Ako naučiť dieťa jesť príkrmy a rozvíjať jeho reč a pohyb

Každá mamička si pár mesiacov po pôrode začne klásť otázku, či je materské mlieko stále plnohodnotným zdrojom potravy jej bábätka a kedy by mala riešiť otázku zavádzania prvých príkrmov do jedálnička svojho drobčeka.

Kedy začať s prvými príkrmami?

Všeobecne platí, že ak materské alebo dojčenské mlieko nestačí dieťatku dodať potrebnú energiu a dieťa je už dostatočne zrelé a vo vhodnom veku, je vhodné premýšľať o podávaní príkrmov. Ide spravidla o obdobie, keď dieťa dokáže koordinovať a kontrolovať pohyby hlavy, rúk a očí, zvládne sedieť s oporou a dokáže prehĺtať z lyžičky stravu, ktorá nie je tekutá. Pediatri sa tiež často pýtajú rodičov, či ich dieťa so záujmom pozoruje, keď oni sedia pri stole a jedia. Aj to môže byť jedným zo znamení, že je dieťa pripravené na prvý príkrm.

Podľa najnovších odporúčaní je najvhodnejšie plné dojčenie do konca 6. mesiaca veku dieťaťa. Zvyčajne sa odporúča plne dojčiť do ukončeného šiesteho mesiaca. Ak však pozorujete, že je vaše dieťa po dojčení stále hladné, či dokonca váhovo neprospieva, je to signál obrátiť sa na svojho pediatra a prospievanie bábätka s ním konzultovať.

Ak bábätko nemôže byť dojčené, pediater vždy posúdi, kedy je práve u neho najlepší čas začať s podávaním príkrmov. Najskôr je možné začať od ukončeného 4. mesiaca, najneskôr potom na začiatku 7. U nedojčených detí môžete začať s prvými príkrmami po dohode s pediatrom už od ukončeného 4. mesiaca. Stále však platí pravidlo, že je potrebné konzultovať zavádzanie prvých príkrmov so svojím pediatrom a vaše dieťatko vie kontrolovať pohyby hlavy a zvládne sedieť s oporou.

Ak máte pocit, že vášmu dieťatku už nestačí materské či dojčenské mlieko, a aj po vypití plnej dávky je stále hladné, konzultujte so svojím pediatrom, či je už vhodný čas na zavedenie prvých príkrmov. Odporúča sa, že ak je dieťa plne dojčené a dobre prospieva, stačí začať s príkrmami v 6. mesiaci. U detí kŕmených dojčenským mliekom je možné po odporúčaní pediatra začať už od ukončeného 4. mesiaca veku.

A ak vaše dieťatko vydáva jasné signály, že by rado skúsilo aj niečo iné okrem mliečka - napr. intenzívne mľaská, cmúľa si palček a častejšie si strká hračky do pusinky, je pripravené začať spoznávať nové chute.

Prvá lyžička pre bábätko: aké potraviny zvoliť?

Čo by malo byť obsahom prvej lyžičky vášho bábätka? Všeobecne sa odporúča začať zeleninou, a to iba príkrmom z jedného druhu zeleniny. Dôležité je byť trpezlivý a začať postupne.

Či už sa rozhodnete svojmu malému maškrtníkovi zakúpiť hotový pohárik alebo doma uvariť, začnite najprv zeleninou, a to jemnými a jednoduchými chuťami. Vhodná je mrkva, hrášok, karfiol, brokolica či tekvica. Neskôr môžete zaradiť aj zemiaky, cuketu alebo špenát.

Ako postupovať pri zavádzaní príkrmov?

1. deň sa podávajú len 2 lyžičky nového príkrmu, 2. deň sa podávajú 4 lyžičky, od 3. dňa, ak je všetko v poriadku, sa môže podať až 50 g rovnakého príkrmu ako v predchádzajúcich dvoch dňoch. Vždy po podaní príkrmu dojčíte alebo podáte dojčenské mlieko, ktoré bábätko dostáva. A akonáhle si dieťatko začne zvykať, môžete postupne pridávať viac lyžičiek, skúšať ďalšie druhy zeleniny a potom aj viacdruhové zeleninové príkrmy, neskôr aj s prídavkom chudého mäsa.

