Pôrodnica Kramáre vyvoláva rôzne skúsenosti u rodičov, pričom sa objavujú ako pozitívne, tak aj negatívne hodnotenia. Tento článok sa zameriava na skúsenosti otca s cisárskym rezom a pôrodom v tejto nemocnici, pričom čerpá z osobných výpovedí a poskytuje komplexný pohľad na realitu pôrodníckej starostlivosti.
Pôrod cisárskym rezom v Pôrodnici Kramáre
Manželka, ktorú som sprevádzal pri pôrode, rodila na Kramároch v roku 2018. Možno sa to odvtedy zmenilo, ale v tom roku mali Kramáre veľmi ďaleko od baby friendly nemocnice. Po epidurálke zmizli kontrakcie. Po podaní epidurálu sa manželke úplne zastavil pôrod. Podľa názoru mojej sesternice, ktorá je gynekologičkou v Prahe, vraj bola epidurálna analgézia podaná neskoro, kvôli tomu sa všetko predĺžilo.
Keď sme sestrám oznámili, že po epidurálke zmizli kontrakcie, poslali nás do sprchy s tým, že sa treba sprchovať horúcou vodou, aby sa to znova rozbehlo. V tej super hnusnej sprche sa manželka skoro pošmykla, a to nejdem hovoriť o neexistujúcej pozornosti personálu, ktorý nám oznámil, že máme pôrodnicu celú pre seba. Nik iný okrem nás tam v tom čase nebol. Keďže sme rodili od 8 večer do 4 ráno, tak samozrejme pridelená lekárka pekne spinkala. To isté aj anesteziologička, ktorá po pichnutí epidurálu zmizla a vrátila sa oveľa neskôr, aj to so zalepenými očami. Obidve lekárky boli mladé baby okolo tridsiatky, možno menej.
Predpokladám, že preto, že sme nikomu nič navyše nezaplatili, tak manželku dali na starodávne pôrodné lôžko pri okne. Rúčky na zapieranie sa pri zdvihnutých nohách úplne chýbali a sestrička pri polohovaní lôžka točila kolesom ako v ponorke. Doteraz som nepochopil, prečo nás nedali na vedľajšie lôžko, ktoré bolo moderné. Ale keďže nešla klíma a bolo horúco, tak sme boli radi pri otvorenom okne.
Nakoniec sa pôrod podaril, asi aj vďaka čudnému chvatu, keď sa dve staršie sestričky krížom nad bruchom manželky chytili a zatlačili na ňu, čo som neskôr čítal, že sa nesmie, ale myslím, že sme za to boli vďační aj tak. Dcérke okamžite prestrihli pupočník a preniesli na meranie a prvé vyšetrenie, ale to už človek ani nerieši v tom šoku, čo sa dialo. Po zašití dali dcéru na manželku telo na telo, ale žiadna pomoc s prisatím sa na prsník, nič. Už si nás prestali všímať, a to až dovtedy, čo prišli s vozíkom a malú odviezli neviem kam do iných priestorov.
Možno sa to za tých pár rokov zmenilo, ale v roku 2018 mali Kramáre veľmi ďaleko od baby friendly pôrodnice.

Ďalšie skúsenosti s pôrodom na Kramároch
Ahojte baby. Presla som cely MK, ale aj tak sa neviem rozhodnut, ktoru porodnicu si vybrat. Mam to rovnako daleko a recenzie su velmi podobne. Chcem mat manzela pri porode (a najlepsie aj pred, ak to bude mozne, aby nemusel cakat 10 hodin na chodbe🙈+ ako sa riesi pre neho PCR, ked je porod vacsinou necakany), nadstandard, laktacne poradkyne a najma EPI. Co ma zaraza na Skalici, zevraj niekedy sa stane, ze nie je dostupny anesteziolog (co nechapem asi v nemocnici).
Zazitky z porodu ma nezaujimaju, pretoze porod ma kazda zienka iny skor to vsetko okolo.
Ahoj, mala mi spinka, tak sa ti pokusim rychlo co-to este napisat a potom sa pustim do prace :) Mala som planovany cisarsky, takze ma do nemocnice prijali den vopred. Akosi sa vsak "vbloudila" chybicka a dali ma na izbu s mamickami, ktore mali uz-uz pred porodom, v kontrakciach a v bolestiach vzdychali, jedna zprava, druha zlava a ja uprostred - ti poviem, ze to pre mna nebolo zrovna najprijemnejsie, ale co uz.
