Náhradná starostlivosť je komplex opatrení, ktoré nahrádzajú rodičovskú starostlivosť o maloleté dieťa, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Je definovaná v Zákone č. 36/2005 Z.z. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, možno pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zveriť rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia.
Ústavnú starostlivosť môže nariadiť len súd, a to u maloletého dieťaťa, ktoré nedosiahlo osemnásty rok veku. Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti sa začína z úradnej povinnosti alebo na návrh; pritom návrhmi účastníkov súd nie je viazaný.
Súd teda bez ohľadu na návrh môže urobiť také výchovné opatrenie, ktoré považuje z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa za najvhodnejšie a najprospešnejšie.
Rodičia maloletého dieťaťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť, zostávajú naďalej jeho zákonnými zástupcami s povinnosťou spravovať aj jeho majetok, okrem ak súd ustanovil maloletému dieťaťu poručníka alebo opatrovníka. Ak súd rozhodne o nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Náhradnou starostlivosťou treba rozumieť dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa.
Len v prípade ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napr. o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu o dieťa postarať ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov. Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať.
Pokiaľ odpadnú dôvody pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti. Nejde však len o „mechanické“ odstránenie pôvodných nedostatkov starostlivosti rodičov. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.
Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti a to a) zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, b) zverenie do pestúnskej starostlivosti a c) zverenie do ústavnej starostlivosti. Pokiaľ nastane stav, kedy sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti rodičov je nevyhnutné čo najskôr dieťaťu zabezpečiť náhradnú starostlivosť, tak aby nebola ohrozená výchova a vývin mal.
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného mal. dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady. Pokiaľ je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti fyzickej osoby tak súd v rozhodnutí zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k mal. dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o mal. dieťa má táto osoba právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia mal. dieťaťa spoločne. Pokiaľ sa však táto osoba domnieva, že rodičia rozhodli v podstatnej veci nesprávne a v rozpore so záujmom mal.
Rodičia mal. dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach mal. dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu ako aj právo sa s mal. dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí mal. dieťa do náhradnej starostlivosti zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s mal. dieťaťom, upraví styk súd.
Pokiaľ sa domnievate, že rodičia mal. dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu mal. dieťaťa, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR.
Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko mal. dieťa.
Obsah návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom ak existuje, Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov mal. dieťaťa a samotného mal. dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
- Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
- Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Výšku výživného na mal. dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom mal. dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na mal. dieťa a na domácnosť v ktorej bude žiť.
- Úprava styku rodičov s mal. dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nedokáže s rodičmi mal. dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s mal. dieťaťom je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s mal. dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s mal. dieťaťom. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.
- Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.
Prílohy k návrhu:
- Rodný list mal. dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť v ktorej bude mal. dieťa žiť.
- Doklady preukazujúce výdavky na mal.
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o mal. dieťa riadne postarať.
Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti.
Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči mal. dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s mal. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Dieťa, ktoré prichádza do náhradnej starostlivosti, tak príde väčšinou z narušenej disfunkčnej rodiny. Sú často na celý život poznačené „postihnuté“ zo stránky citovej. Rodina nedala deťom dostatočne pozitívnych citových podnetov a preto sú ľahostajné k svojmu okoliu. Narušená rodina dobre ovplyvňuje aj rozumovú (kognitívnu) stránku dieťaťa, lebo mu neposkytuje dostatok možnosti na učenie sa a starostlivé vypracovanie domácich úloh.
Pre zdravý vývin osobnosti dieťaťa v náhradnej starostlivosti je potrebne uspokojiť základne psychické potreby: Pocit bezpečia a istoty, Lásku a nehu, Súdržnosť, Spolupatričnosť. Emocionálny a psychologický vzťah k vychovávateľom je základom formovania všetkých vyšších citov, morálno-spoločenských hodnôt.
Ak si dieťa tento citový vzťah nevytvorilo, chce si citový kontakt vynútiť rozličnými formami správania, ktorými chce upútať pozornosť vychovávateľa konajúcemu službu.
Budovanie autority v očiach detí zverených do náhradnej starostlivosti je úlohou vychovávateľov, učiteľov a rodičov, ktorí predovšetkým slúžia deťom. Každopádne je to primeraná forma získavania prirodzenej nevynútenej autority. Pravé bremeno tejto služby trvajúcej niekoľko rokov desí mnohých vychovávateľov i učiteľov, ktorí obmedzujú svoje vlastné rodiny. Vychovávatelia a učitelia získavajú autoritu u detí vtedy, keď vnímajú túto službu. Detí bezproblémové primajú nadriadenosť vychovávateľov, keď zakúsia, že im „slúžia“.
Autoritu si vychovávatelia získavajú aj prostredníctvom učenia (autorita postavená na pedagogicko-psychologických základoch). Vychovávateľ by mal byť „učiteľom srdca“. Učí detí riadiť sa citmi a ľudskej lásky. Vďaka nej deti zažívajú bezpodmienečné prijatie a učia sa mi. Treba deťom zverených do náhradnej starostlivosti odovzdať životne múdrosti, učiť ich spracovať a vyžadovať od nich námahu, úsilie a obete. Treba deti riadiť nie len srdcom, ale aj rozumom. Ukázať im, ako majú rozumne žiť, keď opustia hostiteľský pobyt v náhradnej starostlivosti.
Postavenie výchovy na dobrom základe má veľký prínos pre detí umiestnených v náhradnej starostlivosti. Úlohou učiteľov „pedagógov“ v škole je aby odovzdávali deťom školské vedomosti. A úlohou vychovávateľov, aby ich pripravovali na povolanie. Učiteľ, vychovávateľ a kolektív (prostredie) sú blízko v interakcií deťmi s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Formujú osobnosť dieťaťa: vedia ho k citlivosti, svedomiu, čestnosti, zodpovednosti, spravodlivému a poctivému zaobchádzaniu s ľuďmi. Na druhej strane ho učia umeniu žiť vo svete: vyprevádza dieťa z domu, odovzdáva mu schopnosť rozpoznávať a orientovať sa vo svete.
Keď dieťa nadobudne už v náhradnej starostlivosti sebavedomie, vieru vo vlastnej sily a schopnosť poradiť si s ťažkosťami, ktoré život prináša, tak nemá dôvod sa ľutovať.
tags: #osobnosti #dieta #v #nahradnej #starostlivosti