Otázka plánovaného rodičovstva je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. Medzi ne patrí aj postoj Vatikánu, ktorý v tejto oblasti pôsobí v celosvetovom meradle a využíva svoje postavenie pri OSN. Objektom záujmu Vatikánu je aj Slovensko.
Vatikánske úsilie realizujú cirkevné štruktúry, viaceré občianske združenia, aktívni laici i niektoré politické strany. Prejavuje sa to aj v snahách zmeniť existujúcu legislatívu, ktorá sa týka interrupcie. Treba však uviesť, že zámery Vatikánu narážajú na značný nesúhlas nielen zo strany bezkonfesijných ľudí, ale aj niektorých prúdov v katolíckej cirkvi. Tým je napríklad hnutie „Katolíci za slobodnú voľbu“, ktoré vzniklo v USA a má ohlas aj v iných krajinách.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je na mieste upozorniť moderne premýšľajúce kruhy našej spoločnosti, aby nedopustili zmenu legislatívy smerom späť. Tento zákon totiž nenúti ženy prerušovať tehotenstvo, ale im poskytuje reálnu možnosť riešiť neželanú graviditu zdravotne vhodnými metódami. Mnohé skúsenosti ukazujú, že akékoľvek reštrikčné ustanovenia by neviedli k zníženiu počtu umelo prerušovaných gravidít.
Svetskí humanisti si plne uvedomujú závažnosť problematiky umelého prerušovania tehotenstva a nehlásajú jeho „bezbrehé“ uplatňovanie. Je zrejmé, že takéto konanie, predchnuté aj pocitom veľkej zodpovednosti, si vyžaduje primerané predpoklady. Predovšetkým treba, aby sa utvárali vhodné podmienky pre manželstvo, rodinný život, rodičovstvo a materstvo v sociálnej sfére. Komplexný prístup, usilujúci o potrebné materiálne zázemie, ako aj o formovanie vysokých morálnych kvalít, vrátane patričnej zodpovednosti za rodičovstvo a materstvo, je cestou k uvedomelému rodičovstvu a želanej natalite na strane jednej a postupnej redukcii interrupcií na strane druhej.
Definícia Plánovaného Rodičovstva
Plánované rodičovstvo je komplexný prístup k reprodukčnému zdraviu, ktorý zahŕňa informácie, služby a prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom a párom slobodne a zodpovedne rozhodovať o počte detí, ktoré chcú mať, a o časovom odstupe medzi nimi. Zahŕňa právo na informácie, prístup k bezpečným, účinným, cenovo dostupným a prijateľným metódam regulácie plodnosti podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotenstvo a materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti.
Právo na Plánované Rodičovstvo
K širokej palete základných ľudských práv patria aj práva týkajúce sa najintímnejších oblastí života - oblasť ľudskej sexuality, plánovania rodiny, právo na ochranu reprodukčného zdravia. Právo na plánované rodičovstvo sa definovalo ako základné ľudské právo na medzinárodnej konferencii o ľudských právach v Teheráne v roku 1968: rodičia majú základné ľudské právo slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi. Rezolúcia Populačnej komisie OSN z roku 1972 ako jedno zo základných ľudských práv proklamuje oprávnenie každej rodiny mať toľko detí, koľko chce. Na konferencii v Tbilisi v roku 1990 došlo k spresneniu tohto práva, na právo na reprodukčné zdravie. Ženy majú samy rozhodovať o svojom sexuálnom a reprodukčnom živote a každé dieťa má byť chcené. Právo dieťaťa narodiť sa ako chcené bolo definované na pôde OSN v rámci medzinárodného roku dieťaťa 1979. Definícia reprodukčného zdravia WHO, ako súčasť definície zdravia, vznikla na poslednej populačnej konferencii OSN, ktorá sa konala v septembri 1994 v Káhire.