Vhodnou dobou na zeleninový príkrm je zvyčajne čas obeda. Avšak prvý deň nečakajte, že zelenina na lyžičke bude schopná pokryť celé jedlo. Nič nie je dobré uponáhľať. Bábätko si musí na novú potravinu zvyknúť postupne a naučiť sa s ňou v ústočkách pracovať, a rovnako tak si musí postupne zvyknúť aj jeho trávenie, pre ktoré je to veľká zmena po niekoľkých mesiacoch len na mliečku. Kým bábätko nebude na dávke asi 100 g príkrmu, tak vždy po kŕmení dokrmujte ešte mliekom.

Ovocné príkrmy

Zavádzať ovocie do jedálnička malých stravníkov sa odporúča až po zelenine. Dôvod je prostý. Ovocie má ďaleko príjemnejšiu a sladšiu chuť, a ak by ste začali s ovocím na prvom mieste, môže sa stať, že malý maškrtný jazýček o zeleninu nebude mať záujem. Podobne ako u zeleniny sa odporúča začať len jedným druhom ovocia a pridávať ďalšie variácie neskôr. Ideálnou voľbou je jabĺčko, banán, hruška či marhule. Ovocie skvele poslúži ako desiata či popoludňajší olovrant.

Obilniny a lepok

Obilniny by rozhodne nemali chýbať v jedálničku vášho dieťatka. Sú plné dôležitých vitamínov - najmä skupiny B, tiež minerálnych látok, vlákniny, sacharidov a bielkovín.

Akonáhle zvládnete so svojím bábätkom zavedenie zeleninových a ovocných príkrmov, je čas vyskúšať aj obilniny, a to vo forme obilných či obilno-mliečnych kaší. Na začiatok môžete zaradiť kaše ryžové, či kukuričné, ktoré majú jemnú chuť. Rozhodne ale neotáľajte so zavádzaním obilnín s lepkom (gluténom) do stravy vášho dieťaťa. Ich včasné zaradenie môže znížiť riziko výskytu alergie na lepok. Ideálne obdobie pre zavádzanie lepku je v dobe s prvými príkrmami, ešte v čase dojčenia, najneskôr počas 7. mesiaca, ešte pred jeho ukončením. Obdobie medzi ukončeným 4. až 7. mesiacom dieťatka sa niekedy nazýva tzv. „imunologické okno“ - niektoré výskumy ukazujú, že pri zaradení potenciálnych alergénov v tejto dobe dieťa lepšie reaguje (najlepšie keď je i dojčené).

Rozvoj pohybu dieťaťa

Osvojenie si chôdze je jedným z najdôležitejších míľnikov vo vývoji dieťaťa.

Vývoj chôdze

• 12. - 13. Mesiac: Prvé kroky. Okolo 13. mesiaca začína dieťa chodiť samostatne, vie urobiť niekoľko krokov a bez opory sa zastaviť. Chôdza sa stáva istejšia a dieťa postupne zvláda aj prekážky, napríklad schody. Keď ho chytíte za ruku, vie už vyjsť po schodoch.
• 24. Mesiac: Zdokonaľovanie chôdze. V dvoch rokoch pri chôdzi po schodoch už dieťa vašu pomoc väčšinou ani nepotrebuje, vo veku dva a pol roka strieda hore schodmi obidve nohy rovnako ako dospelý. Dole schodmi to už je ťažšie, zvyčajne to zvládne až okolo troch až štyroch rokov.
• 36. Mesiac: Istota a koordinácia. Trojročné deti zväčša s istotou chodia a behajú aj po nerovnom teréne a lepšie koordinujú svoje pohyby. Vedia skákať na jednej nohe aj na oboch. Koncom tretieho roka sa už batoľa môže naučiť bicyklovať.

Praktické rady, ako dieťa učiť chodiť:

• Chôdza naboso: Dieťa by malo chodiť bosé, pretože to podporuje chodidlá, členky a svaly na nohách. Keď behá len v ponožkách (samozrejme, protišmykových), naučí sa správne našľapovať a došľapovať až na päty.
• Kvalitná obuv: Ak už dieťaťu musíte obuť topánky, kupujte kvalitnú obuv s certifikátom zdravotnej nezávadnosti.
• Bezpečné prostredie: Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť. Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo. Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro.
• Spontánny pohyb: Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
• Zabezpečenie bytu: Užívajte si čas objavovania a myslite tiež na to, čo so sebou nová pohyblivosť prináša. Zabezpečte byt tak, aby pre dieťa nebol nebezpečný.

