Vidieť práve narodené bábätko s tváričkou posiatou vyrážkami, ktoré by ste očakávali skôr od tínedžera, môže byť pre čerstvých rodičov prekvapujúce.
Napriek tomu, že ste mali predstavu o hodvábnych detských líčkach, neprepadajte zbytočným obavám. Dojčenské akné je úplne prirodzeným javom a vášho drobca nijako neobmedzuje.
Hoci je jeho priebeh individuálny, u väčšiny detí zmizne behom niekoľkých týždňov.
"Baby akné"
Skúsenejšie mamičky zvyknú hovoriť, že bábätko sa cez vyrážky jednoducho čistí. A nie sú ďaleko od pravdy.
Pokiaľ na tvári vášho drobca jedného dňa objavíte drobné červené, ba dokonca hnisavé pľuzgieriky, neprepadajte panike.
Ich výskyt je najbežnejší v oblasti líc, brady i na čele.
Detský organizmus ním s najväčšou pravdepodobnosťou reaguje na hormóny, ktoré dostávalo od vás počas tehotenstva.
Za niekoľko týždňov sa bábätko zvykne všetkých prejavov dojčenského akné prirodzene zbaviť.
Ak mu chcete pomôcť, stačí dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad.
Toto určite nerobte
Vyrážky by ste v žiadnom prípade nemali liečiť doma svojpomocne ani sa ich pokúšať vytláčať.
Bábätku by ste mohli vážne uškodiť.
Pokiaľ vás výsyp na novorodeneckých líčkach príliš trápi, poraďte sa so svojím pediatrom.
Zrejme vám predpíše ľahkú masť, ktorá problému pomôže a poučí vás, ako jeho vzniku v budúcnosti predchádzať.
Po konzultácii s odborníkom môžete vyskúšať jemne umyť tvár vášho bábätka vývarom z repíka lekárskeho.
Ten zvykne stav baby akné rýchlo zlepšiť, najmä v prípadoch, kedy sa prirodzene nevytratilo ani po niekoľkých týždňoch.
Dôležité je tiež dbať na vždy čisté ruky, ktorými sa vášho potomka dotýkate, a to nielen po príchode domov z prechádzky, ale tiež pri bežných domácich činnostiach.
Najčastejšie chyby
Vyvarujte sa prílišnej hygiene, ktoré by mohla citlivú detskú pokožku zbytočne vysúšať.
Nadmerné používanie mydla alebo iných kozmetických prípravkov, môže stav baby akné ešte zhoršiť, prípadne zapríčiniť vznik ďalších nežiadúcich reakcií.
Pokiaľ ide naozaj o dojčenské akné, stratí sa zvyčajne samé od seba.
Špeciálne krémy nie sú nutné.
Pokiaľ drobné vyrážky vás ako rodičov príliš trápia, siahnite po overených prípravkoch.
Pomôžu urýchliť hojenie a zbavia vás tohto estetického problému o čosi rýchlejšie.
Iné príčiny
Samozrejme, je potrebné odlíšiť dojčenské akné od iných kožných problémov, ktoré môžu trápiť vaše bábätko.
Najčastejšie sa objavuje ekzém, prípadne alergická reakcia na jedlo, ktoré ste zjedli vy alebo váš drobec.
Pokiaľ si nie ste istí, nič nepokazíte, keď výsyp na tvári vášho bábätka ukážete lekárovi.
Niekedy sa dávajú vyrážky do súvislosti s použitím nevhodnej kozmetiky, medzi ktorú patria príliš parfumované alebo hutné krémy či telové mlieka.
Tie môžu upchať póry, prípadne zapríčiniť náhlu alergickú reakciu na nevhodnú zložku.
Odborníci preto odporúčajú minimalizovať prípravky, s ktorými prichádza bábätko do kontaktu a zamerať sa na značky, odporúčané pediatrami.
Kefalhematóm: Hrčka na hlavičke novorodenca
Kefalhematóm vyzerá ako hrboľ na hlavičke novorodenca a nejaký čas trvá, kým úplne zmizne.
Nezvykne sa komplikovať.
Kefalhematóm je krvácanie pod periost lebečnej kosti.
Periost je pevný väzivový obal kosti.