Reprodukčné Zdravie
Reprodukčné zdravie je stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nie len chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa ku reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom. Reprodukčné zdravie zahŕňa aj ľudskú schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak konať.
Podľa tejto definície zahŕňa aj právo muža a ženy byť informovaný, mať prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotnosť, materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti.
Výskumy dokazujú, že ženy sú hlboko presvedčené o svojich prirodzených právach slobodne rozhodovať o najintímnejšej oblasti svojho života, čo je v súlade s filozofiou OSN o plánovanom rodičovstve a reproduktívnom zdraví.
Metódy Plánovaného Rodičovstva
Existuje viacero metód plánovaného rodičovstva, ktoré sa líšia svojou povahou a účinnosťou. Medzi ne patria:
- Prirodzené metódy:
- Billingsova ovulačná metóda
- Symptotermálna metóda
- NaPRO Technology
- Bariérové metódy: Fyzicky bránia spermiám dostať sa k vajíčku. Patrí sem kondóm (mužský aj ženský), pesar a cervikálny krček.
- Hormonálna antikoncepcia: Používa syntetické hormóny na zabránenie ovulácie alebo na zmenu sliznice maternice, aby sa zabránilo implantácii oplodneného vajíčka. Patrí sem antikoncepčná tabletka, náplasť, injekcia a vnútromaternicové teliesko s hormónmi.
- Intrauterinné teliesko (IUD): Malé teliesko, ktoré sa vkladá do maternice a zabraňuje otehotneniu. Existujú hormonálne a nehormonálne varianty.
- Chemické metódy: Založené na aplikácii spermicídnych látok. Často sa kombinujú s mechanickými metódami.
- Ovulačný test: Slúži ako doplnková metóda na sledovanie hladiny luteinizačného hormónu (LH).
Billingsova ovulačná metóda
Billingsova ovulačná metóda bola rozvinutá Johnom a Evelyn Billingsovcami v spolupráci s Mauricom Catarinichom v austrálskom Melbourne. Na Slovensku bola populárna tesne po Nežnej revolúcii. Táto metóda sleduje takzvaný hlienový obraz, ktorý kombinuje s počítaním plodných a neplodných dní na základe dĺžky cyklu. Vyžaduje si presnosť, a preto sa pred začatím jej používania odporúča absolvovať kurz. V súčasnosti ho ponúkajú napríklad v Centre pre rodinu na Sigorde. Osvojenie si tejto metódy si vyžaduje približne tri mesiace a je potrebná účasť muža - nestačí, že žena bude dokonale poznať svoje telo, aj muž sa musí prispôsobiť a rešpektovať jej cyklus. Pri správnom vyhodnotení presných a kompletných záznamov a dodržiavaní pravidiel zdržanlivosti v plodných dňoch má Billingsova metóda úspešnosť 97 - 99,5 %.
Symptotermálna metóda
Symptotermálna metóda je založená na pozorovaní viacerých príznakov. Sleduje fyziologický (prirodzený) výtok hlienu krčka maternice a zmeny telesnej teploty ženy po prebudení (bazálnej teploty). Pomocnými príznakmi sú tiež meniaci sa krčok maternice a bolesť v podbrušku v období ovulácie. Manželia sa tak môžu rozhodnúť, či sa budú spoliehať len na vyhodnocovanie jedného príznaku, alebo budú sledovať dva hlavné a aspoň jeden pomocný príznak (najpresnejšie výsledky). Efektivita metódy pri perfektnom užívaní (t. j. presné záznamy, správne vyhodnotenie a zdržanlivosť) je pri predchádzaní tehotenstvu 99,4 % a pri štandardnom užívaní 98,2 %. Správne používanie tejto metódy si vyžaduje absolvovať kurz, ktorý prebieha minimálne tri mesiace (žena potrebuje na vyhodnotenie aspoň tri úplné záznamové tabuľky z cyklov). Osvojenie si tejto metódy na bežnej báze trvá približne šesť mesiacov, po deviatich mesiacoch presných záznamov možno robiť najlepšie závery.
