Inkubátor: Záchrana a podpora pre nedonosené novorodence

Legislatívna hranica životaschopnosti plodu v Českej republike je stanovená pôrodnou hmotnosťou 500 g alebo 24. týždňom tehotenstva. No aj menšie deti, ak sa narodia v dobrom stave, majú šancu žiť. V súčasnosti sa vedci zameriavajú na hľadanie inovatívnych spôsobov, ako zvýšiť šance na prežitie a zlepšiť vývojové podmienky pre predčasne narodené deti. Jedným z takýchto inovatívnych prístupov je systém, ktorý bol testovaný v laboratóriách detskej nemocnice vo Filadelfii a ktorého prvé výsledky boli publikované v odbornom časopise Nature Communications.

Uzlík plný nádeje: Nový prístup k prežitiu

V rámci experimentu sa osem jahniat pod dohľadom vedcov narodilo cisárskym rezom v štádiu zodpovedajúcom približne 23. až 24. týždňu tehotenstva u ľudí. Pupočná šnúra bola rýchlo zasvorkovaná a pomocou kanyl napojená na stroj fungujúci ako umelá placenta. Predčasne narodené jahňatá boli následne umiestnené do biovaku z polyetylénu, ktorý imitoval maternicu. Vak bol naplnený umelo vytvorenou vodou, ktorá sa neustále cirkulovala.

Najväčším problémom predčasne narodených detí sú nedostatočne vyvinuté pľúca. Sú menšie a produkujú menej surfaktantu, látky, ktorá v zrelých pľúcach vystiela pľúcne komôrky, pomáha ich udržať rozpäté a tým výrazne uľahčuje dýchanie. Donosené deti túto látku už produkovať dokážu, ale čím skôr dieťa prišlo na svet, tým je produkcia tejto látky nižšia a musí sa nedonosencom dodávať umelo.

„Pľúca plodu v tele matky sú totiž prispôsobené, aby fungovali v tekutine,“ vysvetlil spoluautor štúdie Marcus Davey. „Napodobnili sme toto prostredie, dodávali sme živiny a rastové faktory, čím sme pľúcam a iným orgánom umožnili ich ďalší vývoj,“ opísal Dawe vyvinutý systém. Vnútri vaku je plne sterilné prostredie, ktoré chráni plod pred infekciami. Vedci počas celého experimentu sledovali aj ďalšie faktory, ako napríklad teplotu, vlhkosť a svetelné podmienky.

Schéma fungovania umelej maternice

Srdce jahniat neustále bilo a samostatne pumpovalo krv cez pupočník mimo vaku do stroja, ktorý nahrádzal placentu. V ňom sa krv pred návratom do tela plodu okysličovala. Vedci vo svojej štúdii zdôraznili, že tento systém sa musí zaobísť bez čerpadla, aby sa znížilo poškodenie srdca pretlakom.

Osem jahniat sa vo vaku vyvíjalo tri až štyri týždne bez viditeľných problémov. Vývoj zvierat vo vaku zodpovedal ich vývoju v maternici - otvárali oči, hltali plodovú vodu, narástla im srsť, striedali spánok s bdelosťou. Zvieratá po celý čas vyzerali, že sa im darí dobre. Záverečné testy síce odhalili niekoľko komplikácií, ale nešlo o ťažké srdcové chyby alebo poškodenia mozgu.

V najbližšom období však vedci neplánujú tento systém aplikovať u ľudských nedonosených detí. Ľudské plody sa v podobnom vývojovom štádiu líšia a systém musí byť ich vývoju prispôsobený. Aj ľudský mozog sa vyvíja inak. Veľkou otázkou je tiež to, ako vykonať prepojenie medzi pupočnou šnúrou a strojom, ktorý by nahrádzal placentu. Vedúci výskumu Alan Flake odhaduje, že to ešte bude trvať asi desať rokov, než sa budú nemocnice o nedonosených novorodencov starať týmto spôsobom, ale to len v prípade, že budú úspešné aj ďalšie testy a nebudú proti ani bioetici.

