Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý fyzicky, s primeranou psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspešné pracovné zaradenie v budúcnosti. „Nie každé dieťa má však takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou,“ hovorí pre Bedeker zdravia doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky.
Vrodené vývojové chyby predstavujú širokú škálu abnormalít, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov. Tieto chyby môžu postihovať rôzne orgánové systémy a môžu mať rôznu závažnosť. Niektoré vrodené chyby vyžadujú akútnu chirurgickú intervenciu v novorodeneckom veku, zatiaľ čo iné sa môžu riešiť konzervatívne alebo neskôr v živote.
Vrodené vývojové chyby sú definované ako štrukturálne alebo funkčné abnormality, ktoré sa vyskytujú počas vnútromaternicového vývoja. Môžu postihovať rôzne orgánové systémy a majú rôznu závažnosť. Niektoré vrodené chyby sú zjavné už pri narodení, zatiaľ čo iné sa môžu prejaviť až neskôr v živote.
Príčina vzniku vrodených vývojových chýb je často multifaktoriálna a zahŕňa genetické faktory, vplyvy vonkajšieho prostredia a interakciu medzi nimi. Medzi známe rizikové faktory patria: genetické faktory, vplyvy vonkajšieho prostredia (expozícia teratogénnym látkam počas tehotenstva, ako sú alkohol, drogy, niektoré lieky a infekcie), nutričné faktory (nedostatok kyseliny listovej, vitamínov skupiny B, alebo nadmerný príjem vitamínu A počas tehotenstva) a iné faktory (vek matky, zdravotný stav matky, etnické skupiny).
Rázštepové chyby tváre patria medzi najčastejšie vrodené vývojové chyby. Ide o postihnutie buď len pery, pery a čeľuste, podnebia alebo kompletný rázštep pery, čeľuste aj podnebia. V súčasnosti sa rodí na Slovensku priemerne 1 dieťa s rázštepom na 600-650 novorodencov.
Novovzniknutý tím v Rooseveltovej a detskej nemocnici je pripravený pomôcť všetkým novorodencom s touto vrodenou chybou. Tím špecialistov z Rooseveltovej nemocnice v spolupráci s detskou nemocnicou v Banskej Bystrici aplikoval novorodencovi s vrodenou chybou tváre Tubingenskú palatinálnu platničku, vďaka ktorej môže dieťa už normálne dýchať a prijímať potravu. Zákrok je neoperačný a rodičia odteraz nemusia za ním vycestovať do Nemecka.
Dievčatko Esterka malo od narodenia závažné dýchacie ťažkosti a nedokázalo prijímať stravu. Narodilo sa so vzácnou vrodenou chybou tváre Pierre-Robin sekvenciou. "Jedným z najčastejším problémov u týchto novorodencov je nemožnosť normálneho príjmu stravy. Sú často odkázaní na príjem potravy výživovou sondou. V Rooseveltovej nemocnici vznikol tím odborníkov z neonatologickej kliniky, kliniky maxilofaciálnej chirurgie a z II. detskej kliniky, ktorý vďaka spolupráci s neonatologickou klinikou Univerzitnej nemocnice Tubingen v Nemecku vie poskytnúť liečbu Pierre-Robin sekvencie originálnou Tubingenskou palatinálnou platničkou podľa ich protokolu priamo v Banskej Bystrici."
"Priebeh zhotovenia samotnej platničky pre Esterku sa začal intraorálnym skenovaním hornej čeľuste. Následne bol takto zhotovený 3D model čeľuste odoslaný do Tubingenu, kde prebehlo 3D plánovanie prototypu platničky. Prototyp vytlačili na 3D tlačiarni v zubnom laboratóriu. Presná poloha a vyhovujúci tvar sa odkontroloval priamo v dutine ústnej pomocou kamery fibroskopu. Hospitalizácia pokračovala nácvikom starostlivosti o platničku mamou dievčatka, ktoré po dvoch týždňoch bolo schopné plného príjmu mlieka fľaškou bez akýchkoľvek známok dýchacích ťažkostí."
Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach. Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky. Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová. Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy. Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. No a posladnou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií.
Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii. Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia prace, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie.
Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života.
Z hľadiska prognózy sú zaujímaví aj pacienti s poruchami autistického spektra. V ich prípade ide o narušenie komunikácie, sociálnej interakcie s obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít. Autistické rysy majú aj mnohí s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami.
Za detskú mozgovú obrnu (DMO) sa považuje skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí.
Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou.
Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO.
Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízko-rizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie.
Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchle spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie, ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa.
Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma.
Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v našich špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov.
