Výchova bábätka: Sprievodca pre rodičov

Dieťa chce v tomto období poznávať svoje okolie a skúša prísť na to, ako funguje svet okolo neho. Byt je pre dieťa úžasným miestom plným nových a neznámych zákutí, kde sa môže vydávať na rôzne výzvedné cesty. Stále však potrebuje stály kontakt s mamou alebo otcom a uistenie, že sú tu.

Až do konca prvého polroka bolo potrebné zabezpečovať bezprostredne uspokojenie základných potrieb dieťaťa. Ak rodičia v tomto období vychádzali v ústrety jeho potrebám, dieťa sa naučilo, že môže svojím správaním niečo dosiahnuť a nie je bezmocné. Pocit bezpečia a stability dáva dieťaťu možnosť vziať problémy do vlastných rúk a aktívne hľadať riešenie, ale tiež sa naučilo, že sa môže obrátiť na druhých o pomoc. Táto pomoc by mala byť len minimálna, aby sa dieťa vždy podieľalo na riešení samé, alebo malo na riešení hlavný podiel.

Tento spôsob výchovy je časovo dosť náročný. Príkladom môže byť, keď dieťa vylezie na diván a dáva najavo, že chce ísť dolu. Najrýchlejší spôsob riešenia je dať dieťa dole. Najjednoduchší je povedať mu: „Keď si tam dokázal vyliezť, snaž sa aj zliezť.“ Dieťa možno pri zliezaní spadne a samé zastaví svoje pátracie aktivity. Okrem toho sa naučí, že dospelí mu nechcú pomôcť pri jeho riešení. Časovo náročné, ale zmysluplné je postaviť sa vedľa pohovky a povzbudzovať dieťa, aby zliezlo samo, istiť ho, aby nespadlo.

Samostatnosť a zodpovednosť

V druhom polroku treba u dieťaťa stále častejšie vyžadovať túto samostatnosť. Je na vás ako na rodičoch, aby ste si vopred ujasnili dôsledky svojich rozhodnutí a činov. Každým jedným skutkom dieťa o niečom učíte. Vaše dieťa by napríklad nemalo získať skúsenosť, že sa mu priania splnia až keď sa bude dostatočne dlho sťažovať.

Túžba skúmať a skúšať je u detí veľmi silná. Niektoré želania si chce dieťa presadiť. Rozprávajte sa s ním a spolupracujte. Zároveň však trvajte na svojom, prípadne hľadajte alternatívne riešenia, ktoré nie sú až také nebezpečné ako želania detí.

Následkami svojho konania je dieťa častokrát prekvapené a preto to skúša stále znovu a znovu, kým vec nepochopí.

Bezpečnosť a hranice

Mama musí byť pripravená viac ako kedykoľvek predtým poskytovať dieťaťu útechu, pretože v tomto období sú časté pády a úrazy. Väčšinou však deti na bolesť veľmi rýchlo zabudnú a vracajú sa k aktivite. Je na rodičoch, aby sa rozhodli, ktoré predmety v byte sú vhodné na to, aby s nimi dieťa mohlo experimentovať a ktoré sú príliš nebezpečné, jedovaté alebo cenné a preto je ich potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa.

V tomto životnom období sa začínajú medzi dieťaťom a dospelými odohrávať prvé boje o moc. Dieťa sa stretáva so zákazmi a príkazmi, ktoré predtým pre neho neexistovali - nesmie sa dotýkať kvetov, sporáka, elektroniky. Zákazy veľmi rýchlo zabúdajú, pretože sú vedené túžbou po poznávaní a skúmaní. Táto „hra“ na porušovanie zákazov je pre dieťa príjemná o to viac, že mu mama venuje väčšiu pozornosť, keď sa približuje k veciam, ku ktorým nemôže. Dieťa skúša ako rodič reaguje a ako postupuje v boji o moc.

Dôležitým pravidlom vo výchove je, aby následky zakázaného správania logicky súviseli s jeho predchádzajúcim chovaním a musia nasledovať bezprostredne po prečine, nikdy nie o 5 - 10 minút alebo hodinu neskôr, pretože dieťa si to už nepamätá.

Rozvoj motorických zručností a zmyslov

Ďalšou možnosťou je naučiť dieťa ako s vecami narábať a vyhradiť mu priestor len pre neho.