Rozvoj reči dieťaťa

Osvojenie si reči je ďalším kľúčovým míľnikom vo vývoji dieťaťa. Komunikácia a podnety hrajú v tomto procese zásadnú úlohu.

Komunikácia a podnety

Medzi vonkajšie podmienky, ktoré ovplyvňujú vývin komunikácie u detí, patrí aj množstvo a kvalita podnetov. Ak totiž rodičia hovoria veľa, dieťa nemá priestor pre svoju vlastnú komunikáciu.

Ako rozvíjať dialóg:

• Hovorte na malé deti (0-2 roky) v jednoduchých, krátkych vetách, používajte "základnú" slovnú zásobu.
• Hovorte primeraným, skôr pomalším tempom.
• Využívajte melódiu a dynamiku hlasu.
• Nechajte dieťaťu priestor reagovať - po vašej komunikačnej aktivite chvíľu mlčte - napočítajte do 5-10 a až potom rozprávajte ďalej. Dieťa väčšinou zareaguje v čase, keď už to nečakáte. Sme na neho jednoducho moc rýchli.
• Reagujte na komunikačnú aktivitu dieťaťa - zopakujte zvuk, melódiu, slovo a pokračujte ďalej.

Dôležité momenty vývoja reči

• 6 mesiacov: Dieťa prechádza do štádia tzv. napodobivého bľabotania, ale nepočujúce deti nenapodobňujú a ich zvukové prejavy ustávajú.
• 12 mesiacov: Dieťa začína rozumieť obsahu viet, najprv reaguje na melódiu a neskôr aj na obsah povedaného, zbystrí a otočí sa na zavolanie menom. To, že dieťa rozumie, sa prejaví jeho reakciou. Ak dieťa nereaguje na oznámenie, je vhodné poradiť sa s pediatrom, psychológom či iným odborníkom. Môže sa jednať o poruchu psychických zručností, zmyslovú nedostatočnosť príp. neurologickú poruchu.
• Prvé slová: Obdobie okolo 1. roka je obdobím, keď dieťa začína používať prvé slová. Dieťa slovom nielen niečo označuje, ale vyjadruje celú vetu, myšlienku. Medzi prvými slovami sa objavujú označenia členov rodiny a vecí, ktoré dieťa zaujali, alebo slová, ktoré ho zaujali svojou melódiou prípadne spôsobom vyslovenia, a tak sú to niekedy aj slová, ktoré by sme nečakali. Z hľadiska výslovnosti sú to väčšinou slová obsahujúce hlásky, ktoré sa deťom dobre vyslovujú "b, p, m, n, h, d, t" a samohlásky "a, e, i, o, u". Medzi prvými slovami teda zaznieva otec, mama, papa, papua, hami, a pod.

Oneskorený vývoj reči

Môže sa stať, že dieťa už prvé narodeniny oslávilo, a napriek tomu nehovorí. Netreba sa znepokojovať, ak dieťa evidentne rozumie, reaguje na vyslovené a k tomu sa objavuje aspoň napodobivé bľabotanie, teda zvuky, slabiky, alebo napodobňovanie melódie slov.

Najčastejšie príčiny oneskoreného vývoja reči:

• Nevhodné prostredie: Dieťa nedostáva podnet, alebo ich je až príliš.
• Citové deprivácie: Nedostatok citových väzieb. Aby vznikli, je potrebné venovať dieťaťu čas, dávať mu najavo záujem, blízkosť a lásku.
• Nezrelá nervová sústava: Napríklad u nedonosených detí.
• Dedičnosť: Je možné, že všetci muži v rodine začali hovoriť neskôr.
• Prílišné užívanie médií: Rádio, televízia, počítač - prostredie je presýtené zvukmi, ktoré dieťa nevie identifikovať. Dieťa nevidí artikulačné orgány a nedokáže presne vnímať rýchly prúd slov. Úplne nevhodné je tak využívanie médií počas celého dňa ako zvukovú kulisu.