Samostatnú kapitolu predstavuje detská mozgová obrna. Ako sme už spomínali, DMO je ochorenie, ktoré postihuje hybnosť, ovplyvňuje aj mentálny vývoj a zmyslové orgány. Epilepsia sa pridružuje v 20 až 40 % prípadov. Rozvinutý obraz DMO pozorujeme vo veku minimálne 12 mesiacov.
Podľa neurologickej klasifikácie DMO delíme na spastické formy (kvadru-, hemi-, diparézy), dystonicko-dyskinetické a ataktické. Deti so spastickou hemiplégiou majú závažnejšie postihnutie v oblasti manuálnych funkcií. Hrubú motoriku majú narušenú deti so spastickou diplégiou a diskinetická DMO sa spája s problémami v oblasti hrubej motoriky, ako aj manuálnymi schopnosťami.
Príčiny vzniku DMO sú v poslednom období predmetom prehodnocovania. Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetický a epigenetických faktorov. DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne.
Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO. V prípade predčasne narodených detí napr. v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD.
Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa, resp. ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode. V prípade donosených detí po asfyxii alebo pri vrodených chybách mozgu vzniká kvadruparetická forma DMO. Prejavuje sa najzávažnejším postihnutím, obvod hlavy sa nezväčšuje, pridávajú sa zmyslové chyby a motorický vývin stagnuje. Dieťa nechodí, nehovorí, chýba mu schopnosť úchopu na rukách a vyvíja sa kvadruspasticita, častá je epilepsia.
V prípade nedonosených detí je častá spastická diparéza. Jej ľahká forma môže viesť k minimálnym problémom vo vývoji motoricky, manuálne schopnosti a mentálny vývoj bývajú v pásme priemeru. Pri spastickej diparéze závažného stupňa s postihnutím dolných končatín dieťa nechodí, zaostávajú aj manuálne funkcie, reč a mentálny vývin. Môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb.
Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou, citovou labilitou. V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, resp. hyperkinetická porucha, HKP).
Rozlišujeme typy: hyperkineticko-impulzívny, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ. V literatúre sa výskyt v školskej populácii uvádza v prípade 3 až 5 % detí. Chlapci majú výraznú prevahu vo všetkých vekových kategóriách. Netýka sa však len detí, ale niektoré prejavy sa vekom môžu zmierniť, pričom v dospelosti môžu vzniknúť iné prejavy ako vnútorný nepokoj, neschopnosť dodržať časový plán, zabúdanie, emočná labilita s rýchlym striedaním nálad. ADHD v prípade dospelých a adolescentov zvyšuje riziko zneužívania návykových látok.
Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí.
Diagnóza nie je konečná stanica, ale začiatok najväčšieho boja môjho života. 💪✨#DMO #SilaMamy
Ako sa DMO diagnostikuje? A čo všetko zahŕňa starostlivosť o takéto deti? Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché.
Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.
DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie.
Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie. Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí. U nás sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia.
Uzdravenie pri DMO nie je možné.
Vanda Chovanová, primárka oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, sa stará o najmenšie predčasne narodené deti. Tieto deti, niekedy vážiace menej ako pol kilogramu, sú mimoriadne zraniteľné a vyžadujú si špecializovanú starostlivosť. Starostlivosť o tieto deti si vyžaduje komplexný prístup a vysokú odbornosť personálu.
Špecifiká starostlivosti o predčasne narodené deti
Predčasne narodené deti, definované ako deti narodené pred ukončením 37. gestačného týždňa, predstavujú špecifickú skupinu pacientov. Hranica viability, teda schopnosti plodu prežiť mimo maternice, je fyziologicky stanovená na 22. týždeň tehotenstva. Na Slovensku je táto hranica stanovená na 24. týždeň, pričom záchrana aj menších detí závisí od individuálneho stavu jedinca.
Okrem predčasne narodených detí si intenzívnu starostlivosť vyžadujú aj donosené deti s ťažkosťami pri pôrode, ako napríklad traumatický pôrod alebo nedostatok kyslíka, a tiež deti s vrodenými vývojovými chybami, ktoré sa akútne riešia chirurgicky v novorodeneckom veku.
V pôrodnej sále sa novorodencom poskytuje ventilačná podpora, resuscitácia, intubácia a umelá pľúcna ventilácia podľa potreby. U detí s nedostatočne vyvinutými pľúcami sa používajú hadičky do nosa na zabezpečenie ich otvorenia pri výdychu. Manipulácia s novorodencom sa obmedzuje na minimum, dieťa sa zabalí a monitoruje.
Vrodené vývojové chyby a ich dopad
Starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou si vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa lekárov rôznych špecializácií, sestry, psychológov a ďalších odborníkov.
