Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je významnou životnou udalosťou, ktorá si vyžaduje úpravu práv a povinností k dieťaťu na obdobie po rozvode. Súd v rozsudku o rozvode manželstva primárne určí, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň súd rozhodne o výživnom, pričom môže schváliť aj dohodu rodičov o jeho výške.
S účinnosťou od 1. júla 2010 bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý bol zavedený novelou zákona č. 217/2010 Z. z. o rodine. Podstatou striedavej osobnej starostlivosti je pravidelné striedanie obdobia, kedy je dieťa v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s obdobiami, kedy je v osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti nie je zákonom presne určená a je stanovená rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov.
Konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, ako to ustanovuje Civilný mimosporový poriadok. Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je detailnejšie upravená v Zákone o rodine. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch, bez ohľadu na to, či sa narodili počas manželstva alebo pred jeho vznikom.
V prípade, ak je matka počas konania o rozvod tehotná, súd nemôže vydať rozsudok týkajúci sa nenarodeného dieťaťa, nakoľko nenarodené dieťa nemá právnu subjektivitu. Právna úprava starostlivosti po rozvode sa nevzťahuje na osoby staršie ako 18 rokov, teda plnoleté osoby. Ak dieťa nadobudne plnoletosť počas konania, súd konanie zastaví. Po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností však nezaniká celý výrok súdneho rozhodnutia, ale len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti.
Striedavá osobná starostlivosť, ako pomerne nový inštitút, znamená, že deti žijú striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia tejto starostlivosti závisí od dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu. V praxi sa často stretávame s modelom 2-2-3-2-2-3 týždne, ktorý zabezpečuje plynulý prechod medzi domácnosťami. Striedavá starostlivosť kladie vysoké nároky na oboch rodičov a jej vhodnosť sa posudzuje individuálne.
Zákonné predpoklady pre striedavú osobnú starostlivosť
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Dôležité je, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s ňou nesúhlasí, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. V takýchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa a schopnosť rodičov spolupracovať.
Súd pri rozhodovaní prihliada aj na názor dieťaťa, najmä ak už má určitú mieru participácie v konaní. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, súd musí skúmať dôvody tohto postoja. Striedavá starostlivosť nemusí byť vhodná pre deti s poruchami správania alebo v prípade vzdialených bydlísk rodičov, ktoré by si vyžadovali zmenu vzdelávacieho zariadenia.
Striedavá starostlivosť nie je prostriedkom na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, ak rodičia trávia s deťmi rovnaký čas. Ak čas strávený s dieťaťom nie je rovnomerný, súd výživnú povinnosť určí.
Prípady z praxe a rozhodovanie súdu
V praxi sa často stretávame s odmietaním striedavej starostlivosti tzv. preferenčným rodičom, najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi. Na Slovensku však striedavá starostlivosť nie je preferovaným spôsobom, súdna prax často uprednostňuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
V prípade rozvodu, ak matka otehotnie počas konania, súd nemôže rozhodnúť o nenarodenom dieťati. Po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa konanie súdu týkajúce sa jeho zverenia do starostlivosti zaniká.
V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave starostlivosti, súd rozhodne na základe najlepšieho záujmu dieťaťa. Pri rozhodovaní o zverení do starostlivosti neberie súd do úvahy priezvisko dieťaťa, ale skôr kto sa o dieťa doteraz staral, akým spôsobom a kto má vhodnejšie podmienky na starostlivosť.
V situáciách, keď rodičia žijú oddelene a nedokážu sa dohodnúť na styku s dieťaťom, je možné podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd striktne určí časový harmonogram styku dieťaťa s rodičom.
V prípade zmeny pomerov, napríklad ak dieťa vyjadruje želanie žiť s druhým rodičom, alebo ak dôjde k zanedbávaniu starostlivosti, je možné podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní prihliada na názor dieťaťa, ktorý je od 9 rokov relevantný a od 12 rokov povinný.
Čo môžete očakávať na súdnom pojednávaní o starostlivosti o dieťa
V prípadoch, keď jeden z rodičov ohrozuje psychickú pohodu dieťaťa alebo vykazuje nevhodné správanie, je možné požiadať súd o neodkladné opatrenie, ktoré dočasne upraví starostlivosť o dieťa. Súd v takýchto prípadoch skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie.
Dôležité je pamätať si, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič si zachováva rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva rozhodovať o podstatných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. V bežných veciach rozhoduje každý rodič samostatne.