Ak si stále nie ste istí, či dieťa rozumie, jeho reakcie sa vám zdajú skôr náhodné a dieťa postupne menej a menej používa zvuky, je rozumné poradiť sa s odborníkom - špeciálnym pedagógom, psychológom alebo logopédom.

Logopédia a správna výslovnosť

Ideálny je stav, kedy dieťa nastupuje do prvého ročníka s tým, že má správnu výslovnosť všetkých hlások. Logopédia sa dá nacvičiť aj v dospelosti.

Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel

Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá dieťa baví. Precvičujeme sa jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Cviky slúžia aj ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Pri cielenom nácviku jednotlivých hlások by sme mali začať už v predškolskom veku.

Cvičenia pre jazyk:

• Vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
• Kmitať jazykom z boku do boku.
• Ťukať jazykom na každý zub.
• Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
• Olízať hornú a dolnú peru.

Cvičenia pre pery:

• Špúlenie, úsmev.
• Brnkanie prstom o pery.
• Vibrácia pier (fŕkanie).

Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver:

• Kloktanie.
• Pitie cez slamku.

Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Dieťa bude určite baviť hra na opičku pred zrkadlom. Praktickými pomôckami sú aj potraviny, ktoré pomôžu pri precvičovaní - olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky alebo podobného cukríka jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.

Ako na správnu výslovnosť hlásky R?

Napriek tomu, že hláska R je jednou z posledných, ktorú by dieťa malo vedieť vysloviť, je zároveň tou, s ktorou bývajú najčastejšie problémy. S deťmi ju môžete precvičovať za pomoci prípravných cvičení.

Prípravné cvičenia na nácvik R:

• Ohýbanie jazýčka smerom hore.
• Hornú peru môžete potrieť marmeládou a olizovať, držať lentilku za hornými zúbkami, pritlačiť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní.
• Prskanie perami.
• Pretláčanie ukazováku jazykom. Jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra.
• Spievanie rýchlych rytmických pesničiek. Spievané sú pesničky bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn.
• Bláznivá reč. Rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou (otázka, rozčúlenie, radosť a podobne), a dieťa to celé zopakuje a pridá: dnddn vdn hdn edn?

Ústa sú otvorené a jazyk sa dotýka ďasien ihneď za hornými zubami, vydychovaný vzduch rozvibruje jazyk, ústa musia byť stále otvorené, miesto vyslovovania písmena R v slove sa používa písmenko D, popr. spojenie spoluhlások TD, ak sa vyslovuje D potichu, jemne a správne, dochádza časom k vyslovovaniu zvuku podobnej hláske R, neskôr dôjde k samotnému vysloveniu hlásky R. Najčastejšia kombinácia hlások vedúca k správnemu vyslovovaniu hlásky R patrí TR, FR, VR, BR, GR, CHR, PR. Na začiatok je dobré začať so slovami, ktoré začínajú na TR a vyslovovať ako TD (tdpaslik, tdicko, tdenky, tdaky, tdava, tdat, tdest, tdieda, tdojka, tdapenie, tdasa).

Nácvik musí mať svoju postupnosť

Rodičia si často myslia, že dieťa sa naučí správnu výslovnosť vďaka básničkám, riekankám a jazykolamom. Začať by sa malo sluchovým výcvikom, vyvodzovaním hlásky v izolácii a slabikách, a až neskôr sa prechádza k tréningu samostatných slov. Po slovách nasledujú krátke slovné spojenia, frázy a krátke vety. Dlhé vety a básničky sú na mieste až keď dieťa dokáže vysloviť hlásku v izolácii, slovách alebo vetách.

Čoho sa vyvarovať? Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod. V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td. Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom. Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky. Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.

Predškolské obdobie - čo sa má dieťa naučiť a vedieť:

• Mať správnu výslovnosť všetkých hlások.
• Tvoriť a používať rôzne druhy viet (opytovacie, oznamovacie …) a neskôr aj súvetia.
• Používať správnu gramatickú formu - správne skloňovanie a časovanie.
• Vyjadrovať obsahovo i formálne správne svoje myšlienky, želania, pocity…
• Používať častejšie aj svoju pasívnu slovnú zásobu tzn. rozšíriť aktívnu zásobu.

Čo môžete urobiť ako rodičia pre správnu výslovnosť u svojho dieťaťa?