Pri ťažších pôrodoch, najmä ak lekár na vybratie bábätka z pôrodných ciest musí použiť kliešte či “zvon” - teda vákuumextraktor, môžu u dieťatka vznikať tzv. pôrodné poranenia.
Kefalhematóm je jedným z nich.
Ako vyzerá kefalhematóm?
Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký.
Je presne ohraničený.
Je to preto, lebo neprekračuje hranice lebečnej kosti, keďže vzniká pod jej obalom a kosti u novorodenca ešte nie sú zrastené.
Najčastejšie vzniká na temennej kosti, menej často na záhlaví.
Neobjaví sa ihneď po pôrode, ale ukáže sa postupne po niekoľkých hodinách až 2-3 dňoch od pôrodu.
Koža nad ním nie je farebne zmenená.
Nie je viditeľná žiadna modrina, pretože krv je vyliata pod obalom kosti, nie pod kožou.
Mizne v priebehu 1-6 týždňov až 3 mesiacov.
Prečo vzniká kefalhematóm?
Príčinou vzniku kefalhematómu je poškodenie cievok medzi kosťou a jej obalom (periostom).
Vzniká napríklad pri rýchlom pôrode, nešetrnom vypudzovaní bábätka (napr. tlačení na brucho počas pôrodu), ťažkom pôrode, najmä pri použití pôrodníckych klieští či “zvonu” - vákuumextraktora.
Je kefalhematóm nebezpečný?
Kefalhematóm nie je krvácanie do mozgu.
Zakrvácanie sa v prípade kefalhematómu nachádza nad kosťou.
Znamená to, že od mozgu je oddelený kosťou a pevnými mozgovými obalmi.
Mozog je teda dôkladne chránený.
Nemusíte mať obavy, že bábätko je priamo ohrozené na živote.
V drvivej väčšine prípadov dôjde k vymiznutiu kefalhematómu bez komplikácií v priebehu 2-6 týždňov, v niektorých prípadoch to môže trvať aj 3 mesiace.
Problémom je, ak nedochádza k rýchlemu vstrebávaniu, pretože už po 1-2 týždňoch môže okraj kefalhematómu kalcifikovať.
Ak kalcifikuje celý kefalhematóm, vzniká na hlavičke tvrdý hrbol, ktorý už sa nevstrebe.
Táto komplikácia je veľmi zriedkavá.
Názory lekárov na prepichnutie a odsávanie kefalhematómu sa líšia - niektorí ju volia po 3 týždňoch, iní skôr, niektorí vôbec nie sú jej fanúšikmi z dôvodu možného zavlečenia infekcie a komplikácií.
Najčastejšou komplikáciou kefalhematómu je novorodenecká žltačka.
Dôvodom je rozpad nahromadených krviniek - hemoglobín z nich sa odbúrava na bilirubín.
Ak sa u novorodenca objavia známky infekcie, kefalhematóm musíme považovať vždy za podozrivý zdroj infekcie.
Všímajte si svoje dieťatko, či mu chutí jesť, nie je nadmerne spavé (oboje sa však objavuje aj pri novorodeneckej žltačke) alebo naopak nepokojné, či nemá zvýšenú teplotu.
S čím si môžem pomýliť kefalhematóm?
Na hlavičke novorodenca môžeme nájsť niekedy podobný útvar ako je kefalhematóm.
Nazýva sa caput succedaneum.
Nejde o zakrvácanie pod obal kosti, ale o opuch pod kožou hlavičky, čiže nad obalom kosti.
Je spôsobený dočasným nedokrvením pri tlaku hlavičky počas pôrodu.
Ako sa odlišuje od kefalhematómu?
Je viditeľný ihneď po pôrode, ďalej už sa nezväčšuje a vstrebáva sa bez následkov a rýchlejšie ako kefalhematóm, spravidla v priebehu zopár dní.
Nie je jasne ohraničený a môže presahovať okraje lebečných kostí, lebo s kosťami nesúvisí.
Niekedy môžu bábätku v oblasti caput succedaneum vypadnúť vlásky.
Oblasti bez vláskov má prstencovitý tvar.
Čo je to pôrodné poranenie? | Pôrodné poranenia dieťaťa
Väčšina kefalhematómov sa vstrebe do prvých mesiacov.
