prostredie: Zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a pohodlne aj bez nosenia na rukách. Vytvorte mu príjemné miesto na hranie s obľúbenými hračkami.
• Postupne znižujte frekvenciu nosenia: Namiesto okamžitého odmietnutia nosenia, postupne znižujte čas, ktorý dieťa trávi na rukách.
• Ponúknite alternatívy: Keď dieťa žiada nosenie, ponúknite mu inú aktivitu, napríklad hru, čítanie knižky alebo prechádzku po byte.
• Buďte trpezliví a dôslední: Odučenie od nosenia na rukách môže trvať určitý čas. Je dôležité byť trpezlivý a dôsledný v svojom prístupe.
• Reagujte na potreby dieťaťa: Aj keď sa snažíte odučiť dieťa od nosenia, nezabúdajte na jeho potreby. Ak je dieťa unavené, vystrašené alebo potrebuje upokojiť, vezmite ho na ruky.
• Zapojte otca alebo iných rodinných príslušníkov: Zapojenie ďalších osôb do starostlivosti o dieťa môže pomôcť znížiť závislosť dieťaťa od matky a jej nosenia.
• Rozprávajte sa s dieťaťom: Vysvetlite dieťaťu, prečo ho nemôžete stále nosiť na rukách. Aj malé deti dokážu pochopiť jednoduché vysvetlenia.
• Využívajte pozitívne posilňovanie: Chváľte a odmeňujte dieťa, keď sa mu darí byť samostatné a hrať sa bez nosenia.

"Keď má dobrú náladu do kresielka/ohradky/na deku na zem/atď. a hraj sa s ním. Zaujmi ho nejakou hračkou, chvíľku sa s ním pohraj. Keď bude zaujatý hrou, nechaj ho sa hrať samého. Podľa možností, ale ostaň v jeho dohľade. Už môže mať separačnú úzkosť a potrebuje ťa minimálne vidieť. Teda ak potrebuješ spraviť niečo v kuchyni, daj si kresielko do kuchyne, aby ťa videl. Rozprávaj mu a ukazuj, čo robíš. Keď sa potrebuješ od neho vzdialiť tak, že ťa nebude vidieť, rozprávaj sa s ním. Teda povedz mu, že ideš do špajze (napríklad) a rozprávaj sa s ním aj ďalej po ceste tak, že mu hovor, že musíš niečo zobrať/nájsť a že sa už vraciaš a kuk! Už si spiatky. Nemusí ti to vôbec prísť blbo, však si s ním sama," aj takto to riešila jedna z mamičiek na Fóre.

Rozmaznávanie vs. Uspokojovanie potrieb: Ako nosiť dieťa s láskou

Mnohí ľudia veria, že ak budú svoje bábätko často pestovať na rukách a nosiť, bude dieťa rozmaznané, nebude chcieť byť samo a bude stále vyžadovať nosenie. Podobne aj s plačom a našou reakciou naň - ak hneď pribehneme, keď dieťa zaplače, bude podľa presvedčenia mnohých ľudí plakať viac, lebo sa naučí, že plačom si nás privolá.

Napriek tomu, že ide o veľmi hlboko zakorenené názory, ktorými sa mnohí rodičia riadia aj v dnešnej dobe, nie je to celkom tak. Malé bábätko sa v podstate nedá rozmaznať.

Podľa mnohých odborníkov a detských psychológov je to vlastne skôr naopak. Dieťa, ktoré zažíva pocity istoty a bezpečia v matkinom náručí a ktorého potreby sú napĺňané v útlom „bábätkovskom“ veku, je neskôr istejšie a samostatnejšie ako deti, ktoré toto nezažili. Okrem toho sa takýmto prístupom, teda primeraným reagovaním na potreby bábätka, buduje hlboký vzťah dôvery medzi dieťaťom a matkou. Dieťa nezažíva frustráciu a stres kvôli (včas) nenaplneným potrebám.