Inkubátor: Kľúčová podpora pre rizikových novorodencov

Hoci by sa mohlo zdať, že nový vynález povedie k posunutiu hranice životaschopnosti plodu ešte do skorších týždňov, hlavnou motiváciou vedcov je zlepšiť vývojové podmienky nedonosených a čo najviac obmedziť zdravotné komplikácie, ktorými predčasne narodené deti trpia často po celý život. Po narodení sa novorodenec musí adaptovať na život mimo maternice. Prvé ošetrenie novorodenca je kľúčové pre jeho zdravý vývoj. V prípade, že dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť, môže byť umiestnené do inkubátora.

Prvé Ošetrenie Novorodenca

V novorodeneckom kútiku na pôrodnej sále sa vykonáva prvé ošetrenie novorodenca novorodeneckou detskou sestrou. V prípade adaptačných ťažkostí sa ošetrenie odkladá a prednosť má resuscitačná liečba riadená detským novorodeneckým lekárom. Dieťatku sa zabezpečí dostatok tepla a sleduje sa jeho zdravotný stav a celkové prejavy. Manipulácia s ním je šetrná, bez prudkých pohybov a hluku.

Ošetrenie prebieha za prísne sterilných podmienok, lekár aj sestra pracujú v sterilných rukaviciach so sterilným materiálom. Plienkou sa zotrie zvyšok mazu, krvi a plodovej vody. Kúpanie sa odkladá do obdobia, kedy je už dieťatko dobre prispôsobené na vonkajšie prostredie (asi 3 hodiny po pôrode). Novorodenec sa zabalí do sterilnej čistej plienky a uloží pod zdroj tepla, najvhodnejšie je výhrevné lôžko s monitorovacím zariadením. Nasleduje odsávanie zvyškov plodovej vody z úst, hltanu a nosa odsávačkou.

Dôležité je sterilné ošetrenie pupka. Pupočný pahýl sa podviaže asi 2 - 3 cm od jeho úponu svorkou alebo bielizňovou gumou a následne sa dezinfikuje nedráždivým bezfarebným roztokom. Pupočný kýpček sa voľne zavinie do sterilnej gázy. Detská sestra pravidelne sleduje pupček, aby včas upozornila na možné krvácanie, preto by mali plienky siahať pod úpon pupka.

U každého novorodenca sa vykonáva tzv. kredeizácia. Je to ošetrenie očí 1% roztokom dusičnanu strieborného, ktorý chráni spojovkový vak pred infekciou gonokokmi spôsobujúcimi kvapavku. Novorodenec sa odváži na dojčenskej váhe a odmeria sa jeho dĺžka v korýtku. Deti narodené panvovým koncom sa merajú neskôr. Určí sa obvod hlavičky a obvod hrudníka. Všetky namerané údaje zapisuje sestra spolu s menom, priezviskom, pohlavím, presným časom narodenia, bydliskom do knihy pôrodov. K rutinnému postupu patrí aj meranie telesnej teploty v konečníku, ktorým sa zároveň aj vylúči možná vrodená nepriechodnosť konečníka. Každému novorodencovi sa podáva do svalu po narodení vitamín K ako prevencia krvácavej choroby novorodenca. Novorodenec sa označí napísaním mena matky farebným roztokom na chrbátik alebo stehno. Na zápästie matky a dieťaťa sa hneď po narodení pripevní štítok s číslom a údaj sa zapíše do zdravotnej dokumentácie. Po orientačnom vyšetrení novorodenca sa ukáže matke a do pol hodiny po pôrode sa priloží k prsníku.