Váš synček už má 4 mesiace, takže zrejme už začína osifikácia - kostnatenie - to znamená, že sa zrejme už nevstrebe a bude takýto kozmetický defekt pretrvávať.
V minulosti sa robili punkcie (pichalo sa do kefalhematómu ihlou a krv sa vyťahovala), avšak v dôsledku rizika infekcií sa už momentálne nerobia, resp. robia minimálne, tak isto ako aj CT vyšetrenie a možný neurochirurgický zákrok - nakoľko je to chyba iba kozmetická.
Malá fontanela ešte môže byť otvorená, u niektorých detí sa uzatvára až do 6.mesiaca - ak je však ešte otvorená aj malá aj veľká fontanela, to vylučuje tvrdenie, že sa mu rýchlo zrastá lebka.
Chcela by som napísať našu skúsenosť.
Syn mal kefal vo veľkosti tenisovej loptičky, po 2-3tt mu to stvrdlo, žiadna zmena neprichádzala ani po mesiaci, dvoch, troch...
Keď mal syn 4m rozhodli sme sa ísť do Plagia v MT.
Prvá kontrola dopadla katastrofálne, lekár nám odporučil operáciu, doslova mi ju tam opisoval ako by prebiehala.
Vo veku 6m sme sa mali prísť ukázať znova.
Boli tam viditeľné zmeny, hlavička rástla a kefal bol čoraz menej vidieť a teda operácia už nebola potrebná.
Dnes má syn 25m je zdravý, pohybovo je zdatný aj začal rozprávať.
Viditeľná zmena nastala asi keď mal 1r.
Keď mu hlavičku pohladím stále ho cítim ale na oko ho nevidieť.
Preto chcem povzbudiť každú mamičku, kt. sem zablúdila s rovnakým problémom.
NEBOJTE SA, nestresujte sa ešte viac a obzvlášť po pôrode.
Ja som tu pred 2r. také uistenie nenašla, myslela som si že náš prípad je najhorší keďže sa mu to ani po 4 mesiacoch nezmenilo.
Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a pevne verím že je to tak pri väčšine detí kt.
Všimli ste si, že niektoré detičky majú po narodení predĺženú, ľahko deformovanú hlavičku či na nej výstupok?
Napriek tomu, že tieto momenty sú pre rodičov často dôvodom paniky a obáv, zvyčajne sa niet čoho báť.
Pôrod nie je ľahkou záležitosťou a hrozivo vyzerajúca hlavička novorodeniatka je toho dôkazom.
Podlhovastá lebka dieťatka, sploštený nosík, či kefalhematóm na hlave sú dôsledkom tlakov, ktoré na dieťatko pôsobia v lone matky, v pôrodných cestách.
Netreba mať z toho strach, čoskoro by hlavička mala dostať svoj pravý tvar.
Odborníci vysvetľujú tento jav jednoducho: hlavička je deformovaná z pôrodných tlakov.
Deti prechádzajú kužeľovitým priestorom, a preto ich hlavičky môžu tesne po narodení vyzerať ako hlavy mimozemšťanov.
Tvar lebky sa zvyčajne upraví v priebehu 24 až 72 hodín po narodení.
Po narodení sú na hlavičke novorodenca mäkké miesta, ktoré sa nazývajú fontanely.
Sú to medzery v lebke, ktoré sa uzatvoria do veku dvoch rokov.
Nie sú problém, práve naopak sú nevyhnutné i kvôli rastu mozgu.
V prípade, že dôjde k predčasnému zrastu fontanel hovoríme o kraniosynostóze.
Pri tejto diagnóze nie je dostatočný priestor pre rast mozgu, čo môže mať za následok trvalú deformáciu hlavy, ale tiež poruchy videnia a spánku, problémy s prijímaním potravy i mentálnym rozvojom.
Kraniosynostóza postihuje jedno z 2 000 až 3 000 detí.
Omnoho častejším problémom je vytvorenie plôšky na zadnej strane hlavy.
Tento stav sa odborne nazýva plagiokefália a vyskytuje sa približne u polovice detí.
Zvyčajne vzniká, ak dieťa trávi priveľa času v jednej polohe - najčastejšie na chrbte, a to aj v čase keď nespia.