NaPRO Technology
NaPRO Technology, ktorá sa zameriava na celkové riešenie plodnosti, je momentálne najpresnejšia metóda spadajúca pod pojem. Najčastejšie využívaná pármi, ktoré chcú dosiahnuť počatie prirodzeným spôsobom. Kombinuje sledovanie hlienu, krvné testy a pri dosahovaní počatia vyžaduje častokrát aj zmenu životného štýlu. Pri tejto metóde sa sleduje aj plodnosť muža - robia sa odbery a sledujú sa hladiny hormónov a prípadne sa odporúča spermiogram (veriaci muži využívajú na odber vzoriek perforovaný prezervatív). U žien sa sleduje hladina estradiolu a progesterónu sedem dní po ovulácii, funkcia štítnej žľazy a ďalšie základné hormóny a niektoré vitamíny. Ultrazvukovo sleduje lekár v jednom až dvoch cykloch dozrievanie a dobrú ruptúru folikulu. Úspešnosť metódy pri dosahovaní počatia prirodzeným spôsobom je na špičkovom pracovisku 70 - 80 %, avšak na bežnom európskom pracovisku okolo 40 - 50 %. Úspešnosť je teda porovnateľná s IVF, avšak táto metóda si vyžaduje čas na liečbu.
Prečo Cirkev Schvaľuje PPR a Nie Antikoncepciu?
Častou otázkou je, prečo je prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR) považované za prijateľné, zatiaľ čo používanie kondómov alebo prerušovaný styk nie. Mnohí argumentujú tým, že ak je cieľom oboch metód zabrániť otehotneniu, prečo by mala byť jedna metóda morálne prijateľná a druhá nie. Odpoveď na túto otázku je komplexná a vyžaduje si hlbšie pochopenie teológie tela a učenia Cirkvi.
Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ako panuje všeobecne rozšírený názor. Je proti nej preto, že je antikoncepčná. Antikoncepcia je voľba ľubovoľnej metódy, ktorou rušíme prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. Inak povedané - pár používajúci antikoncepciu sa rozhodol mať styk, a pretože predpokladá možnosť otehotnenia, cielene a vedome potláča svoju plodnosť.
Cirkev schvaľuje PPR (prirodzené plánovanie rodičovstva) - v prípade oprávneného dôvodu neotehotnieť - nie preto, že je „prirodzené“, ale preto, že v nijakom prípade nie je antikoncepčné. Manželský pár praktizujúci PPR nikdy neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku.
Problém prezervatívu alebo prerušovaného styku nie je v cieli (zabrániť počatiu - k tomu smerujú aj metódy plánovaného rodičovstva), ale v tom, čo sa pri tom deje: že pohlavný styk sa uskutočňuje proti svojej prirodzenosti (čo k nemu integrálne patrí).
Postoj k Plánovanému Rodičovstvu a Dôsledky
Postoje k plánovanému rodičovstvu sa líšia v závislosti od kultúrneho, náboženského a etického presvedčenia. Niektoré náboženské skupiny, ako napríklad Katolícka cirkev, sú proti používaniu umelých metód antikoncepcie, ale podporujú prirodzené metódy plánovania rodičovstva. Iné skupiny, ako napríklad svetskí humanisti, podporujú prístup k širokej škále metód plánovaného rodičovstva ako základné ľudské právo.