Bábätká prichádzajú na svet s veľmi silnou potrebou telesného kontaktu s matkou. Deväť mesiacov boli súčasťou jej tela a potrebujú túto blízkosť aj naďalej, aby sa cítili v bezpečí. Je to úplne prirodzená ľudská potreba a mali by sme na ňu brať ohľad. Vaše nakŕmené a prebalené dieťa nemusí spokojne ležať v postieľke, môže plakať a byť nervózne, lebo mu chýba vaša blízkosť.

Novorodenci a malé bábätká nedokážu manipulovať, hoci si to mnohí rodičia myslia. Bábätká ale naozaj neplačú preto, aby vás manipulovali a cvičili s vami. Plačú preto, že sa niečo deje, niečo nie je v poriadku. Nedokážu to povedať inak, ako svojím plačom. A vašou úlohou by malo byť prísť na to, čo vášmu bábätku chýba, ak plače.

Plač a samostatnosť: Ako reagovať na potreby dieťaťa

Nechať dieťa vyplakať? Dokonca mnohí rodičia nedajú dopustiť na „vyplakávaciu“ metódu ako spoľahlivý prostriedok, ktorý naučí dieťa samé zaspávať. Opäť je to ale chyba. Odborné štúdie a štatistiky ukazujú, že deti, ktoré rodičia nenechávali vyplakať, sú neskôr v živote samostatnejšie a sebaistejšie. V detstve sa totiž naučili, že na ich potreby rodičia reagovali, že ich plač ako jediný komunikačný prostriedok nebol ignorovaný.

Dieťa, ktoré necháte vyplakať, síce po čase naozaj zaspí, naučí sa totiž, že je zbytočné dávať najavo svoje potreby, lebo nikoho nezaujímajú. Jeho potreba vašej blízkosti vás nezaujíma a ono po čase rezignuje a zmieri sa s týmto stavom. Psychológovia varujú pred týmto spôsobom učenia detí samostatne zaspávať, nakoľko môže mať veľmi negatívne dôsledky na psychiku dieťaťa, i na vzťah medzi dieťaťom a rodičom.

Je prirodzené, že vaše dieťa želá, aby ste pri zaspávaní boli pri ňom. Veľa detí zaspáva v náručí matky, alebo potrebujú, aby ich mama držala za ruku, ležala pri nich v posteli, veľmi veľa detí zaspáva pri dojčení na prsníku. Je to normálne a tak to má byť.

Strach z toho, že budú deti príliš rozmaznané, že si ich naučíme na nosenie na rukách, alebo že budú na nás príliš naviazané, ak ich nenaučíme samé zaspávať, je vlastne strachom vybudovaným touto spoločnosťou. Pritom ľudské mláďa úplne prirodzene potrebuje pozornosť a blízkosť svojich rodičov, najmä matky, aby sa cítilo v bezpečí a mohlo pokojne rásť a objavovať svet.

Nosené deti a deti, ktorých rodičia adekvátne reagovali na ich potreby, bývajú neskôr v živote samostatnejšími a vyrovnanejšími osobnosťami ako deti, ktorým sa tohto nedostalo. Preto pokojne vezmite svoje bábätko do náručia a noste ho. Bežte k plačúcemu bábätku. Nechajte svoje dieťa zaspať na prsníku. Každý to máme inak a každému funguje niečo iné.

Uspávanie na rukách: Chyba alebo prirodzená súčasť starostlivosti?

Uspávanie na rukách je častý spôsob, akým uspávame naše ratolesti. Často sa stretávam s tým, že rodičia mi píšu a myslia si, že robia chybu, ak uspávajú bábätko napr. na rukách. Tu je naozaj veľmi dôležité povedať, že uspávanie napr. na rukách nie je žiadna chyba ani zlozvyk. Je to úplne v poriadku.