Ošetrovateľská starostlivosť ako kľúčový faktor
Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s vrodenými vývojovými chybami. Kvalifikovaný personál je nevyhnutný pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti. Jedna zdravotná sestra sa dokáže adekvátne postarať o maximálne tri predčasne narodené ventilované deti. Nedostatok personálu zvyšuje počet novorodencov, o ktoré sa musia sestry starať, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu poskytovanej starostlivosti.
Ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa monitorovanie vitálnych funkcií, podávanie liekov, zabezpečenie výživy, hygienickú starostlivosť, polohovanie a prevenciu komplikácií. Okrem toho je dôležitá aj emocionálna podpora dieťaťa a jeho rodiny.
Emocionálna podpora rodiny
Hospitalizácia novorodenca na oddelení intenzívnej medicíny je pre rodičov extrémne náročná situácia. Časom situáciu prijmú a prijmú aj svoje dieťa také, aké je. Rodičom sa snažíme pomáhať, no najviac funguje čas. Preto je dôležité poskytovať rodičom psychologickú podporu a poradenstvo.
Rodičia potrebujú informácie o stave dieťaťa, priebehu liečby a prognóze. Je dôležité, aby mali možnosť klásť otázky a vyjadriť svoje obavy. Podpora rodiny je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o dieťa.
Pandémia COVID-19 a jej vplyv
Pandémia COVID-19 mala významný dopad na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vrátane starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s vrodenými vývojovými chybami. Obmedzené návštevy a hospitalizácie matiek so svojimi deťmi predstavovali výzvu pre zabezpečenie emocionálnej podpory a dojčenia.
Našťastie sme nemali žiadne deti choré na covid-19. Ak na covid-19 ochorie tehotná žena, môžu u nej nastať komplikácie, pre ktoré je nutné napojiť ju na umelú pľúcnu ventiláciu. V momente, keď sa tehotenstvo stane záťažou pre jej telo, musí sa ukončiť predčasným pôrodom. V tom prípade sa aj dieťa, ktoré by sa inak narodilo v normálnom čase a vývine, narodí predčasne. Takýchto detí sme mali na našom oddelení niekoľko. Boli medzi nimi aj deti narodené v 27. gestačnom týždni, teda ťažko nezrelé.
Etické aspekty intenzívnej starostlivosti
Súčasná medicína dokáže zachrániť deti, ktoré by kedysi nemali nádej na prežitie. Je to drahá liečba, veľká výzva pre zdravotnícky systém aj personál. Prvé jednotky intenzívnej starostlivosti špeciálne vyhradené pre predčasne narodené deti začali vznikať v 60. rokoch v Spojených štátoch. Veda sa naozaj veľmi posunula.
Je nutné diskutovať o hraniciach medzi tým, čo medicínsky dokážeme, a tým, čo máme urobiť. Existuje takzvaná „sivá zóna“, ktorú máme na Slovensku stanovenú medzi 24. až 26. týždňom, keď veľmi intenzívne komunikujeme s rodičmi. Stanovenie arbitrážnej vekovej hranice, pod ktorú nepôjdeme, môže „odpísať“ tie 23-týždňové deti, ktoré by inak mali dobrú prognózu.
Naopak, prístup, keď zachraňujeme za každých okolností a bez ohľadu na komplikácie, len aby dieťa prežilo, aj vtedy, keď významne znižujeme kvalitu jeho života, kladie veľkú záťaž nielen na zdravotnícky systém, ale predovšetkým na samotné rodiny, ktoré sa o tieto deti potom musia vedieť postarať.
Osobne som zástankyňou toho, aby sme s rodičmi neustále komunikovali. Zoberte si napríklad dieťa s ťažkým stupňom krvácania do mozgu. Z neonatologického hľadiska je našou úlohou pre dieťa urobiť všetko. Zachrániť mu život je jedna vec, my však musíme myslieť aj na to, aby kvalita jeho života bola dobrá.
Komunikácia s novorodencom
Predčasne narodené deti a deti s vrodenými vývojovými chybami komunikujú prostredníctvom emócií, predovšetkým bolesti. Existujú škály bolesti, podľa ktorých novorodencov po operačných výkonoch skórujeme a ordinujeme im liečbu bolesti.
Často však vidíme aj pohodu, spokojnosť, ktorá síce nie je o úsmeve, ale o uvoľnenosti, neprítomnosti napätia. Neviem to presne opísať, ale my lekárky/lekári a sestry to máme takpovediac „v očiach“. No a, samozrejme, na deťoch vidno pokoj aj vtedy, keď ich mamy alebo otcovia klokankujú, keď ich nosia, keď si ich prikladajú kožou na kožu.