Apgarovej Skóre

V 1., 5. a 10. minúte po narodení sa u novorodenca určuje Apgarovej skóre. Hodnotí sa dvoma bodmi (0, 1, 2) v piatich kritériách (dýchanie, srdcová činnosť, svalové napätie, sfarbenie pokožky a reakcia na podráždenie). Zdravý novorodenec má súčet bodov 10 a je bez najmenších známok problémov s adaptáciou na vonkajšie podmienky. Skóre 0 označuje novorodenca bez známok života. Hodnota 8 - 10 označuje zdravého novorodenca. Skóre medzi 4 až 7 bodmi znamenajú, že dieťa potrebuje odbornú pomoc (vdychovanie kyslíka). Pri nižšom skóre ako 4 sa dieťa okamžite podrobuje resuscitačnej liečbe. Ak sa stav neupraví do 5. minúty, život dieťatka je vážne ohrozený. 10 minút bez dostatočného množstva kyslíka vedie k poškodeniu mozgových buniek. Ak sa podarí takéto dieťa zachrániť, bude potrebovať vo svojom živote výnimočnú starostlivosť a sledovanie odborníkmi.

Prvé Vyšetrenie Novorodenca

Detský lekár na pôrodnej sále vykoná prvé vyšetrenie dieťaťa so zameraním na hodnotenie základných životných prejavov (Apgarovej skóre), prítomnosť viditeľných vrodených chýb, pôrodných úrazov a zhodnotí zrelosť dieťaťa podľa telesných znakov (farba a olupovanie kože, ryhovanie nožičiek, stav nechtov, ochlpenie na tele, zrelosť genitálu, tvar ušnice). Vyšetrenie trvá asi 10 minút. Lekár postupuje systematicky, od hlavy smerom k dolným končatinám - hodnotí lebku, lupienky, dutinu ústnu, oči, nos, uši, kľúčne kosti, horné končatiny, hrudník a rebrá, nález na srdci a pľúcach, brucho, genitál a konečník, chrbticu a dolné končatiny. Orientačne neurologicky vyšetrí svalové napätie, reflexy (sací, hľadací, úchopový a Morov) a poruchy periférnych nervov. Po priložení k prsníku matky sa novorodenec odnesie na observačné oddelenie, kde sa sleduje priebeh jeho popôrodnej adaptácie (minimálne 12 hodín).

Skríningové Vyšetrenia Novorodenca

Súčasťou preventívnych opatrení v pediatrii je zistenie skrytých chorôb a porúch u novorodenca, ktoré nazývame skríningom. Sú to vyšetrenia jednoduché, veľmi presné a finančne nenáročné, dostupné pre všetky deti na Slovensku. Umožňujú včas odhaliť ochorenie, následne ho liečiť a tým zlepšujú kvalitu života dieťatka.

U detí narodených na Slovensku sa celoplošne vykonáva hodnotenie životných funkcií podľa Apgarovej, skríning vrodených metabolických chýb (fenylketonúrie a hypotyreózy), sonografický skríning obličiek a skríning bedrových kĺbov. U novorodencov so zvýšeným predpokladom poruchy alebo choroby sa robí selektívny skríning, ktorý zahŕňa sonografické vyšetrenie mozgu, vyšetrenie sluchu, hypoglykémie (nízka hladina cukru v krvi), u nedonosených detí aj vyšetrenie sietnice očným lekárom.

Na 5. deň po narodení prebieha vyšetrenie na vrodené metabolické ochorenia. Fenylketonúria - je najčastejším ochorením látkovej výmeny. Ak sa včas nezačne s diétou, vedie ochorenie k ťažkému mentálnemu postihnutiu. Hypotyreóza je ochorením so zníženou funkciou štítnej žľazy. Neliečená postihuje aj intelekt pacienta. Pri oboch vyšetreniach sa odoberá krv na špeciálny filtračný papierik z vpichu na päte novorodenca. Papierik sa odošle do skríningového centra v Banskej Bystrici na vyšetrenie, kde sa z tzv. suchých kvapiek krvi určí testom výsledok. Ak je nález pozitívny, ihneď sa informuje pôrodnica, aby sa zabezpečilo opakované vyšetrenie krvi. Ultrazvukový skríning obličiek sa zameriava na odhalenie závažných vrodených chýb obličiek, močového mechúra a močových ciest. Vyžaduje si dobrú hydratáciu novorodenca, preto sa vykonáva na 3 až 4 deň po narodení. Odchýlky od normy sa konzultujú s detským urológom a nefrológom.