Spoločnosť pre Plánované Rodičovstvo (SPR)
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo (SPR) je mimovládna nezisková organizácia, ktorej poslaním je podporovať zodpovedné a kultivované sexuálne správanie mužov a žien a obhajovať základné ľudské práva v oblasti sexuality a reprodukčného zdravia. Na Slovensku existujú dve významné a celosvetovo známe centrá plánovaného rodičovstva. Jedno z nich je aj v NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
V spolupráci so Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo (SPR) vznikla metodická príručka, ktorú však Štátny pedagogický ústav a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie neschválili. A to mnohých pobúrilo. Medzi pobúrenými - okrem SPR - bol aj týždenník Žurnál. Ten vyjadril znepokojenie, že minister podľahol tlaku cirkvi. A upozorňuje (Žurnál) na alarmujúci stav vedomostí z oblasti sexuality u žiakov na základných školách.
Vplyv Hormonálnej Antikoncepcie na Sexuálne a Reprodukčné Zdravie
Každá hormonálna antikoncepcia spôsobuje u žien zníženie libida - zníženie pohlavnej túžby. Toto je spôsobené tým, že hormonálna antikoncepcia obsahuje syntetické - chemické hormóny, ktoré sa vlastnosťami a svojimi hladinami v krvi líšia od prirodzených ženských hormónov. Podávanie konštantných dávok antikoncepčných hormónov zabraňuje tvorbe vlastných pohlavných hormónov, estrogénov a androgénov vo vaječníkoch (blokovaním pozitívnej spätnej väzby), z ktorých hlavne androgény sú rozhodujúcimi hormónmi ženskej sexuality.
Syntetické estrogény menia štruktúru a funkciu nadobličiek. Hladina kortizolu (stresového hormónu) môže byť až dvojnásobne vyššia.
Syntetické hormóny obsiahnuté v hormonálnej antikoncepcii spôsobujú závažné nežiaduce účinky. Najzávažnejšou komplikáciou je tromboembolická nemoc. Relatívne riziko u užívateliek hormonálnej antikoncepcie je 3-4 x vyššie. 1-2 % tromboembolických príhod končí smrteľne. Syntetické hormóny obsiahnuté v antikoncepčných prípravkoch sú na zozname karcinogénov I.A.R.C. (Internacional Agency for Research On Cancer).
Zodpovednosť a Láska v Rodičovstve
Túžba po materinskej a otcovskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Pracovná skupina Svetovej zdravotníckej organizácie predložila túto definíciu prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR): „PPR je termín označujúci také metódy plánovania tehotenstva a jeho predchádzania, ktoré sa opierajú o prirodzene sa vyskytujúce známky plodných a neplodných období v priebehu menštruačného cyklu.“
Prirodzené metódy antikoncepcie sú čoraz populárnejšie. PPR sú moderným spôsobom plánovania rodičovstva. Ich vysokú spoľahlivosť uznávajú aj popredné európske učebnice gynekológie. Medzi takéto metódy patrí napríklad Symptotermálna metóda - určuje plodné a neplodné dni ženy na základe viacerých príznakov, najmä hlienu a teploty, a pritom vychádza aj z ďalších parametrov, ktoré pomáhajú žene s väčšou istotou určiť svoje plodné obdobie. Metódy PPR sú aj zdravotne neškodné a pre mnohých morálne prijateľnejšie.
Spoľahlivosť PPR
Tehotenský index je počet neplánovaných počatí u 100 žien, ktoré sa danou metódou riadia 1 rok. Príklady tehotenského indexu podľa rôznych metód: pri používaní kalendárnej metódy (dnes už takmer nepoužívanej pre jej nespoľahlivosť) je medzi 14-38, pre symptotermálnu metódu je to 1-2,5, pre mechanickú mužskú ochranu (kondóm) 7-14 a hormonálna antikoncepcia má index účinnosti 3 - 8%. Spoľahlivosť PPR je teda porovnateľná so spoľahlivosťou hormonálnej antikoncepcie, pričom všetky ostatné spôsoby umelej antikoncepcie sú menej spoľahlivé. Hoci PPM patria tiež medzi účinné spôsoby riadenia počatia, v gynekologických ambulanciách sa ženám častejšie odporúča hormonálna antikoncepcia.
