Dojčenie alebo odsávanie mlieka: Kompletný sprievodca pre matky

Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení (www.mamila.sk). Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.

Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.

Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších z পরিবর্তনoch a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek," hovorí doktorka Ottolini.

Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.

Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Odporúčame prečítať: Ako dlho a často kojiť novorodenca: Kompletný prehľad

Výhody dojčenia pre matky

Hneď v úvode je potrebné si upraviť túto myšlienku a interpretovať informácie správnym spôsobom. Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu.

V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia. Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení. Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode. Tie bývajú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie.

Ako funguje tvorba mlieka

Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).

Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:

• bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
• možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
• dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
• časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.

V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.

Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie

Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.

Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.

V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätká, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.

Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.

Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.

Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka

Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.

Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:

• bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
• bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
• bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
• bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
• bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
• bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
• bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
• dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
• veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
• paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch

Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.

Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne

Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.

Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.

Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.

Možné príčiny nedostatku materského mlieka

Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujú nesprávne kroky pri pokuse o jeho podporu. Je dôležité si uvedomiť, že mlieko sa tvorí na základe dopytu a ponuky. Ak dieťa nepije dostatočne, tvorba mlieka sa môže znížiť.

Odsávanie mlieka: Kedy a prečo

Odsávanie materského mlieka môže byť užitočné z rôznych dôvodov:

• Flexibilita: Môže to byť vtedy, keď sa vraciate do zamestnania, keď sa na kŕmení bábätka chce viac podieľať váš partner alebo keď si proste len chcete konečne dopriať poriadny odpočinok alebo si večer niekam vyjsť.
• Predčasne narodené deti: Ak je vaše dieťa príliš malé (predčasne narodené) alebo jeho zdravotný stav nedovoľuje dojčiť priamo, je odsávanie mlieka spôsobom, ako mu napriek tomu zaistiť základné živiny. Jedná sa napríklad o kŕmenie nedonosených detí s oslabeným alebo nevyvinutým sacím reflexom.
• Problematické prisatie: Ak má váš novorodenec problémy s prisatím, vďaka odsatiu mu môžete zaistiť prísun vlastného mlieka a nemusíte spoliehať na umelú výživu.
• Uľavenie od bolesti: Keď sa vám začne tvoriť mlieko, chvíľami môžete mať nepríjemný pocit plných prsníkov, ale dieťa zrovna nebude chcieť jesť. V takom prípade môžete použiť odsávačku a bolesti uľaviť. Neskôr, až si na dojčenie dostatočne zvyknete, si vďaka odsávaniu môžete vytvárať zdroj mlieka, z ktorého môžete dieťa kŕmiť priebežne. Získate tak zásoby, ktoré v prípade potreby využijete.
• Dokrmovanie: Ďalej kŕmenie dojčiat, ak sa mamička naozaj nutne musia na určitú dobu vzdialiť, dokrmovanie zle sa prisávajúcich a na váhe málo pribúdajúcich dojčiat.

Vhodnými spôsobmi podávania odsatého materského mlieka, ktoré neskazí techniku dojčenia, sú použitie suplementora (laktačnej pomôcky) priamo na prsníku alebo kŕmenie z pohárika alebo lyžičkou, prinajhoršom z injekčnej striekačky cievkou cez prst.

Typy odsávačiek mlieka

Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob odsávania mlieka predstavuje používanie elektronickej alebo manuálnej odsávačky. Rozhodnutie, ktorá odsávačka je pre vás najlepšia, závisí od toho, ako často plánujete odsávať a koľko času máte k dispozícii.

Manuálne odsávačky mlieka

Manuálne odsávačky sú lacnejšie ako elektrické modely, sú tiché a praktické pre príležitostné odsávanie. Odsať z prsníkov dostatok mlieka manuálnou odsávačkou trvá asi 15 až 45 minút podľa toho, ako rýchlo mlieko tečie - je to individuálne. Pokiaľ sa však používajú často, môže ísť o náročný úkon, pretože k vytvoreniu vákua musíte pomocou madla sama pumpovať. Tieto typy odsávačiek sú vhodné iba pre občasné použitie, častejšie odsávanie zaťažuje ruky.

• Výhody:
• Nižšia cena
• Tichá prevádzka
• Kompaktné rozmery, vhodné na cestovanie
• Šetrnejšia k prsníkom
• Nevýhody:
• Vyžaduje manuálnu prácu
• Môže byť únavná pri častom používaní
• Dlhší čas odsávania

Elektrické odsávačky mlieka

Elektrická odsávačka na jeden prsník je ideálnym variantom pre občasné odsávanie. Okrem toho, že odsávaním strávite polovicu času, odsajete pomocou odsávačky v priemere o 18 % mlieka viac, ako pri odsávaní z každého prsníka zvlášť. Vďaka tomu je tento zdvojený variant skvelou voľbou práve pre zaneprázdnené mamičky. Pokiaľ odsávate mlieko pravidelne každý deň alebo sa na odsávačku spoliehate z dôvodu zahájenia a vybudovania tvorby mlieka, nezabudnite, že nemocničnú odsávačku Medela Symphony si môžete prenajať na dobu, na ktorú ju budete potrebovať.

• Výhody:
• Rýchlejšie a efektívnejšie odsávanie
• Menej námahy
• Možnosť odsávania z oboch prsníkov súčasne (pri dvojitých odsávačkách)
• Niektoré modely majú programy na stimuláciu laktácie
• Nevýhody:
• Vyššia cena
• Hlučnejšia prevádzka
• Zložitejšia údržba
• Závislosť na elektrickej energii (pri modeloch bez batérie)

Technológie odsávania

Technológia 2-fázového odsávania napodobňuje prirodzené správanie dieťaťa pri saní. „Na začiatku každého dojčenia saje dieťa krátko a rýchlo, čím stimuluje spúšťací ejekčný reflex. Hneď, ako začne mlieko tiecť, dieťa prechádza k pomalšiemu a hlbšiemu saniu, aby získalo čo najviac mlieka,“ vysvetľuje Nania. Unikátny iniciačný program elektrickej odsávačky Medela Symphony napodobňuje vzorec kŕmenia novorodenca počas prvých niekoľko dní dojčenia, a to s rýchlym saním a dlhšími prestávkami.

Tipy a rady na odsávanie materského mlieka

Ak chcete rozmraziť mlieko, ktoré použijete v ten istý deň (vždy do 12 hodín), umiestnite zásobník do chladničky a nechajte pomaly rozmrazovať. Ak chcete mlieko použiť ihneď, postavte zásobník do teplej vody. Môžete tiež použiť fľašu a ohrievač na detskú stravu. Keď sa mlieko ohreje, malo by sa spotrebovať v priebehu hodiny alebo vyhodiť. Nikdy sa ho nepokúšajte uschovať na neskoršie kŕmenie.

Ak plne dojčíte, ale viete, že počas prvých šiestich mesiacov budete možno chcieť občas bábätko nakŕmiť z fľaše, skúste mu ponúknuť fľašu odsatého mlieka približne vo veku ôsmich týždňov, len niekoľkokrát do týždňa.

Odsávanie materského mlieka môže udržať tvorbu mlieka po celý čas, kedy chcete dieťatku materské mlieko podávať. Je to náročnejšie na čas, vybavenie, trpezlivosť, v noci vyžaduje vstávanie a nie je také jednoduché ako už rozbehnuté dojčenie.

tags: #odsavanie #alebo #kojenie