Motorické zručnosti

• Vstávanie s pomocou nízkych predmetov: Prilákame dieťa k nízkej lavičke alebo bedničke - asi 20 cm - a držíme nad ním lákavú hračku tak vysoko, aby na ňu dosiahlo len keď bude stáť.
• Vstávanie bez pomoci: Keď dieťa zvládne predchádzajúci cvik, zopakujeme ho ešte niekoľkokrát so stále nižšími pomôckami, aby sa dieťa vzpriamilo z ešte hlbšieho predklonu. Potom skúsime tento vztyk a vzpriamenie sa bez akejkoľvek pomôcky, teda rovno z podporu kľačmo. Ponúkneme dieťaťu hračku v strede izby, kde sa nemôže ničoho držať. Dieťa prejde zo vzporu kľačmo - poloha, v ktorej lezie - do vzporu drep, potom sa rukami odrazí od podlahy, napriami sa a súčasne sa vztýči z drepu do stoja. Predchádzajúce cviky skúšame tiež zo sedu.
• Dvíhanie predmetov z podlahy: Pred dieťa, ktoré stojí v strede miestnosti, položíme hračku. Dieťa urobí mierny predklon a podrep, chytí hračku a opäť sa vztýči a vzpriami.
• Kladenie rovnako veľkých predmetov na seba: Dieťaťu dáme rovnako veľké kocky, aby ich stavalo na seba. Keď sa mu to podarí nešetríme chválou a obdivom. Zručné dieťa postaví koncom 1. roka vežičku z viac ako dvoch kociek. Najskôr necháme dieťa stavať s veľkými kockami - hrana kocky 5 - 10 cm - potom s menšími - hrana 2 - 3 cm.
• Zasúvanie a vysúvanie zátky: Dieťaťu dáme fľašu a ukážeme mu, ako sa vyťahuje a dáva naspäť gumová zátka. Zátka má mať tvar lomeného kužeľa, aby sa užší koniec dal ľahko zastrčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Pri tomto cviku musíme dieťaťu najskôr fľašu držať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou.
• Vkladanie rôzne veľkých valcovitých mištičiek do seba: Dáme dieťaťu rôzne veľké valcovité mištičky z umelej hmoty, alebo sadu drevených matriošiek. Princíp je v tom, že dieťa musí jednotlivé diely zasúvať podľa veľkosti - vždy menšie do väčších - a tým sa nielen učí odhadovať vzájomnú veľkosť predmetov, ale uvedomuje si, že sú predmety väčšie a menšie.
• Navliekanie krúžkov na stojan: Na tyčku učíme dieťa navliekať rôzne krúžky - či už z umelej hmoty alebo z kovu. Môžeme použiť krúžky zo záclon.
• Zapichovanie: Dieťaťu urobíme zo zbytku cesta niekoľko guličiek a ukážeme mu, ako je tam možné zapichovať špilky, zápalky.
• Trhanie a spájanie cesta: Na kúsku cesta si ukážeme, že je ho možné roztrhať na kúsky a pritisnutím k sebe znovu spojiť. Môžeme použiť aj hru s netoxickou plastelínou. S cestom môžeme robiť rôzne iné činnosti - váľať ho, formovať, vykrajovať formičkami, krájať nožom, urobiť z neho hada alebo guličku ….
• Utieranie úst servítkou alebo plienkou: Po jedle podáme dieťaťu servítku alebo plienku, aby si utrelo pusu.
• Utieranie prachu: Keď mama utiera nábytok, požičia dieťaťu plieku, aby jej pomohlo.
• Otváranie a zatváranie krabičky od zápalok: Dáme dieťaťu prázdnu krabičku od zápalok alebo podobnú krabičku a ukážeme mu, ako sa otvára a zatvára.

Stolovanie a samostatnosť pri jedle

Stolovanie: Nechávame dieťa jedávať spolu s nami pri stole vo vysokej stoličke. Stále častejšie mu dovoľujeme, aby jedlo samé lyžičkou. Treba pamätať na to, že neporiadok bude značný a prispôsobiť tomu prostredie. Túžba po poznaní a poznávaní núti dieťa vyskúšať každý pokrm nielen ústami, ale aj rukami.

Rozvoj reči a komunikácie

Rozvíjanie aktívnej reči dieťaťa: Rodičia majú využívať každú situáciu a s dieťaťom sa o nej rozprávať. Pri prechádzke po vonku sa rozprávať o dianí na ulici - čo ide po ceste? ….. Podnecujeme dieťa k ďalším aktívnym slovám, ktoré spevňujeme opakovaním, pochvalou a úsmevom.

Pri cmúľaní cumlíka sa dieťa môže cítiť uvoľnene a spokojne - ak ho má však v ústach, cumlík mu bráni v používaní svalov pier a jazyka na vytváranie zvukov. Cumlík nie je vhodným pre vývoj reči a rečových schopností. Ak dieťa rado cmúľa cumlík, skúste obmedziť čas, ktorý s ním trávi počas dňa. Stále však môže zostávať prostriedkom na upokojenie dieťaťa, keď je vystrašené alebo si potrebuje pospať. Netreba však zabudnúť na to, že časté používanie cumlíka bráni dieťaťu v precvičovaní džavotavých zvukov, ktoré predchádzajú reči.