Je to ďalší dôvod prečo počas bdelosti ukladať deti aj na bruško.
Plochá hlavička však môže byť príznakom aj iných stavov, preto je dobré svoje obavy konzultovať s odborníkmi.
Môže byť napríklad príznakom torticolis, vrodeným problémom so svalmi na krku, ktorý by mohol spôsobiť, že deti nebudú schopné otáčať hlavu, keď vyrastú.
Zvyčajne sa prejavuje šikmým držaním hlavičky.
Práve vďaka týmto odlišnostiam lebky vznikla frenológia.
Je to pseudoveda populárna v 18. a 19. storočí, podľa ktorej tvar lebky určuje inteligenciu a osobnosť človeka.
Dnes sa tento názor považuje za nevedecký, rasistický a všeobecne priveľmi nadnesený.
Pri ochorení Epidermolysis bullosa congenita je koža taká jemná a krehká, že stačí najjemnejší dotyk a poraní sa.
Ide o genetické ochorenie, nositeľom chybného génu môže byť ktokoľvek.
Život s týmto ochorením vyžaduje denne dezinfekčné kúpele, ošetrovanie kože špeciálnymi prípravkami, prikladanie špeciálneho obväzového materiálu, vyväzovanie prstov.
V súčasnosti neexistuje žiadny druh liečby.
Dobrý den ja trpím od narodenia genetickou chorobou Epidermolysiss Bullosa - ludovo nazyvana aj choroba Motýlich krídiel.
Epidermolysis Bullosa patri do zriedkavých kožných chorôb genetyckého pôvodu, táto choroba je Nevyliečiteľná!
Od narodenia sa mi na tele robia bolestive rany a pluzgiere ktore sa hoja aj niekolko mesiacov aj rokov..
Táto choroba ma aj ine neziaduce reakcie.. Ako su vypadane zuby, vlasy ja uz 7 rokov nosim parochnu pretoze rany sa mi robia aj na hlave proste vsade kde sa buchnem alebo jemne suchnem..
Ďalej su to rany a pluzgiere aj na slizniciach cize v ustach v hrdle a podobne, poruchy prehltania beznej stravy niekedy musim mat len mixovanu aby som sa mohla najest lebo mam zuzeny pazerak tym padom mi jedlo neprejde cez neho, niekedy mavam aj take stavy ze nejem aj 2 dni lebo mi neprejde ani tekuta strava cez hrdlo, ďalej sú to ruky a nohy prsty mam zrastene v päst na nohach uplne a na rukach mam volne len dve palce ako vidno aj na fotke v mojom pripade je zvysene riziko rakoviny koze az 80%..
Ja sa musim denne osetrovat niekolko hodin a niekedy aj viac krat za den rany si musim dezinfikovat aby som nedostala sepsu ( otravu krvi ) a k tomu su potrebne vselijake osetrovacie a dezinfekcne prostriedky ja mesacne miniem 300 obväzov a ineho potrebneho oserovacieho materialu, ako su maste a specialne osetrovacie kritia co nestoja malo..
Ide o: obväzy pružne, obväzy nesterilne obycajne ktore puzivam na niesta kam nemoze ist stahujuci obväz, obväzy su rozneho rozmeru podla toho co mi treba obviazat, su to rozmery od 6 cm az do 12 cm, na jedno osetrovanie pouzijem 15 az 20 obväzov osetrujem sa denne 2 krat v lete aj 3 lebo vieme ake su rany ked je teplo, ďalej sú to sterilné gázy tie mesacne miniem 7 az 8 baleni a v baleni je 100 kusov, potom sú to masticky belogent, laueng, fucidin, borova mast tie masticky mi na mesiac treba dokopy 25 - 30 baleni podla stavu rany niekedy mi treba na jednu ranu aj celu mast, ďalej sú to sterilné ihly na prepichovanie pluzgierov rozne dezinfekcne pripravky na rany.
Ďalej su to kvapky a maste na oci lebo mam obrovske zapali niekedy cele dni prelezim lebo nemozem vobec otvorit oci...
A bohuzial poistovna mi neda nic vsetko si musim kupovat a v dnesnej dobe je vsetko velmi drahe..
