Samovoľný potrat je spontánne ukončenie tehotenstva, najčastejšie v prvých týždňoch. Hoci ide o citlivú tému, je dôležité vedieť rozpoznať varovné príznaky, vedieť, kedy vyhľadať pomoc, a zároveň si pripomenúť, že vo väčšine prípadov nejde o zlyhanie ženy. Samovoľný potrat je strata tehotenstva bez vonkajšieho zásahu. V praxi sa často používa aj označenie spontánny potrat.
Vďaka pokrokom v neonatológii sa môže životaschopnosť plodu mimo maternice naďalej zvyšovať, už od začiatku 28. týždňa tehotenstva. Potraty sa delia na skoré (do 12. týždňa tehotenstva) a neskoré (12. až 24. týždeň tehotenstva), pričom prevažujú skôr skoré ako neskoré potraty. V druhom trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie, v našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice. V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu. Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ).
Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev. Konkrétne, častejšie sa vyskytuje v prvom trimestri, ale môže sa stať aj neskôr. Odhaduje sa, že približne 10 až 20 % známych tehotenstiev sa skončí potratom, pričom mnoho strát nastane ešte skôr, než žena zistí, že je tehotná. Riziko potratu určite stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20%. Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate.
Najčastejšie v priebehu 4 až 8 týždňov, no môže to byť individuálne. Väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra - prvých 12 týždňov tehotenstva. Najvyššie riziko potratu počas je práve v prvých týždňoch tehotenstva. Medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva sa riziko potratu ešte zníži.
Príčiny potratu
Príčin býva viac a často sa presná príčina vôbec nepotvrdí. Najčastejšie ide o náhodné chyby vo vývine embrya, najmä v prvom trimestri. V 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny.
Príčiny potratu v I. trimestri:
Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu. Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov. Riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri:
Za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri:
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočníkovej šnúry a plodových obalov. Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu. V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou. Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.
Rozpoznanie príznakov
Nie každé krvácanie v tehotenstve znamená potrat. Je dôležité vedieť, že špinenie sa môže objaviť aj pri tehotenstve, ktoré pokračuje normálne. Najmä na začiatku gravidity sa môže objaviť slabé krvácanie alebo pobolievanie podbruška bez toho, aby išlo o stratu tehotenstva. Avšak, krvácanie je v tehotenstve vždy podozrivým znakom potratu. Pri potrate do 16. týždňa tehotenstva (včasný potrat) dochádza najprv ku krvácaniu; potom nastávajú kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu. Ak je tehotenstvo v pokročilom štádiu, asi do 18. až 28. týždňa, príznaky sa môžu líšiť. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Medzi pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu, patria bolesti v podbrušku. V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr.
Typy potratov
Poznáme mnoho rôznych druhov potratov:
- Abortus imminens - hroziaci potrat: Pri tejto forme je cervikálny kanál ešte uzatvorený a gravidita intaktná. Dochádza však ku krvácaniu s bolesťou alebo aj bez nej. Prejavuje sa neurčitým tlakom v podbrušku a krvácaním z rodidiel. Pri prehliadke je krčok maternice celý a maternicová bránka uzavretá. Na ultrazvuku je viditeľný iba ohraničený, retroplacentárny hematóm. Tento sa môže ešte vyliečiť, pokiaľ nedôjde k potratu. Dôležitý je pokoj na lôžku a vyhýbanie sa fyzickej námahe.
- Zamlknutý potrat: Niekedy ide o tzv. zamlknutý potrat, pri ktorom sa vývin embrya zastaví, ale krvácanie sa neobjaví hneď.
- Abortus completus - totálny potrat: Patrí medzi skoré potraty, zriedkavo po 16. týždni tehotenstva.
- Abortus incompletus - neúplný potrat: Znamená neúplný potrat, nakoľko v maternici zostávajú kúsky placenty a plod odchádza postupne. Odchod plodu ako aj placenty je sprevádzaný bolesťami a pretrhnutím vaku. Vyskytuje sa prevažne medzi 16. a 28. týždňom tehotenstva.
- Syndróm miznúceho dvojčaťa: Nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Čo robiť po potrate?
Fyzické zotavenie býva individuálne. Krvácanie môže trvať niekoľko dní až približne dva týždne. Menštruácia sa zvyčajne vráti v priebehu niekoľkých týždňov. Jeden samovoľný potrat ešte automaticky neznamená problém s ďalším otehotnením. Mnoho žien následne donosí zdravé dieťa. Vo všeobecnosti sa odporúča riešiť ďalšie pokusy o otehotnenie podľa toho, ako sa žena cíti fyzicky aj psychicky a čo odporučí gynekológ. Ak sa samovoľný potrat zopakuje viackrát po sebe, netreba čakať príliš dlho s odbornou konzultáciou.