Na 3. až 5. deň po narodení prebieha aj vyšetrenie bedrových zhybov podľa Ortolániho, kde sa pri klinickom vyšetrení zisťuje prítomnosť instability bedrových kĺbov. Pri pozitívnom náleze sa konzultuje ortopéd, ktorý ešte prevedie ultrazvukové vyšetrenie kĺbov (niekde ešte röntgenové vyšetrenie) a doporučí vhodnú prevenciu balením dieťatka do Poštolkových nohavičiek. Pri pôvodnom negatívnom náleze sa robí kontrolné vyšetrenie ešte vo veku 6 týždňov a 3 - 4 mesiacov.

Očkovanie u Novorodenca

U novorodencov s pôrodnou hmotnosťou nad 2500 gramov prebieha na novorodeneckom oddelení kalmetizácia - očkovanie proti tuberkulóze. Prvá dávka sa musí podať najneskôr do 42. dňa po narodení. Očkuje sa tzv. BCG vakcínou prísne pod kožu ľavého ramena v dávke 0,1 ml. Obyčajne o 6 - 8 týždňov po očkovaní sa začne vytvárať tvrdý uzlíček do veľkosti 1 cm, ktorý nemá hnisať. Postupne bude blednúť, zmenšovať sa a v mieste vpichu sa vytvorí jazvička asi 3 - 5 mm. Toto očkovanie na Slovensku patrí medzi povinné, štátom garantované, akceptujúce uznesenie Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré hovorí, že "dieťa má právo byť chránené proti infekčným chorobám očkovaním a toto právo mu nemôže nikto uprieť" - ani vlastný rodič.

Do 24 hodín po narodení sa podrobia všetci novorodenci matiek, ktoré sú HBsAg-pozitívne (nosičky hepatitídy B), očkovaniu proti vírusovej hepatitíde B. Vakcína v dávke 0,5 ml sa vpichne vnútrosvalovo spolu s ochrannou protilátkou (hyperimúnny imunoglobulín anti-HB). Druhá dávka sa podá o 6 týždňov, tretia o 6 mesiacov. Novorodenci zdravých matiek sa proti hepatitíde B očkujú podľa očkovacej schémy platnej na aktuálny rok. Každý novorodenec má na novorodeneckom oddelení vystavený očkovací preukaz, do ktorého je očkujúci lekár povinný zapisovať všetky prebiehajúce očkovania (číslo a typ vakcíny, dátum očkovania, reakcia na očkovanie, meno očkujúceho lekára).

Odber Krvi u Novorodenca

U zdravého novorodenca s bezproblémovou popôrodnou adaptáciou nie je nutný priamy odber krvi zo žily. Niekedy odoberá pôrodník krv z pupočníka, ktorá je vhodná na určité vyšetrenia (napr. určenie krvnej skupiny). Ak je u dieťatka podozrenie na nízku hladinu cukru v krvi, na prebiehajúcu infekciu v organizme, na chudokrvnosť alebo na zistenie hladiny bilirubínu pri výraznej novorodeneckej žltačke, musíme odobrať krv zo žily novorodenca. Krv sa najčastejšie odoberá z povrchových žíl končatín alebo z povrchových žíl nad lebečnými kosťami. Znížená hladina cukru v krvi (hypoglykémia) sa môže vyskytovať u predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo u veľkých novorodencov s hmotnosťou nad 4000 gramov. Klinicky sa u detí prejaví ako výraznejšia dráždivosť a tras končatín. Včasné stanovenie hladiny cukru v krvi umožní okamžite začať s liečbou, ktorú určí lekár podľa závažnosti stavu.