Mnohým rodinám to funguje, dieťatko zaspí rýchlo a cez deň aj v noci spí dobre, nebudí sa príliš často, denné spánky sú pekné dlhé a všetci sú, primerane veku bábätka oddýchnutí. Na druhej strane si musíme povedať aj ďalší fakt, a to, že v niektorých prípadoch uspávanie na rukách aj nefunguje, prípadne spôsobuje, že sa dieťatko v noci non stop budí na to, že ho rodičia položili. A viete čo? Je úplne v poriadku to zmeniť. Nie, nemusíte dieťatko položiť do postieľky a odísť, už sa nevrátiť. Je milión iných spôsobov, ako to urobiť. Ale vedzte, že je v poriadku zmeniť spôsob uspávania ak nefunguje, vám už nevyhovuje (lebo napr.).

Zmeniť uspávanie na rukách na zaspávanie na posteli, či v postieľke viete urobiť rôznymi spôsobmi, v závislosti aj od veku bábätka, či dieťatka. Predtým než začnete, sa však uistite, že máte správne nastavenú spánkovú hygienu, prvky bezpečného spánku, či štruktúru denného spánku. Následne viete postupným uberaním pomoci dieťatko pomaly presunúť z rúk na želané miesto spánku.

Skúsenosti mamičiek: Hľadanie vlastnej cesty

Rozhodnutie, či a ako odučiť dieťa od nosenia na rukách, je veľmi individuálne a závisí od potrieb dieťaťa, možností matky a rodinnej situácie. Nakoniec si každý nájde svoje vlastné riešenie, ktoré sa mu osvedčí. Možno to bude nosenie v šatke alebo nosiči, možno pomalé odopieranie nosenia na rukách a možno najskôr skúsite jedno a potom druhé.

Niektoré bábätká a malé detičky chcú byť neustále na rukách, a to nielen počas spánku, ale aj keď sú hore. Keď sa tak nedeje, nechcú prestať plakať. To môže byť veľmi frustrujúce hlavne pre rodičov. Viete, prečo k tomu dochádza a čo sa s tým dá robiť? Takéto správanie má svoje hlboké korene v prirodzenom vývoji dieťaťa a jeho emocionálnych potrebách. „Bábätká chcú byť v blízkosti primárneho opatrovateľa. Keď je dieťa nepokojné alebo má nejaké fyzické či emocionálne potreby, často reaguje plačom, a vtedy túži po tom, aby ho rodič vzal na ruky. Pre novorodenca je svet mimo maternice úplne nový a neznámy. Pocit bezpečia, ktorý zažíval počas deviatich mesiacov v tele matky, je teraz nahradený množstvom podnetov, ktoré môžu byť pre neho stresujúce. Byť na rukách poskytuje dieťaťu pocit blízkosti, tepla a ochrany. Túžba byť na rukách je tiež prejavom emocionálneho spojenia. Keď rodič drží dieťa na rukách, dochádza k posilňovaniu ich vzájomného puta. Deti sa od svojich rodičov učia neverbálne komunikačné signály - prostredníctvom dotykov, úsmevov a očného kontaktu. Okolo šiesteho až ôsmeho mesiaca života sa u detí často objavuje tzv. separačná úzkosť. Ide o fázu vývoja, kedy si dieťa začína uvedomovať, že jeho rodič nie je neustále prítomný, a to môže vyvolávať strach.

Zuzana odporúča, že zo začiatku vám môže význačným spôsobom pomôcť nosič, aby ste mali voľné ruky. „Neskôr zistíte, že bábätko viete položiť z rúk najmä v doobedných hodinách, no s pribúdajúcim časom bude chcieť byť viac a viac na rukách. Je to normálne, pretože dieťatko sa pribúdajúcim dňom prestimulováva viac a chce byť pri vás. Môžete si tiež skúsiť vytvoriť nejaké upokojujúce rituály pred spaním alebo počas nepohody, ako napríklad spievanie alebo jemné hojdanie. Taktiež mu môžete dať mojkáčika alebo plienku, ktoré budú voňať ako vy. Môžete ich skúsiť pokropiť aj materským mliekom. Postupne uvidíte, že sa to bude zlepšovať.