Ja som na invalidnom dochodku a ten je velmi nizky na to vsetko co potrebujem, preto sa snazim vsemoznym sposobom hladat pomoc aby som to mala o nieco lahsie...
Takze ak by ste mohli velmi by som bola rada ak by sa mi pomohlo aby som to mala aspon o nieco lahsie budem vam velmi vdacna...
Margarétka Várková z Veľkých Levár oslávi o pár dní prvý rôčik.
Sama si svoju chorobu ešte neuvedomuje, ale rodičia vedia, koľko ich stojí síl.
Jej koža je taká jemná a krehká, že niekedy stačí aj najjemnejší dotyk a poraní sa.
Obliekanie, pohyb či obyčajné láskavé objatie môžu malému dievčatku spôsobiť bolesť.
Po akomkoľvek trení jej na koži vznikajú pľuzgiere a rany, ktoré bolia a hoja sa veľmi ťažko.
Niekedy Margarétka nemôže prehltnúť ani vlastné sliny, pretože pľuzgiere sa tvoria aj v dýchacom a zažívacom trakte.
Jedlo musí mať mixované.
Nemá nechty, vypadávajú jej vlasy a zuby.
Margarétka má totiž vzácne ochorenie kože: Epidermolysis bullosa congenita.
Na celom svete ním trpí asi len 30-tisíc ľudí.
Nevedeli, čo s ňou
Keď sa Megi narodila, mala nožičky zvlečené z kože.
Lekár okolo nej chodil a vravel, že za dvadsať rokov praxe také niečo ešte nevidel,“ hovorí Margarétkina mama Andrea.
V pôrodnici najprv nevedeli, ako dieťa ošetriť, keďže s podobnou diagnózou sa ešte nestretli.
Rodičom vtedy pomohla mama 15-mesačnej Markétky z Česka, na ktorú manžel našiel kontakt na internete.
Tak ju vlastne zachránili.“
Nožičky jej zalepili špeciálnymi náplasťami a dievčatka sa dotýkali len jemne.
Sestričky sa veľmi báli malú kúpať, vždy každej odľahlo, keď mala službu druhá,“ hovorí mamina.
Klobúk dole pred Meginými rodičmi, ktorí starostlivosť o ňu zvládajú bez problémov.
Zvykli sme si, dnes mi to pripadá normálne,“ hovorí otec Marián.
Jemne pridržiava dcérku rukami tak, aby netlačil na jej chrbátik.
Nedávno som ju asi trochu silnejšie stlačil pod pazuchami, a už tam má pľuzgier.
Nemôžeme ju zdvíhať ako iné deti,“ vysvetľuje otec Marián Várka.
Ťažký boj
Aby koža netrpela, musí byť obviazaná špeciálnymi obväzmi.
Nožičky a ruky jej preväzujú každý deň, pľuzgiere vtedy, keď sa vytvoria.
Prstíky zväzujú každý osobitne, a nie spolu, aby nezrástli.
Hoci si malá niekedy chce obväzy strhnúť, zatiaľ spolupracuje.
Jeden malý štvorec stojí okolo osemsto korún a poisťovňa im ho neprepláca.
Dostanú len desať bežných obväzov do mesiaca.
Požiadali sme o výnimku na viac obväzov, no platila len tri mesiace a po nej musíme celé vybavovanie absolvovať znova.
Nevzdáme to však,“ hovorí Andrea.
Nedávno im pomohla nemocnica v Malackách, ktorá im venovala šek na nákup obväzov v hodnote 20-tisíc korún.
Do škôlky chodiť bude
Ako zistili, dve choré deti s najťažšou formou sú už dospelé a žijú v izolácii.
Rodičia ich nedali do školy, dnes majú 25 rokov.
Obaja sú poviazaní, chudí, majú zrastené prstíky,“ hovorí Andrea Várková.
Oni sa preto rozhodli, že dcérku skúsia dať do škôlky alebo aspoň do školy, aj keď vedia, že jej život tým bude v ohrození.
Deti sú živé a môžu do Megi strčiť a poraniť ju.
Lásku možno nezažije
Nožičky sa Megi od pôrodu ešte nezahojili.