Strata tehotenstva je aj psychická strata. Pocity viny, smútku, hnevu či prázdna sú bežné. Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomôcť s vypracovaním plánu koncepcie.
V prípade, že sa vyskytnú komplikácie ako napr. vysoká horúčka alebo silné krvácanie, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé. Zotavenie vášho tela bude závisieť od toho, ako pokročilé bolo vaše tehotenstvo pred potratom. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov.
Prelomenie ticha o strate tehotenstva | Tanika Dillard | TEDxGreenville
Medicínska liečba a zásahy
Medicínska liečba je často kyretáž (výškrab), ktorý sa vykonáva z dôvodu odstránenia zvyškov placenty. Po samovoľných potratoch sa väčšia časť plodového vajca odlúči a potratí samovoľne. Niektoré jeho časti však zvyčajne zostávajú zadržané v dutine maternice. To spôsobuje krvácanie, pričom involúcia (zavinovanie, zmenšenie) maternice je veľmi spomalená. Pretože kanál maternicového krčka, spojujúci dutinu maternice s pošvou, sa pri spomalenej involúcii tiež nezatvára, zostáva otvorená cesta pre prienik choroboplodných baktérií z pošvy dovnútra maternice. Vývoj ochorenia potom komplikuje pridružený zápal a pacientku následne ohrozuje nielen rôzne silné krvácanie, ale aj infekcia. Tá sa môže postupne šíriť aj do okolia pohlavných orgánov. Infekcia môže preniknúť aj do krvného obehu a spôsobiť otravu krvi (sepsu). Samotné krvácanie býva pri niektorých potratoch také intenzívne, že s revíziou maternicovej dutiny nemožno dlho otáľať. Okamžité vyčistenie maternice a odstránenie zvyškov plodového vajca býva v takýchto prípadoch skutočne úkonom zachraňujúcim život. Vyškrabaním maternicovej dutiny sa odstránia všetky zvyšky, maternica sa stiahne, zmenší sa, krvácanie sa obmedzí na minimum. Výstelka maternicovej dutiny sa postupne zregeneruje a po niekoľkých dňoch sa stav upravuje.
V pokročilom štádiu tehotenstva (zhruba od 16. týždňa) sa musí dieťa narodiť zvyčajným spôsobom. Niektoré ženy sa rozhodnú aj pri skoršom potrate pre prirodzenú formu pôrodu, ktorá je síce fyzicky bolestivejšia, ale pôsobí na psychiku ženy veľmi pozitívne. Obidve možnosti prinášajú rôzne, no predsa len malé riziká. Ak nenastanú žiadne komplikácie ako napr. vysoká horúčka alebo silné krvácanie, mala by si matka sama zvoliť, akým spôsobom chce ukončiť tehotenstvo. V každom prípade je potrebné takúto situáciu konzultovať s lekárom.
V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu krčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.
Je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu do 12. týždňa, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu. No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.
Psychické dôsledky a podpora
Postabortívny syndróm (PAS, angl. postabortion syndrome, postabortion stress) sa v literatúre nachádza aj pod názvom postinterrupčný syndróm, prípadne ako akútny alebo posttraumatický stres následkom potratu. Je to komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok interrupcie alebo spontánneho potratu. Postihuje predovšetkým ženy, prípadne ich partnerov, či dokonca zdravotníkov, ktorí sa na interrupcii podieľali. Vtieravé predstavy (Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich nemôžu zbaviť.).
Keďže táto situácia je pre ženu psychicky náročná, mnohým ženám (párom) pomáha pri spracovaní tohto nepríjemného zážitku psychologické poradenstvo ako aj kontakt s podobne postihnutými ženami (svojpomocné skupiny). Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú.
Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
Možnosť ďalšieho tehotenstva
Jeden potrat, avšak, nezvyšuje riziko ďalšieho potratu. Väčšina žien obvykle dieťa donosí v poriadku. Potrat určite nevyhnutne neznamená, že už nebudete môcť mať dieťa. Ženy, ktoré už prekonali potrat, majú pri neskorších pôrodoch zvýšené riziko abortu. Možnosť opätovného otehotnenia však v princípe nie je narušená. Úspech ďalších tehotenstiev však závisí od príčin abortu. Ak ženu postihne viacero nedobrovoľných potratov, odporúča sa genetické vyšetrenie, aby sa zistila možná príčina tohto stavu.
Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené. Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom.