Potom prisli za tou maminou vpravo a zacali sa jej vypytovat kadeco ohladom astmy - a ona v bolestiach a so zufalstvom v ociach ich presviedcala, ze nema astmu.. Hovorim si, hm, "fajn", nie som sama astmaticka.. Potom zistili, ze som na tej izbe omylom a poslali ma na tu spravnu. Dali mi kartoteku a stihli poznamenat, ze na dalsi den asi rodit nebudem, lebo nemam dobre ranne vysledky krvi. Ostala som pozerat v nemom uzase a potom som sa spamatala a spytala, ze o com hovoria, ked mne dnes krv vobec nebrali - to vsak bol moj spis uz popisany kadejakym infom - samozrejme vysvitlo, ze tu rodicku z izby si poplietli so mnou - astmu mam ja a zle vysledky krvi ona.. Tak sa to zacalo. V podstate som ale tento ich preslap znasala napriek miernym nervom (z hladu - to bol stvrtok a ja som od stredy popoludnia uz nemohla jest) celkom ok. Potom som cely stvrtok lezala na izbe a cakala na svoj den D. Bez jedla. Teda na obed mi ponukli nejaku omacku alebo co, aby som si trochu zatlacila pocit hladu, no bohuzial, pre moje chutove bunky to bolo nejedle :( Vacsinu dna som bola na monitoringu a lezala na izbe.
V piatok o osmej rano prisiel pre mna moj porodnik a povedal, ze sa idu na mna pozriet, tak som isla na vysetrovnu, obklucilo ma asi 10 ludi a "skumalo sa". Zistili, ze babatku upadaju dole nozicky (bola koncom panvovym), takze je najvyssi cas na porod. "O 9.00 rodite", povedal moj lekar a mna az striaslo. Strasne som sa tesila, ved za polhodinku bude moje dievcatko na svete, a zaroven som sa neskutocne bala. Mala som rodit pri vedomi, v ciastocnej anesteze. Na porodnom stole som sa vsak dozvedela, ze nakolko mam alergiu na mezokain, musia ma uspat. To bol dalsi sok, nestihla som sa na to ani pripravit, pichli ma do zily a dalsi dej si pamatam az od chvile, ked som na posteli cakala na vytah.
Kedze sme mali zaplatenu sluzbu otec pri porode, manzel uz bol v tom case s babatkom, mohol ho fotit, natacat, objimat, bozkat, byt pri nom. A pre mna zacalo peklo na pooperacke. Bola som neskutocne smadna, tak som cely den popijala broskynovy dzus!😲 Nikto mi neoznamil, ze nemozem pit a uz vobec nie nejaky dzus - dokonca sama sestra mi ho nalievala! Potom ma kazdu chvilu nutili ist na malu potrebu, viem, ze je potrebne mocit po operacii, ale ja som prostne nepotrebovala. Sama najlepsie poznam svoje telo a ked nemusim, tak proste nemusim. Pustali mi asi hodinu vodovodny kohutik, ale zbytocne. Potom ma vycievkovali. Doslo k vymene sluzieb a opat chceli, aby som isla na potrebu. Ked som povedala, ze nepotrebujem, opat mi isli zaviest cievku. A skusenejsia sestra zacala vysvetlovat asi 23 rocnej (arogantnej) novej sestre, ze ako sa to robi. Na moju otazku, ze snad nebudem pokusny panacik par hodin po cisarskom reze, mi povedali, ze niekde sa to naucit musi. Samozrejme, zaviedla to zle, ja som trpela v bolestiach a nakoniec mi cievku spravila aj tak ta skusenejsia sestra. Naco to bolo dobre?! Ta potom odisla a ta mlada ma kazdu hodinu posielala na zachod. Nechapala, ze ma moze cievkovat hocikolko, ked nepotrebujem , nepojdem. A ona mi drzo odveti, ze cely den som na infuzkach, ze ci si myslim, ze sa mi tie tekutiny odparuju von z tela? To uz som mala dost aj ja. O 22.hod., ked som stale nepotrebovala ist na wecko, mi povedala, ze mi ide zaviest citujem "pekacko". Povedala som je, ze nie som zdravotna sestra a budem jej vdacna, ak sa bude vyjadrovat tak, aby jej rozumel aj bezny smrtelnik. PK bola skratka pre permanetny kateter. Odisla do izby sestier a vratila sa s dalsou, asi rovnako starou sestrou a radili sa, co a ako, kam sa zavadza. Pozeram na ne, a to uz som dalej nemohla - povedala som, ze naozaj nie som testovacia mys a odmietam, aby mi cokolvek robili. Tak sa mi zacal vyhrazat, ze zavola primara. Suhlasila som, primar dal za pravdu mne, teda ze nie som povinna suhlasit s tym a slubila som, ze uz v noci urcite na toaletu budem musiet, poznam sa. potom sa mlada sestra na izbe s dalsimi troma zenami ulozila spat! Ano, lahla si do postele pre pacientov na izbe, kde kedykolvek mohol niekto z nas po operacii cokolvek potrebovat, pretoze sme boli nevladne. A spala. O 3. v noci som mala problem zobudit ju!