Na chudokrvnosť (anémia) u novorodenca sa myslí pri výrazne bledej pokožke a slizniciach, neprospievaní, po ťažkom pôrode, u predčasne narodených detí (zásoby železa sa tvoria až v poslednom období tehotenstva), pri chudokrvnej matke počas gravidity. Dlhšie trvajúca chudokrvnosť novorodenca nepriaznivo pôsobí na rast a vývoj dieťatka. Výsledok krvného obrazu umožní začať adekvátnu liečbu. Niekedy stačí podávať železo matke a dieťa ho dostane vo zvýšenej miere prostredníctvom materského mlieka.

Žltačka (ikterus) u novorodencov je častým javom, ktorý súvisí s vyšším počtom červených krviniek a ich kratším životom. Pri rozpade krviniek vzniká žlté krvné farbivo - bilirubín, ktorý je zodpovedný za prechodné žlté sfarbenie kože, slizníc a očných bielkov. Žltačka vzniká na druhý a tretí deň po narodení, nedosahuje zvyčajne vysoké hodnoty a netrvá dlhšie ako 7 až 14 dní. Hladina bilirubínu sa orientačne určuje podľa špeciálneho prístroja meraním cez kožu, ale na presné stanovenie hladiny bilirubínu je nutné vyšetrenie žilovej krvi.

Každá infekcia u novorodenca je nebezpečnou komplikáciou. Novorodenec reaguje na prebiehajúci zápal odlišnými príznakmi - nedokáže udržiavať teplotu, má sklon k podchladeniu, neprospieva, v žalúdku máva nestrávené zvyšky mlieka, môže mať poruchy dýchania alebo akcie srdca, má dlhotrvajúcu žltačku. Infekcia si vždy vyžaduje odber materiálu na mikrobiologické vyšetrenie a vyšetrenie žilovej krvi, aby sa mohla včas začať účinná liečba.

Rizikový Novorodenec: Kedy je potrebný inkubátor?

K rizikovým novorodencom patria predčasne narodené deti pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, prenosení novorodenci po ukončenom 42. týždni tehotenstva, novorodenci s nízkou alebo vysokou pôrodnou hmotnosťou, deti z viacplodovej tehotnosti, deti s vrodenými vývojovými chybami a s adaptačnými ťažkosťami po narodení. Každé dieťa s komplikáciami počas vnútromaternicového vývoja, pôrodu alebo adaptácie po narodení je vo zvýšenej miere ohrozené zdravotnými ťažkosťami.

Medzi hlavné indikácie pre umiestnenie novorodenca do inkubátora patria:

  • Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú nezrelé orgány a potrebujú podporu pri dýchaní, udržiavaní telesnej teploty a príjme potravy.
  • Nízka pôrodná hmotnosť: Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú často problémy s udržiavaním telesnej teploty a môžu potrebovať intenzívnu starostlivosť.
  • Respiračné problémy: Novorodenci s dýchacími ťažkosťami, ako je syndróm respiračnej tiesne (RDS), potrebujú podporu dýchania a monitorovanie.
  • Infekcie: Infekcie u novorodencov môžu rýchlo postupovať a vyžadujú intenzívnu liečbu a monitorovanie v kontrolovanom prostredí.
  • Vrodené vývojové chyby: Deti s vrodenými chybami môžu potrebovať špeciálnu starostlivosť a monitorovanie v inkubátore.
  • Hypoglykémia: U predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo u veľkých novorodencov s hmotnosťou nad 4000 gramov sa môže vyskytovať znížená hladina cukru v krvi (hypoglykémia). Klinicky sa u detí prejaví ako výraznejšia dráždivosť a tras končatín. Včasné stanovenie hladiny cukru v krvi umožní okamžite začať s liečbou, ktorú určí lekár podľa závažnosti stavu.
  • Asfyxia: Asfyxia, dusenie, je spôsobená zníženou dávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Asfyxia sa môže objaviť pred narodením, počas pôrodu alebo v dôsledku veľkých komplikácií po narodení. Počas pôrodov predčasných sa vyskytuje o niečo častejšie. Prípady postihnutia encefalopatiou nie sú teda tak časté. Na zistenie asfyxie sa používa monitorovanie srdečnej frekvencie. Vzorka krvi môže byť po pôrode odobraná z pupočníkovej cievy pre zistenie stavu dieťaťa. Asfyxiou môžu byť postihnuté aj iné orgány (nie len mozog). Tieto orgány majú tendenciu sa zotaviť bez veľkých následkov.