Žena neotehotnie kedykoľvek
Počas cyklu nemôže u ženy dôjsť kedykoľvek k ovulácii. Mimo plodného obdobia nielenže nie je v rodidlách ženy prítomné vajíčko schopné oplodnenia, ale chýbajú aj ďalšie podmienky nevyhnutné pre otehotnenie: v hrdle maternice hlien priestupný pre spermie a v tele maternice sliznica pripravená na nidáciu (uhniezdenie). Možnosť otehotnieť kedykoľvek počas cyklu vylučuje najpoužívanejšia európska učebnica gynekológie už v roku 1968.
Hlavné výhody PPR
Rozumieť vlastnej plodnosti a vyznať sa v nej, je umením a výsadou ženy. Ženy, ktoré sa pre PPR rozhodli, si na dodržiavanie pravidiel rýchlo zvyknú a nepociťujú ich ako záťaž. Hlavným kritériom partnerov pre voľbu prirodzenej metódy predchádzaniu počatia je jej spoľahlivosť a zdravotná neškodnosť. PPR nezvyšujú ani riziko vrodených chýb u detí. Je však nevyhnutné naučiť sa zásady, ako používať tento spôsob riadenia počatia a dodržiavať ich. Dôležitosť správnej znalosti metódy je nutné zdôrazniť, keďže nedostatočné poučenie často zapríčiňuje ich zlyhanie a môže viesť k diskreditácii metód PPR.
PPR nie je iba pre veriace páry. Medzi používateľmi PPR sú často ľudia bez náboženského vyznania. Ak prevažujú katolíci, je to spôsobené aj ponukou prirodzených metód v rámci aktivít cirkevných zariadení. Z teologického hľadiska ide o využívanie prirodzenej dispozície ženy byť oplodnenou iba v určitom období. Požiadavka, aby manželský styk ostal otvorený životu, neumožňuje použitie vonkajšieho zásahu na vylúčenie plodnosti ženy, nie sú však žiadne námietky proti spoľahlivým spôsobom riadenia počatia (PPR).
Ján Pavol II. v encyklike Familiaris Consortio píše: „Rozhodnutie pre prirodzený rytmus nesie so sebou prijatie cyklu osoby, to jest ženy, a tým i prijatie dialógu, vzájomnej úcty, spoločenskej zodpovednosti, sebaovládania.“ (FC, 32).
PPR a Pohlavná Zdržanlivosť
Pohlavný život človeka neslúži len na udržanie ľudského rodu, ale aj na upevnenie vzájomnej väzby medzi manželmi. Niektoré sociologické štúdie dokazujú pozitívny vplyv v periodickej zdržanlivosti na vzájomné vzťahy partnerov (viac sa tešia na obdobie, keď budú môcť „byť spolu“).
Keď sa kresťania - katolíci v spoločnosti priznajú, že využívajú prirodzené plánovanie rodičovstva, často sa stretnú s posmechom. To chcete mať veľa detí? Veď tie metódy aj tak nefungujú! Prečo by si mali veriaci katolíci zvoliť práve prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR)? A fungujú vôbec? Sú tieto metódy vôbec nejako vedecky podložené? A v čom je vlastne rozdiel medzi PPR a antikoncepciou?
V dnešnej dobe už asi každý z nás pozná niekoho, kto presadzuje zdravý životný štýl a snaží sa byť čo najviac „bio“. Je však zaujímavé, že mnoho z týchto ľudí je „bio“ len do momentu, kým sa nedostaneme k téme regulácie počatia. Totižto, hlavným argumentom prirodzených metód plánovania rodičovstva je - prirodzenosť. Kým antikoncepčné metódy (prezervatív, hormonálna antikoncepcia, prerušovaný styk, vnútromaternicové teliesko a pod.) sú všetko umelé - neprirodzené zásahy do styku manželov, prirodzené metódy plánovania rodičovstva vychádzajú z poznania ženského a mužského tela, vyžadujú sebakontrolu a sebaovládanie - a to už také príťažlivé nie je.