Na druhy den, v sobotu, som sa od rana vypytovala sestier i lekarov, co chodili na izbu, aby mi povedali, aku krv ma moje dietatko. Nechapali, co zas vyzvedam, preco s tym kazdeho otravujem a nikto mi nedal odpoved. Az o 13. hod., ked prisla vizita, som sa opat spytala lekarky. A ona zas, ze preco sa pytam + ostatni jej "oznamili", ze som sa to pytala vsetkych uz. A ja jej odpovedam, ze sa pytam preto, lebo mam Rh faktor negativny a ak ho ma babo pozitivny, musia mi pichnut protilatku, Rhegu. Lekarka mi pozrie do karty a stroho povie, ze sa nemusim obavat, ze mam pozitivny Rh faktor. Oci mi skoro z jamiek vyleteli! Jaaa??? Pozitivny? 25 rokov mam negativne rhcko a zrazu sa mi zmeni na pozitivne? Povedala, ze oni sa urcite nepomylili, ze to sa nemoze stat. Ked som jej ukazala tehotensku knizku + kartu z hematologie, vraj sa pomylili tam a ja mam urcite pozitivne. Nedalo im to vsak a na moje naliehanie mi odobrali krv. Samozrejme, pravdu som mala opat ja a moj faktor je negativny. Vtedy som sa opat spytala na babatko, ktoremu az vtedy! isli odobrat krv. Opat, dcerka ma krvny faktor poz. takze mne museli pichnut protilatky - v hodine dvanastej!!! (Musi sa pichnut do 72 hod. od porodu - inak by moje telo uz v zivote nevynosilo zaidne babatko). Proste katastrofa.
Naliehala som, aby ma prelozili uz na nadstandard a hned ako sa uvolnila postel, bola som tam. No a odtial to uz poznas, to si vychvalujem. Takze zaver - neociernujem Kramare, poporodne izby, teda nadstandard su skvele, aj starostlivost, len ta pooperacka..

Prítomnosť otca pri pôrode a cisárskom reze
Prítomnosť otca pri cisárskom reze v spinálnej alebo prehĺbenej epidurálnej anestézii je bežnou súčasťou pôrodu v Pôrodnici Bory. Otec ako sprievodná osoba predstavuje pre rodičku nesmiernu psychickú podporu. “Mamičky často uvádzajú, že vďaka tejto podpore sa po cisárskom reze rýchlejšie zotavili a ľahšie zvládli aj psychickú záťaž a stres, ktoré takýto operačný pôrod prináša. Cisársky rez je predsa len operácia ako každá iná, “ vysvetľuje MUDr. Zdravotnícky tím víta otca na sále ako pomocníka, ktorý je výraznou oporou pre rodičku. Reakcie zo strany rodičov sú prevažne pozitívne. "Keď sme sa s manželkou dozvedeli, že pôrod prebehne cisárskym rezom, mal som obavy, čo ma na sále čaká. Ale personál v Pôrodnici Bory bol mimoriadne ústretový a všetko mi dopredu vysvetlil. Prítomnosť pri narodení našej dcérky Niny bol najsilnejší moment môjho života. Vidieť ju prísť na svet a byť oporou pre moju manželku v tej chvíli bolo niečo, na čo nikdy nezabudnem. Záujem o prítomnosť na sále majú rovnako mladší aj starší rodičia.
Cesta k rodičovstvu #5: Príprava na pôrod
Porovnanie pôrodníc a dôležitosť informácií
Možno sa to za tých pár rokov zmenilo, ale v roku 2018 mali Kramáre veľmi ďaleko od baby friendly pôrodnice. Prečítajte si aj: Rodila som v Anglicku aj na Kramároch, môžem porovnávať.
Možno sa to za tých pár rokov zmenilo, ale v roku 2018 mali Kramáre veľmi ďaleko od baby friendly nemocnice.
Možno sa to za tých pár rokov zmenilo, ale v roku 2018 mali Kramáre veľmi ďaleko od baby friendly pôrodnice.
| Aspekt | Pôrodnica Kramáre (2018) | Pôrodnica Kramáre (neskôr) | Pôrodnica Bory |
|---|---|---|---|
| Prístup k rodičke | Nedostatočná pozornosť personálu, staré vybavenie | Popôrodná starostlivosť a nadštandardné izby pozitívne, ale pooperačná starostlivosť problematická | Ústretový personál, podpora otca pri cisárskom reze |
| Epidurálna analgézia | Podaná neskoro, zastavila kontrakcie | Nie je špecifikované | Dostupnosť EPI (značka: EPI) |
| Prítomnosť otca | Možná, ale s obmedzeniami | Áno, s prítomnosťou pri dieťati | Bežná súčasť pôrodu, významná podpora rodičky |
| Baby friendly prístup | Veľmi ďaleko od ideálu | Nadštandardné izby a starostlivosť pozitívne | Nie je špecifikované, ale dôraz na podporu otca implikuje priateľský prístup |