Tieto deti vyžadujú zvýšenú starostlivosť a sledovanie počas pobytu v pôrodnici, ale aj následnú komplexnú starostlivosť v ambulancii pre rizikového novorodenca, kde ich stav sleduje tím odborníkov (pediater, detský neurológ, psychológ, očný lekár, rehabilitačný pracovník). Cieľom odborného sledovania fyzického aj psychomotorického vývoja dieťaťa je pomôcť rodine optimalizovať rast a vývoj dieťaťa a zasiahnuť, ak je dieťa medicínsky, spoločensky alebo emocionálne ohrozené.

Inkubátor: Prostredie Napodobňujúce Maternicu

Rizikový novorodenec môže byť prechodne umiestnený v inkubátore, ktorý napodobňuje prostredie maternice. Inkubátor udržiava stálu teplotu prostredia, regulovanú vlhkosť aj množstvo kyslíka. Zložité prístroje inkubátora zaznamenávajú všetky zmeny zdravotného stavu bábätka a podľa potreby vysielajú varovné signály.

Starostlivosť o Predčasne Narodené Deti

Keď prichádza na svet predčasniatko, potrebuje špeciálnu, resp. špecializovanú starostlivosť. Bezprostredne po pôrode je 24 hodín dostupný erudovaný a kvalifikovaný personál a rovnako sofistikovaná technika, ktorá pomáha udržiavať funkčne nezrelé orgány bábätka. Dieťa sa rodí z prostredia, v ktorom je tma a teplúčko, podobné podmienky sa snažíme prispôsobiť mu i po narodení. Nikdy nedokážeme dosiahnuť ideálne podmienky, no snaha o zabezpečenie termálneho komfortu a maximálneho behaviorálneho prístupu je cieľom.

Veľmi dôležitú úlohu pri vstupe do života u predčasne narodeného dieťatka zohráva to, kde a za akých okolností sa narodí. V ideálnom prípade prichádza mamička do perinatologického centra ako „živý inkubátor“, prináša si dieťatko so sebou v maternici, v čase, keď ešte je možné, aby im bola podaná pred narodením liečba kortikosteroidmi, ktoré podporia dozrievanie pľúc. Ako opatrenie pred infekciou dieťatka sa podávajú mamičke antibiotiká. Dôležité je, pokiaľ je to možné, správne načasovanie a spôsob pôrodu. V pôrodnej sále po narodení sa odohráva „Zlatých prvých 5 minút“, ktoré môžu významne ovplyvniť vstup do života. Samotná nezrelosť orgánov, spôsob ventilácie, stav cirkulácie už v pôrodnej sále, môžu ovplyvniť ďalšie smerovanie manažmentu, ako aj prognózu bábätka.

Inkubátor je špeciálne zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje bezpečné a kontrolované prostredie na podporu rastu a vývoja novorodencov, ktorí sa narodili predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Tento prístroj napodobňuje podmienky maternice a zabezpečuje optimálnu starostlivosť v kritických týždňoch po narodení.