• Správny vzor: Ten by sme dieťaťu mali dávať už od narodenia (nie až v období od troch rokov). Na dieťa nešušlať, ale hovoriť normálne. Samozrejme je v poriadku, ak v slovnej zásobe používate zdrobneniny a detské slová, ale vyslovujte ich správne bez deformácie hlások.
• Neopravovať, nenútiť opakovať: Snažte sa deti neopravovať a nechcite od nich, aby po vás opakovali slová správne. Ak hlásku ešte dieťa nevie vysloviť, nedozrel ten čas. Neprimeraným nátlakom by ste u neho mohli zafixovať zlé návyky. Stáva sa to u hlásky R, kedy sú deti príliš skoro tlačené k jej správnej výslovnosti a nakoniec začnú v rámci snahy vyhovieť rodičom, hlásku tvoriť inde, než by mali a takzvane ráčkujú. Odnaučiť zle vytvorené návyky je potom veľmi ťažké.
• Rešpektujte možnosti dieťaťa a vývinové štádium, v ktorom sa práve nachádza: Keď dcérka vašej susedky, ktorá má tri roky, už správne vyslovuje hlásku R, neznamená to, že vaše dieťa, ktoré má 4, musí R vyslovovať správne tiež. Každý vývin postupuje svojím vlastným tempom. Namiesto toho iba dieťaťu sprostredkujte správne vyslovenú hlásku. Môžete to urobiť napríklad takto: Dieťa hovorí o sloníkovi a hovorí "tloník". "Mami, môj tloník plače." "Tvoj sloník plače? Sloník je smutný?" (Hlásku S iba vyslovte správne a mierne zdôraznite, prípadne použite v ďalšom slove, alebo slovo nenásilne zopakujte v ďalšej vete).

Každé dieťa by malo v troch rokoch už hovoriť a aspoň čiastočne zrozumiteľne vyjadrovať prostredníctvom reči svoje myšlienky. Malo by byť zreteľné, že sa rozvíja jeho slovná zásoba. Ak dieťa nehovorí, alebo len vydáva zvuky, prípadne nezrozumiteľné výrazy, je dôležité sa poradiť s odborníkmi.

Kedy je čas na cielený nácvik jednotlivých hlások?

Ak sa dieťaťu dlhšiu dobu nedarí výslovnosť jednej alebo väčšieho množstva hlások, mali by sme prejsť k cielenému nácviku.

Správna gramatika u detí

Sprevidla nie je potrebné cieleného učenia, ale poznania správneho. Dieťa sa učí najmä napodobňovaním, dieťa sa učí spontánne prostredníctvom činností, ktoré ho zaujímajú - hry, čítanie a rozprávanie rozprávok, riekaniek a čítanie si s obrázkami, kedy rodičia čítajú text a deti dopĺňajú slová podľa obrázkov.

Napríklad: Bývali vo veľkom (obrázok domu) - dieťa nemôže povedať dom, ale tvar dome. K tomu, aby dieťa poznalo, aký tvar má doplniť, slúži nielen napodobňovanie (už to niekedy počulo), ale aj tzv. jazykový cit, ktorý má každý z nás v inej miere, rovnako ako hudobný sluch.

Rozvoj pomocou pesničiek a riekaniek

Ďalšou dôležitou činnosťou, ktorá podnecuje vývin reči u detí, je spievanie pesničiek, rytmických riekaniek spojených s hrou na telo (tlieskanie, dupanie) a na rytmické nástroje (bubienok, drievka). Pritom vôbec nezáleží na tom, či máte hudobný sluch. Doma môžete hrať divadlo, spoločne kresliť a obrázky komentovať alebo si len tak rozprávať o tom, čo sa vám v daný deň podarilo.

Reklamy by nemali nahrádzať riekanky a básničky: Televízia, rádio ani počítačové hry by nikdy nemali nahradiť komunikáciu tvárou v tvár. Tieto médiá by mali byť len doplnkom k bežnej komunikácii tvárou v tvár, nie prevažujúcim objektom v komunikácii.

Chváľte svoje dieťa

Deti by sme mali chváliť nielen za výkony a za to, čo sa im podarí, ale aj za snahu a úsilie, ktoré vynaložia pri plnení úloh a prekonávaní prekážok.

tags: #nutriklub #ako #naucit #dieta #r