Napriek tomu sa pokúša chodiť, ale len na gauči.
Rodičom niekedy príde ľúto, že ich dcérka má túto nezvyčajnú chorobu.
Niekedy mi napadne, že si nikdy nebude maľovať nechty ako ostatné jej kamarátky, lebo žiadne nemá.
Možno nebude mať ani priateľa, vtedy mi je to naozaj ľúto,“ hovorí Andrea Várková.
Verí však, že lekári časom prídu na to, ako deťom s touto chorobou pomôcť.
Vedia už, že dôvodom choroby sú zmutované gény.
Liečba sa hľadá, tak možno...
Lekár mi po pôrode povedal: Neviažte sa, tie deti umierajú...
Ale Margarétka je tu a treba sa o ňu postarať,“ uzatvára rázne.
Pri ochorení Epidermolysis bullosa congenita je koža taká jemná a krehká, že stačí najjemnejší dotyk a poraní sa.
Ide o genetické ochorenie, nositeľom chybného génu môže byť ktokoľvek.
Život s týmto ochorením vyžaduje denne dezinfekčné kúpele, ošetrovanie kože špeciálnymi prípravkami, prikladanie špeciálneho obväzového materiálu, vyväzovanie prstov.
V súčasnosti neexistuje žiadny druh liečby.
13. júna 2018 - 6. kúpa obväzoveho materiálu, ktorého, vzhľadom na moje ochorenie, spotrebujem veľmi veľa, viď.
Mozgovomiechový mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému.
Za normálnych okolností je však množstvo mozgovomiechového moku prísne regulované.
Lebka je pevná štruktúra, nevie sa natiahnuť, a tlak v hlave musí byť stabilný.
Mozgovomiechový mok sa vytvára vnútri mozgu v mozgových komorách.
Ďalej prúdi okolo mozgu z vonkajšej strany a na špeciálnych miestach sa vstrebáva.
Najmä u detí je príčin hydrocefalu niekoľko.
Vrodený hydrocefalus znamená, že dieťa sa už s hydrocefalom narodilo.
Na druhej strane, získaný hydrocefalus dieťa získa ako dôsledok nejakého iného ochorenia.
Hydrocefalus je ochorenie, ktoré sa prejavuje výraznými príznakmi a tie sa bez liečby zhoršujú.
To je možné zaznamenať buď pohľadom, alebo pri preventívnych prehliadkach u pediatra, kedy obvod hlavičky presahuje normu.
Jednotlivé kosti lebky sa môžu od seba vzďaľovať a vznikajú medzi nimi mäkké časti.
Dieťa je spavé, má nutkanie na zvracanie alebo zvracia, môže mať bolesti hlavy.
Postupne sa bez liečby stav dieťaťa zhoršuje, dieťa môže stratiť vedomie a pridružiť sa môžu aj poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti.
Napriek tomu, že už popísané príznaky a priebeh hydrocefalu pôsobia hrozivo, prognóza detí nie je vždy zlá.
Detičky s vrodeným hydrocefalom k nám tak častokrát prichádzajú do ambulancie hneď po narodení, aj keď ešte nemajú žiadne ťažkosti.
Sledujeme ich, až kým sa prejavia prvé príznaky, a tie je možné potom včas riešiť.
Pokiaľ je hydrocefalus správne riešený, je možné u veľkej časti detí zachovať normálny intelekt a psychomotorický vývoj.
Aj tu však platí, že pokiaľ je liečba včasná, môže dieťatko ostať bez následkov.
Výsledný stav je ale vo veľkej miere ovplyvnený samotným poškodením mozgu infekciou či krvácaním.
Podľa toho, kam sa mozgovomiechový mok odvádza, rozdeľujeme aj typy zvodov alebo drenáží.
Pokiaľ sa odvádza do vonkajšieho prostredia, nazýva sa externá (alebo vonkajšia) drenáž.
Pokiaľ mozgovomiechový mok odvádzame do vnútorného prostredia, a teda do inej časti tela, hovoríme o internej (vnútornej drenáži).
Ak u dieťatka pretrváva potreba drenáže dlhší čas, musíme vonkajšiu drenáž zmeniť na vnútornú.
Najrozšírenejším typom vonkajšej drenáže je tzv. kontinuálna externá drenáž.