Podľa princípov „Vývojovej starostlivosti“ (Developmental Care) je potrebné minimalizovať stresové faktory a podporiť prirodzené podmienky pre vývoj. Používanie tieniacich pokrývok na inkubátory je súčasťou tohto prístupu a má niekoľko konkrétnych dôvodov:

  • Ochrana nezrelého nervového systému: Predčasne narodené deti majú nezrelý mozog a nervový systém, ktorý je citlivý na nadmerné vonkajšie podnety. Intenzívne svetlo v nemocničnom prostredí môže spôsobiť stres a narušiť neurologický vývoj. Tieniace prikrývky tlmia svetlo a poskytujú pokojné prostredie, ktoré podporuje lepší vývoj nervového systému.
  • Podpora cyklu spánku a bdenia: Predčasne narodené deti nemajú vyvinutý cirkadiánny rytmus. Minimalizácia svetla počas odpočinku a jeho postupné pridávanie počas bdenia pomáha vytvárať základy pre zdravý spánkový cyklus, čo má významný vplyv na celkový vývoj a regeneráciu mozgu.
  • Redukcia stresu a stabilizácia vitálnych funkcií: Silné svetlo môže spôsobovať podráždenie a stres, čo vedie k nestabilite tepovej frekvencie, dýchania a hladiny kyslíka v krvi. Tieniace prikrývky pomáhajú zmierniť stres a podporujú stabilnejšie vitálne funkcie.
  • Podpora rodičovskej väzby: Vytvorením pokojnejšieho prostredia sa dieťa stáva pokojnejším a viac pripraveným na interakciu s rodičmi, napríklad počas klokankovania alebo iných foriem kontaktu. Toto prispieva k posilneniu emocionálnej väzby a má pozitívny vplyv na psychologický vývoj.
  • Prevencia poškodenia zraku: Oči predčasne narodených detí sú veľmi citlivé na svetlo. Intenzívne osvetlenie môže poškodiť sietnicu a spôsobiť komplikácie, ako je retinopatia predčasne narodených (ROP). Tieniace prikrývky znižujú riziko poškodenia zraku.
  • Podobnosť s maternicou: Pokrytie inkubátora vytvára prostredie podobné tomu, ktoré zažívajú deti v maternici - tmavé, tiché a bezpečné.

Bábätko v inkubátore je dojímavou témou. Je to skrinka, ktorá detičkám pomáha prežiť a uľahčuje im dni, kým budú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Je to úžasná a skvelá vec, ktorú nám priniesol pokrok.

Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.

Teplota v Inkubátore

Snažíme sa prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby bola porovnateľná s prostredím v maternici. Hovoríme, že v inkubátore sa snažíme vytvoriť termoneutrálne prostredie, aby sa teplota dieťaťa, ktoré je v ňom uložené, pohybovala od 36,5-37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne sledujú napr. kožnú teplotu dieťatka.

Taktilná Stimulácia a Rodičovská Interakcia

Detičky v inkubátore často zakrývame rôznymi prikrývkami, alebo ich obliekame do drobnučkých body. Môže to slúžiť ako tepelná izolácia, ale aj taktilná stimulácia. Najlepšou taktilnou stimuláciou je však klokankovanie buď mamičkou, alebo aj oteckom, aby dieťa bolo položené telo na telo, odborne nazývané skin to skin. Má to veľký význam jednak pre dieťa, ale aj pre matku, resp. rodičov.

Existujú rôzne pomôcky, ktoré pomáhajú pri polohovaní dieťatka, pri vytvorení ohraničeného priestoru v inkubátore, pretože v brušku mamy je miesta menej a zrazu sa malé telíčko ocitne vo „veľkom“ inkubátore. Je to aj celkom účinná nemedikamentózna metóda pomáhajúca tlmiť bolesti. Veľmi sa osvedčili „ruky rukaté“, ktoré je možné rôznym spôsobom tvarovať, alebo vajíčka, rôzne podložky, podkovy a pod., ktoré pomáhajú vytvoriť miesto, kde dieťa leží. Všetky pomôcky sú vyrobené z jemných, dotykovo príjemných materiálov. Okrem toho sa používajú aj háčkované chobotničky, korytnačky a pod., ktoré pomáhajú v podložení a fixácii miesta, kde je zavedená infúzia.