Predvádzanie scénok s hračkami: Otec sa posadí ku stolu a s dieťaťom na kolenách predvádza jednoduché scénky s medvedíkom - poskakuje, kýva labkami, schováva sa za krabicu, vykukuje na dieťa….

Je to malá revolúcia. Nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj rečovom. Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. prosíš? Čo ti podám? nabádame k nej. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd.

Vývoj reči podľa veku:

• Prvý rok života: Dieťa sa zoznamuje s prvými zvukmi a slovami. Okolo 6. - 8. mesiaca dieťa veľa bľaboce, opakuje zhluky slabík („da-da“) a povzbudzuje svoje okolie k „rozhovoru“. Okrem toho začína chápať význam jednotlivých slov a viet. Okolo 12. mesiaca dieťa správne používa celé slová, najčastejšie „mama“, „tato“, „pápá“ alebo „nie“.
• Druhý rok života: Intenzívne obdobie, keď sa dieťa učí nové slová. Vo veku 18 mesiacov už často ovláda 50 slov. Pri hre s ním používajte zvukomalebné slová, ako napríklad: „mňau mňau“, „haf haf“, „ko ko ko“, „brum brum“, ktoré bude dieťa rado opakovať. Recitujte krátke riekanky, ktoré podporujú rozvoj reči.
• Tretí rok života: Obdobie, keď má dieťa už bohatú slovnú zásobu. Skladá slová a zostavuje z nich vety, kladie otázky. Ešte sa nevyjadruje správne, je normálne, že má problémy so skloňovaním, pletie si koncovky a podobne.

Ako podporiť rozvoj reči:

• Využívajte každú situáciu na rozhovor s dieťaťom.
• Opakujte slová, ktoré dieťa povie, správne a bez kritiky.
• Čítajte deťom knižky a spievajte pesničky.
• Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré podporujú komunikáciu.
• Obmedzte používanie cumlíka, ktorý bráni rozvoju reči.

Kedy začať s hranicami a ako na ne?

Kedy začať budovať hranice? Už od malička. Samozrejme, prvý rok pokojne plňte bábätku všetko, čo mu vidíte na očiach, okrem nebezpečného konania, pretože do roka sa predsa dieťa rozmaznať nedá. Keď postupne začnete s nastavovaním hraníc, budete mať určite skvelé dieťa. Takže začať treba ideálne, keď dieťa začína loziť alebo chodiť a skúmať všetko okolo seba. Najprv pôjde iba o hranice súvisiace s bezpečnosťou, neskôr s ničením majetku a ubližovaním druhým, čiže o tzv. „nesmieš“ a na záver sa popasujete s problematikou „musíš“.

Ako nastaviť hranice? Hlavne si treba ujasniť, že hranice môžu byť v každej rodine iné. Nie je nikde určené, aké presne hranice má mať vaše dieťa. Samozrejme, nemôže ubližovať sebe ani druhým, to by malo byť u všetkých rovnaké. Čo sa týka ďalších hraníc, dôležité je hlavne docieliť, aby dieťa nerobilo to, čo z nejakého dôvodu vadí vám rodičom, nie to, čo si niekto druhý myslí, že by ste mu mali zakázať.

Komunikácia a dôslednosť: Upozornite dieťa, čo nesmie, potom aj na to, že ho zoberiete preč a až potom ho zoberte. Do cca 18 mesiacov, kedy sa začne rozvíjať lepšie pamäť, funguje ešte to, že odputávate pozornosť niečím iným. Ona zabudne, čo vystrájala a je pokoj. Po tomto období je to už ťažšie a treba zvoliť inú taktiku. Hlavne si ale uvedomte, že čím viac ju budete obmedzovať, tým bude frustrovanejšia. Čo neznamená, že jej máte dovoliť robiť nebezpečné, či nevhodné veci. Len jednoducho eliminujte zákazy na minimum.

Dôležitosť pohľadu z očí do očí: Nikdy nie, keď stojíte nad dieťaťom. Všetko, čo by malo dieťa počuť, pochopiť a tak, by sa malo na úrovni z očí do očí.

Detská pamäť: Deti rýchlo zabúdajú. Proste im pamäť nefunguje ako nám dospelým. Ak mu povieš no no no na niečo a on o 10 minút znova to isté... tak proste zabudlo na príkaz... netreba sa rozčulovať, že neposlúcha. Je to dieťa... všetko je pre neho nové, úplne všetko.

tags: #odkedy #babatko #vychovavat