Druhým typom externej drenáže je komorový rezervoár (alebo aj tzv. komôrka).
Je to vlastne drobné duté teliesko (rezervoár), ktoré je hadičkou spojené s komorovým systémom mozgu.
Rezervoár je umiestnený na hlave pod kožou dieťatka a nie je tak viditeľný.
Takýto rezervoár má výhodu, že dieťatko nemusí celý čas ležať v postieľke, ale môže byť nosené a kŕmené aj v iných polohách.
Dokonca môže byť i v domácom prostredí, ak to stav dovoľuje, a do nemocnice chodí iba na odbery mozgovomiechového moku.
Rezervoár však vieme využiť iba u novorodencov a dojčiat, nakoľko pri odbere moku je nutné kontrolovať tlak v hlavičke cez fontanelu, ktorá sa u starších detí zatvára.
Najvyužívanejším typom vnútornej drenáže je tzv. ventrikuloperitoneálny shunt - alebo zvod mozgovomiechového moku z hlavy do brušnej dutiny.
V brušnej dutine sa následne mozgovomiechový mok prirodzene vstrebáva.
Je to vlastne tenká hadička, ktorá je vedená z komorového systému mozgu do brušnej dutiny pod kožou pacienta, takže hadička je síce hmatná, ale nie je viditeľná.
Hadička sa pod kožou iba prevlieka, takže jazva býva väčšinou iba na hlave a na brušku, niekedy aj na krku.
Súčasťou hadičky je ventil, ktorý je väčšinou umiestnený za uchom a je nastavený na určitý tlak.
U niektorých ventilov je možné tlak aj meniť priložením špeciálneho nástroja, čo je výhodné pri raste dieťatka, nakoľko za normálnych okolností sa tlak v hlave rastom zvyšuje.
Niektoré ventily sú ovládané magnetom, treba preto pri nich dať pozor, aby si dieťa neprikladalo iné magnety (napríklad magnetické hračky, magnetky…) k oblasti ventilu, čím by sa ventil mohol nechtiac prestaviť na inú hodnotu.
V ostatných ohľadoch však dieťa so shuntom (po zahojení operačných rán - cca 14 dní) môže viesť život bez obmedzení.
Môže sa kúpať, športovať, cestovať, chodiť do škôlky či školy.
Treba byť iba obozretný a upovedomiť všetkých opatrovníkov dieťaťa o príznakoch, akými sa prejavuje porucha funkcie shuntu.
Vo všeobecnosti spočíva porucha funkcie shuntu v jeho obštrukcii (upchatí).
To sa môže stať tým, že sa hadička povytiahne z mozgovej komory, hadička alebo ventil sa upchá bunkami alebo krvou, alebo sa upchá koniec hadičky, ktorý je v bruchu.
Príznaky sú preto podobné ako pri vzniku hydrocefalu - dieťa má bolesti hlavy, je spavé, zvracia, môže mať kŕče, až postupne dochádza k celkovému zhoršeniu stavu.
V takom prípade je nutné nevyhnutne navštíviť pohotovosť a pokazený shunt chirurgicky vymeniť.
Druhou možnou komplikáciou je infekcia shuntu - tá sa prejaví taktiež jeho zhoršenou funkciou spojenou s teplotami.
Aký je rozdiel medzi ochorením kraniostenóza a zležanou hlavičkou bábätka?
Poslednou, ale nie menej významnou, je endoskopická liečba hydrocefalu.
Predstavuje ďalšiu formu vnútornej drenáže, nakoľko vytvára náhradné cesty pre tok mozgovomiechového moku priamo v mozgu.
Veľkou výhodou je, že po endoskopickej liečbe nemá pacient zavedený žiadny cudzí materiál (ako pri shunte), a nedochádza tak k jeho infekcii alebo upchatiu.
Prečo sa teda neriešia endoskopicky všetky deti s hydrocefalom?
Dôvod je ten, že pri zavedení shuntu musí byť mozgovomiechový mok číry a bez známok infekcie.
Tým sa prognóza našich malých pacientov zlepšuje, a čo bolo v minulosti bojom o život, sa dnes stáva snahou o dosiahnutie čo najvyššej kvality života.