"Ako odnaučím dieťa hojdania na rukách? Je to jediný spôsob ako mi dokáže zaspať. Poradte ako mám inak uspať keď ja ju položím do postielky, začne plakať. Má iba mesiac aj pár dní. Prosím poraďte ako to robíte vy.. ďakujem," pýta sa mamička.

Iná mamička zdieľa svoju skúsenosť: "Ahoj, aj moja malá bola naučená tak zaspávať, ale už keď som cítila že mám ruky pomaly až po kolená som povedala dosť. Moja dcéra má 8 mesiacov. Do troch mesiacov mala koliku, takže každý večer plakala a my sme ju utišovali na rukách. Zrejme si zvykla a vlastne vôbec nevie zaspať bez toho, aby sme ju nosili. Viem, že existuje metóda kontrolovaného plaču, ale keď sa už tolko naplakala kvôli brusku, nemám to srdce nechať ju plakať, kým zaspi. Nechala som ju už aj tak, že nech sa hrá dlho, ale 5 hodín bola hore a spustila taký plač, že až som sa zľakla. To už nebudem asi nikdy skúšať. Chcem sa opýtať, ako sa vám podarilo naučiť zaspávať také dietatko bez toho, aby ste ho nechali vyplakať. Alebo teda kedy sa už nechcelo nosiť... Napíšte skúsenosti alebo rady."

Ďalšia mama píše: "Moja malá má 2 mesiace a stále zaspávame na rukách. mne to nevadí, rada ju uspávam na rukách a keď už ozaj nevládzem tak si snou sadnem a hladkám po cielku, vtedy mi krásne zabúva a môžem ju preložiť do postielky. Ja si myslím, že také malinké bábätko chce proste len cítiť matku, pomojkať sa."

Jedna z odpovedí znie: "Niektoré bábätká potrebujú viac kontaktu ako iné a nezaspia iným spôsobom. Je to úplne v poriadku. 4,5 mesačné bábätko je ešte veľmi malé. Určite tak nebude zaspávať večne."

Mamička s 8-mesačným dieťaťom sa pýta: "Neviete mi nikto poradiť, ako dieťa odnaučiť nosiť sa na rukách.... mali sme v pupku pruh a tak sme ho museli trochu rozmaznávať aby nám veľa neplakalo, ale už si samozrejme zvykol na nosenie na rukách a musíme ho od toho odnaučiť... viete niekto poradiť ako???"

A ďalšia pridáva: "Moja má 9 mesiacov a nosím ju v manduce aby ma neboleli ruky pretože tak sa uspáva 4x denne aj večer. Dieťa kontakt potrebuje a nosenie je preň zdravé. Mám problémy po pôrode a nemôžem nosiť ťažké a drobec už bude len priberať."

Na záver jedna z mamičiek dodáva: "Hovorí sa, že uspokojená túžba sama odoznie. Je malinký, patrí na ruky. Čas rýchlo plynie, ja už len spomínam ako moji bojovníci, 8 a 3, viseli na mne. Hoci malý aj teraz skúša, keď sa mu nechce ísť peši.. a ja ho na chvíľku, kým vládzať, zoberiem. Ak nechcete klokanku alebo šatku, ja som tiež nepoužívala, tak ho ponos. Kašli, že nemáš upratané alebo čo. A aké pekné ruky budeš mať, nikdy som nemala také vytvarované bicepsy ako za čias bábätiek. A keď sa naozaj nedá, polož ho do postieľky, nech ťa vidí, pokojne mu povedz, že chvíľočku počká, po chvíľke ho vezmi. Môj má 10 kg a skoro ho ne cítim. Tri mesiace je skoro, to som ho nosila stále, ale neboj, tak v 4. mesiaci už poležal v postieľke a pozeral si hračky a zabavil sa aj sám. Neboj. Nemá cenu nervovať sa s odúčaním, lebo kým na to nebude bábo zrelé, bude sa nervačiť ono aj ty."

tags: #novorodenec #si #zvykol #na #ruky