Osobná skúsenosť lekárky a jej vplyv na prístup k pacientom
Berieme ich ako potrebné úkony, úplne automaticky. Je ich naozaj veľa, na ktoré si v práci spomíname. Sú to hlavne tie úplne maličké, ako bola napríklad Viki, narodená v 24. týždni, dnes už veľká škôlkarka, alebo spomínaný Emilko, ktorý sa nám prišiel ukázať a detským skrutkovačom na oddelení pokusne rozoberal náš transportný inkubátor. Alebo dvojičky našich kolegov, ktoré pri narodení vážili ledva jeden kilogram. Dnes žijú s rodičmi v Británii, chodia do prestížnej školy, kde patria k najlepším študentkám a sú úspešnými športovkyňami.
Vrodené vývojové chyby predstavujú heterogénnu skupinu abnormalít, ktoré sa môžu vyskytnúť u novorodencov a detí. Tieto stavy si vyžadujú komplexnú a špecializovanú starostlivosť, pričom ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v celkovom manažmente dieťaťa a jeho rodiny.
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s vrodenou vývojovou chybou je komplexná a individuálna, zameraná na uspokojenie potrieb dieťaťa a jeho rodiny. Zahŕňa:
1. Komplexné posúdenie
Dôkladné posúdenie stavu dieťaťa je kľúčové pre plánovanie a poskytovanie adekvátnej starostlivosti. Zahŕňa anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.
2. Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti
Na základe posúdenia sa vypracuje individuálny plán ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý zohľadňuje špecifické potreby dieťaťa. Plán zahŕňa stanovenie ošetrovateľských diagnóz, cieľov a výber ošetrovateľských intervencií.
3. Realizácia ošetrovateľskej starostlivosti
Realizácia ošetrovateľskej starostlivosti zahŕňa monitorovanie vitálnych funkcií, podávanie liekov, zabezpečenie výživy, hygienickú starostlivosť, polohovanie, prevenciu infekcií, podporu dýchania, zmierňovanie bolesti a emocionálnu podporu.
4. Hodnotenie ošetrovateľskej starostlivosti
Pravidelné hodnotenie účinnosti ošetrovateľskej starostlivosti je nevyhnutné pre úpravu plánu a dosiahnutie optimálnych výsledkov. Sledovanie pokroku, identifikácia problémov a úprava plánu sú kľúčové.
Špecifické aspekty ošetrovateľskej starostlivosti pri vybraných vrodených chybách
1. Rázštepové chyby tváre
Cieľom operačnej liečby rázštepu pery je zošitie kože, sliznice a svalstva pery. Na našom pracovisku v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica v spolupráci s Klinikou plastickej, estetickej a rekonštrukčnej chirurgie NsP F.D. Roosevelta, ako jediní na Slovensku pristupujeme k operácii rázštepu pery už v prvom týždni po narodení dieťatka. Výhody operačného riešenia v novorodeneckom období, často v prvom týždni po narodení, sú nielen v tvorbe jemných a nenápadných jaziev, ale aj v dobrom psychologickom vplyve na rodinu. Správny vývoj zuboradia, lepšie sanie a priberanie na hmotnosti a taktiež znížený počet následných korekčných operácií sú ďalšími výhodami včasnej operácie rázštepu pery.
Cieľom operácie je uzatvorenie mäkkého a tvrdého podnebia oproti nosovej dutine. Podľa viacerých štúdií včasné uzatvorenie mäkkého podnebia znižuje výskyt infekcií stredného ucha aj horných dýchacích ciest.
Výživa: Dieťa s rázštepom pery alebo podnebia môže mať ťažkosti s dojčením alebo kŕmením z fľaše. Je potrebné použiť špeciálne fľaše a techniky kŕmenia.
Starostlivosť o ranu: Po operácii rázštepu pery alebo podnebia je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú a sledovať príznaky infekcie.
Podpora reči: Dieťa s rázštepom podnebia môže potrebovať logopedickú terapiu na zlepšenie reči.
2. Vrodené chyby srdca
Monitorovanie vitálnych funkcií: Pravidelné sledovanie srdcovej frekvencie, dýchania, krvného tlaku a saturácie kyslíkom.
Podávanie liekov: Podávanie liekov na zlepšenie funkcie srdca a prevenciu komplikácií.
Zabezpečenie výživy: Zabezpečenie adekvátneho príjmu potravy, pretože deti s vrodenými chybami srdca majú často zvýšené energetické nároky.
Prevencia infekcií: Dodržiavanie zásad asepsy a antisepsy, očkovanie.
3. Defekty neurálnej trubice
Starostlivosť o ranu: Po operácii spina bifida je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú a sledovať príznaky infekcie.
Podpora mobility: Dieťa so spina bifida môže potrebovať fyzioterapiu a pomôcky na zlepšenie mobility.
Starostlivosť o močový mechúr a črevá: Dieťa so spina bifida môže mať problémy s kontrolou močového mechúra a čriev. Je potrebné zabezpečiť pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra a čriev.
tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #dieta #s #vrodenou