Personál a Starostlivosť

Personál, ktorý sa stará o deti v inkubátore, má byť odborne spôsobilý, čo je samozrejmosť, ale pre prácu s týmito deťmi a ich rodinami je potrebná aj veľká dávka empatie a okrem rozumu je potrebné dať do svojej práce aj srdce. Všetky inkubátory nie sú rovnaké. Existujú rôzne typy inkubátorov. Jednak základné, ktoré vyhovujú pre ošetrovanie a liečbu menej závažných stavov a potom inkubátory pre intenzívnu liečbu, ktoré sú už veľmi sofistikované a vyhovujú pre liečbu najnáročnejším stavov.

Prostredníctvom inkubátora je možné udržať termoneutrálne prostredie, ktoré je pre to-ktoré dieťa ideálne, prispôsobiť a sledovať vlhkosť vzduchu, alebo kyslíkovú zmes podľa potrieb dieťaťa, ale aj sledovať koncentráciu kyslíka v inkubátore. Dôležité je, že máme možnosť nastaviť alarmy, ktoré nás upozornia, ak daná hodnota je vyššia, alebo nižšia ako sú nastavené parametre. Niektoré inkubátory majú zabudované váhy a umožňujú vážiť dieťa bez toho, aby sme ho vyberali z inkubátora. Niektoré inkubátory majú zabudovanú vysúvaciu lištu na vkladanie RTG kazety pri rádiologickom vyšetrení.

Nedonosené deti sú v inkubátore dovtedy, dokedy nedokážu regulovať telesnú teplotu a pobyt mimo inkubátora by bol pre nich nepriaznivý, čo sa týka udržania stabilnej teploty. Je to veľmi individuálne, závisí to od stupňa nedonosenosti, od hmotnosti, ale aj od zdravotného stavu. Ak zdravotný stav je nestabilný, deti sa nevyberajú z inkubátora. Po zlepšení zdravotného stavu sa individuálne zvažuje, kedy je najideálnejší čas na vybratie z „prechodného domčeka“.

Aj keď sú deti v inkubátore, rodičia k nim chodia, keď je to možné, aspoň na krátky čas sa vyberajú z inkubátora, napr. na klokankovanie, na prisatie k prsníku a pod. V prípadoch, že nie je možné ani krátke vybratie z inkubátora, motivujú sa rodičia k tomu, aby deti hladili, dotýkali sa ich. Vždy sa však dodržiavajú prísne pravidlá hygienicko-epidemiologického režimu.

Kontakt koža na kožu - Alternatíva k inkubátoru?

V niektorých pôrodniciach je ešte stále štandard umiestniť novorodencov (najmä ak sa narodia cisárskym rezom) „na vyhriatie“ do inkubátora. Nemocnice v Afrike však stavajú na ľudskú stránku a kontakt koža na kožu, ktorý bábätká po narodení potrebujú. Je to lacnejšie a pre bábätká (aj tie predčasne narodené) oveľa lepšie než inkubátor, čo potvrdzujú aj vedecké výskumy. „Kontakt koža na kožu je jednoduchý a život zachraňujúci krok, ktorý by mal byť štandardom starostlivosti pre donosené aj predčasne narodené bábätká všade na svete - nielen v rozvojových krajinách.

Matka s dieťaťom v kontakte koža na kožu

Prvé ošetrenie novorodenca je kľúčové pre jeho zdravý vývoj. V prípade, že dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť, môže byť umiestnené do inkubátora. Tento článok sa zameriava na indikácie pre použitie inkubátora u novorodencov a na dôležité aspekty starostlivosti o rizikových novorodencov.

tags: #novorodenec #vyzaduje #inkubator