Kvet je z hľadiska botaniky orgán krytosemenných rastlín, v ktorom prebieha pohlavné rozmnožovanie. Skladá sa z kvetných obalov, tyčiniek (samčie pohlavné orgány) a piestika (samičie pohlavné orgány). Kvety magnóliorastov sú obojpohlavné, čo znamená, že obsahujú tyčinky aj piestiky. Vývojovo staršie čeľade, ktoré majú väčšinou veľký počet kvetných častí, majú nerozlíšený kvetný obal tvorený okvetnými lístkami, nazývaný okvetie (perigón).
Štruktúra kvetu
Kvety magnóliorastov tvoria súbor vysokošpecializovaných premenených listov, ktoré vyrastajú v kruhu alebo závitnici na skrátenej a sploštenej stonke - kvetnom lôžku. V úplnom kvete rozlišujeme kvetné obaly a vlastné reprodukčné orgány - tyčinky a piestiky. Plodolisty, ktoré sú samičie pohlavné orgány, zrastením jedného a viac plodolistov u pokročilejších magnóliorastov vytvárajú piestik. Piestik je rozlíšený na čnelku, bliznu a semenník. V semenníku sa vyvíja jedno alebo viac vajíčok. Vajíčko je diploidné a k semenníku je pripojené vajíčkovou šnúrou. Okolo vajíčka sa nachádzajú dva vajíčkové obaly - integumenty. Na vrchole vajíčka je otvor - peľový vchod. Tyčinky magnóliorastov tvoria nitka a peľnica. Vývin peľových zrniek v peľniciach je rovnaký ako u borovicorastov: v peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice (tetrády) peľových zrniek. Pred opustením peľovej komôrky sa jadro peľového zrnka mitoticky delí, čím vzniká vyživovacia bunka (vegetatívna) a rozmnožovacia bunka (generatívna).
Vývin vajíčka a oplodnenie u magnóliorastov
Vo vajíčku sa nachádza nucellus - zárodočné pletivo. Jedna bunka nucella, tzv. materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí, pričom vzniká štvorica haploidných buniek. Tri z nich zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový mladý zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom. Jadro mladého zárodočného mieška magnóliorastov sa trikrát za sebou mitoticky delí, čím vzniká 8 jadier obklopených cytoplazmou. Na jednom póle vajíčka (v blízkosti peľového vchodu) sa vytvorí vajcová bunka (oosféra) a dve pomocné bunky (synergidy). Na protiľahlom póle vajíčka sa vytvoria tri protistojné bunky (antipódy). Zostávajúce dve jadrá vytvoria v strede vajíčka diploidné centrálne jadro (2n). Zárodočný miešok v tomto štádiu vývinu sa nazýva zrelý zárodočný miešok, pripravený na oplodnenie.
Opelenie a dvojité oplodnenie
Opelenie u magnóliorastov prebieha prenosom peľu na bliznu piestika. Klíčením peľového zrnka sa vyvíja peľové vrecúško, ktoré prerastá k vajcovej bunke. Pre magnóliorasty je typické dvojité oplodnenie. Jedna spermatická bunka (n) splynie s vajcovou bunkou (n), čím vznikne diploidná (2n) zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok. Druhá spermatická bunka (n) oplodní diploidné centrálne jadro (2n) zárodočného mieška, čím vznikne triploidný endosperm (3n), ktorý vyživuje zárodok. Na zárodku rozlišujeme klíčne listy (1-2), rastový vrchol a základ koreňa.
Vznik semena a plodu
Po oplodnení sa vajcové obaly (integumenty) diferencujú na obaly semena - osemenie. Takto vznikne po oplodnení z vajíčka semeno. Steny semenníka sa postupne menia na suché alebo dužinaté oplodie. Semenník, niekedy aj ďalšie súčasti kvetu (kvetné lôžko), sa po oplodnení premení na plod, ktorý obsahuje jedno alebo viac semien. Pri niektorých suchých plodoch oplodie v čase zrelosti puká a semená sa z plodu uvoľňujú.
Plod je rastlinný orgán, ktorý obaľuje semená a vytvára sa premenou piestika po oplodnení vajíčka v semenníku. Plod sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného oplodia, v ktorom sú semená. Príroda vytvorila ohromnú rôznorodosť a prispôsobivosť plodov. Plody niektorých sukulentov sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi rýchlo, takmer očividne. Existujú však druhy, u ktorých tento proces trvá dlhé mesiace ba aj rok.
Súkvetia a rozmnožovanie
Kvety semenných rastlín zriedka vyrastajú na stonke jednotlivo. Častejšie tvoria súbory drobnejších kvetov - súkvetia. Kvet je pohlavným orgánom rastlín. Aj keď sa veľa druhov dokáže množiť vegetatívne, normálny a prirodzený spôsob rozmnožovania je pohlavný, teda zo semien. Kvety sú vlastne zhmotnenou krásou a krásny kvet je reklamou rastliny. Pekné, pestrofarebné kvety vytvárali počas miliónov rokov účelnosť, presne tak ako sukulencia rastlín. Za úspešné oplodnenie totiž môže hmyz, ako včely, motýle a pod., a ako odmenu kvety poskytujú potravu vo forme chutnej a výživnej šťavy nektáru, ktorý je hlavným lákadlom návštevy kvetov. Vnútorná stavba kvetov je dômyselne usporiadaná a hmyz sa k nektáru nemôže dostať bez toho, aby sa návštevník nemusel otrieť o prašníky a bliznu. V kultúre, hlavne v prípade, že sú sukulenty umiestnené v skleníkoch alebo priestoroch, kde sa hmyz nemôže dostať, opelenie kvetov zabezpečíme umelo. Na to nám stačí jemný štetček alebo prírodná vata, ktorú natočíme na tenkú paličku. Zrelý peľ opatrne nanesieme na štetec alebo vatu a natrieme na bliznu iného kvetu.
Formation Of Seed | What Is FERTILIZATION? | The Dr Binocs Show | Peekaboo Kidz
Plodolisty vývojovo starých magnóliorastov mali tvar listu predĺžene zloženého a s okrajmi iba k sebe priloženými. Neskôr zrástli do piestika, tvoreného dutým semenníkom, na vrchole s bliznou. V semenníkoch sú vajíčka. Po ich oplodnení vznikajú semená a zo semenníkov vznikne plod, ktorý uzatvára a chráni semená. Pre magnóliorasty majú na zárodku dva protistojné klíčne listy.