Jednou z častých výčitiek voči prirodzeným metódam je to, že sú nespoľahlivé. Ja predsa nechcem mať desať detí! To však Cirkev (ani nikto iný) od vás nechce. Aj viacerí pápeži a cirkevné dokumenty zdôrazňujú, že rodičia majú spoločne vo svedomí pred Bohom rozlíšiť, koľko detí zvládnu prijať a vychovať a na základe toho sa rozhodovať pre styk. Znamená to, že sa teda môžeme milovať len vtedy, keď chceme dieťa? Nie. Ale Karol Wojtyla vo svojej knihe Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že manželia sa majú milovať len vtedy, ak sú pripravení na možnosť, že pri pohlavnom styku môže vzniknúť dieťa.
Plánované Lesbické Rodičovstvo
Zamyslite sa nad tým, čo sa deje, keď ste lesbický pár a poviete si, že chcete dieťa - nazýva sa to plánované lesbické rodičovstvo. Dieťa následne príde a dynamika tohto vzťahu sa zmení. Podľa Donalda Paula Sullinsa, sociológa a štatistického výskumníka, vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia takéto usporiadanie smerom k dieťaťu nie je. Ukazuje sa to jednak tak, že vzťahy osôb opačného pohlavia sú zvyčajne oveľa stabilnejšie ako vzťahy osôb rovnakého pohlavia. U párov rovnakého pohlavia je oveľa vyššia miera rozpadu vzťahu. Je vyššia u lesieb ako u mužov; lesby sa rozchádzajú oveľa častejšie. Rozdiel je aj v miere vernosti. Vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia je vernosť oveľa nižšia ako vo vzťahoch osôb opačného pohlavia. Napríklad vzťahy homosexuálnych mužov vrátane manželstiev homosexuálnych mužov nie sú spojené s očakávaním vernosti. V skutočnosti sú spojené s opačnými očakávaniami.
Dôsledky pre Deti
Sullins vo svojej prednáške hovoril o výsledkoch rôznych štúdií, ktoré ukazujú, že deti vyrastajúce s rodičmi rovnakého pohlavia vykazujú vyššie riziko emocionálneho poškodenia. Vieme, že pominuteľnosť vzťahu je v prípade rodičov rovnakého pohlavia oveľa vyššia. Keď sa vzťah rodičov rozpadne, deti bývajú emocionálne poškodené. Deti s rodičmi rovnakého pohlavia sú náchylnejšie na zneužívanie: emocionálne, fyzické a sexuálne. Vo svojej štúdii zistil, že kým v prípade rodičov opačného pohlavia má vážne emocionálne problémy 7,4 percenta detí, u detí rodičov rovnakého pohlavia toto číslo narastá na 17,4 percenta. Deti s rodičmi rovnakého pohlavia majú tiež vyššiu mieru ADHD a dostávajú lekársku starostlivosť pre vážny emocionálny problém trikrát častejšie ako v prípade detí rodičov opačného pohlavia.
Tvrdenie, že deti, ktoré majú rodičov rovnakého pohlavia, sa vyvíjajú rovnako dobre ako deti s rodičmi opačného pohlavia, je jednoducho nepravdivé. Neprosperujú rovnako dobre. Pri rodičoch opačného pohlavia je to vždy muž a žena, ktorí vychovávajú buď chlapca, alebo dievča, takže ide o dva rôzne prípady. Pri rodičoch rovnakého pohlavia máme štyri rôzne prípady: dvaja muži vychovávajú chlapca, dvaja muži vychovávajú dievča, dve ženy vychovávajú chlapca a dve ženy vychovávajú dievča. Vo svojej analýze zistil, že výsledky sú veľmi odlišné v závislosti od usporiadania dieťaťa a rodičov.
tags: #planovane #rodicovstvo #cirkev