Práca s textom a reprodukcia u detí: Rozvoj čitateľskej gramotnosti od útleho veku

Výskumy ukazujú, že ak sa číta dieťaťu nahlas, pomáha to zvyšovať jeho sebadôveru a schopnosť čítať.

A vedeli ste, že ak si dieťa píše denník, pomáha to k tomu, aby sa z neho stal lepší pisateľ a čitateľ?

Je dobré, keď dokážeme pre túto činnosť motivovať hlavne tie deti, ktoré so spomínanými aktivitami nesympatizujú.

Je potrebné vyskúšať viacej metód.

Možno niektorým deťom pomôže pri práci s textom to, že pracujú vo dvojici či v skupine, necítia sa osamotené a pri problémoch im pomôže spolužiak, ktorý premýšľa nad tou istou úlohou.

Jednou z možností práce s literárnym textom je párové čítanie.

Úlohou je zvládnuť text, ktorý rozdelíme na dve časti.

Každý z páru číta inú časť textu.

Prvú časť číta žiak A, druhú časť žiak B.

Po prečítaní žiak A referuje prvú časť textu žiakovi B.

Žiak B mu kladie otázky.

Potom žiak B referuje druhú časť textu žiakovi A a žiak A kladie otázky.

Takto spoločnými silami zvládnu celý text.

Podobne sa postupuje pri ďalšej kooperatívnej forme učenia, tzv. skladačke.

Žiakom rozdáme text tak, že každý žiak má jednu zo štyroch častí.

Vytvoríme tzv. expertné skupiny.

V prvej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 1. časť textu, v druhej tí, čo čítali 2. časť textu, v tretej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 3. časť textu a napokon v štvrtej skupine sa stretnú všetci, ktorí čítali 4.

Pre prácu v expertných skupinách zadáme nasledovné pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej časti príbehu.

Upozornite sa vzájomne na dôležité veci.

Vytvoríme nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1.časť, expert na 2., 3., a 4. časť.

Každý expert postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou.

Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie.

Príbeh v texte nie je ukončený.

Vymyslite koniec príbehu.

Každý sám vytvorí koniec príbehu a prečíta ho svojej skupine.

V skupine kolujú papiere.

Každý zo skupiny napíše na papier jednu vetu a posunie ho ďalšiemu v skupine, ktorý napíše ďalšiu vetu tak, aby nadväzovala na vety predchádzajúce.

Tak vznikne v každej skupine 4-5 záverov príbehu.

Žiakov v triede môžeme motivovať aj prostredníctvom tejto aktivity.

Žiaci postupne hovoria vety, rozprávajú v poradí za sebou.

Ak sa snažia, môžu spoločnými silami vytvoriť vlastný príbeh.

Keď máme viac času, môžeme pre žiakov pripraviť zaujímavú aktivitu.

Prefotíme texty z knižiek, rozstriháme ich, poprehadzujeme a nalepíme na papier.

Deti sedia v kruhu.

V strede je klobúk, v ktorom sú na lístkoch napísané vety z viacerých rozprávok.

Svoje schopnosti si žiaci môžu preveriť aj pomocou reprodukcie prečítaných textov.

Aby nereprodukovali stále ten istý text, postupujeme tak, že knihu čítame po častiach a každú časť reprodukujú maximálne dvaja žiaci.

Žiaci v staršom školskom veku musia mať neustále pocit, že robia niečo potrebné a prospešné.

Môžeme teda vymyslieť aktivitu, ktorá súvisí s tvorbou nástenky pre mladších spolužiakov o prečítaných knihách.

Nástenka by mali byť umiestnená na dostupnom mieste na chodbe školy.

Jej zameranie môže byť rôzne, podľa toho, akú tému si žiaci vyberú.

Napríklad: Kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, Kniha, ku ktorej sa rád(rada)vraciam, Kniha, ktorá ma rozosmiala a podobne.

Žiaci môžu postupovať tak, že napíšu napríklad stručný obsah knihy, ďalej k tomu pripoja svoj názor, v ktorom vysvetlia dôvod výberu knihy podľa témy, môžu nakresliť ilustráciu ku knihe, navrhnúť obálku knihy, navrhnúť reklamu na predaj knihy a podobne.

Potom môžu umiestniť k nástenke nejakú schránku, do ktorej ostatní žiaci školy vhadzujú svoje postrehy a názory o tom, ktorá práca ich najviac zaujala a ktorú z ponúkaných kníh by si radi prečítali a prečo.

Postupné čítanie knihy môže byť obohatené aj o tvorbu komiksu na prečítanú tému.

Komiks môžu urobiť na výkres, ale i v počítači.

Následne môžeme pripraviť výstavu komiksov a tiež vyhodnotiť najlepšie.

Jednoduchšou aktivitou, ktorá si nevyžaduje zložitejšiu prípravu a priebeh, je skladanie rozstrihnutej básne alebo prozaického textu.

Žiakov rozdelíme do skupín, v obálke im dáme rozstrihnuté texty.

Žiaci ich musia čítať a ukladať v správnom poradí.

Cieľom tohto článku je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti od útleho veku, zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní.

S tým súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, počúvanie, myslenie a preberanie gramaticky správnej výslovnosti.

Predškolské vyučovanie neznamená učiť sa písať a čítať, ale je chápané ako komplex vzájomne prepojených a rovnocenných zložiek, týka sa rozprávania, počúvania, vzájomnej komunikácie, stretávania sa s písmom v písanej a čítanej forme (Lipnická 2009).

Na rozvoj materinského jazyka nám najlepšie slúži čítanie kníh, maľované čítanie, z ktorých dokáže dieťa prerozprávať obsah, podľa ilustrácií v knihe, teda ide o rozvoj verbálnej reči.

V komunikácii dieťa uplatňuje a prepája tri základné jazykové roviny: lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú a foneticko-fonologickú (Kikušová, 1997/98), štvrtú rovinu pragmatickú pridávajú autorky Petrová a Valášková (2007, s. 16).

Čas strávený s knihou pomáha dieťaťu rozvíjať fantáziu, predstavivosť a tak výrazne pomáha pri rozvoji reči.

Podľa McKeown a Beck (2006) hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu sprostredkovaného dieťaťu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby.

Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií, technológií, ako sú televízia, počítače, mobily, kedy sa deti stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií, čo musíme korigovať ako rodičia aj učitelia.

Už v útlom detstve je dobré oboznamovať dieťa s knihou, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým príde do kontaktu v čítanke a iných učebniciach, ktoré sú zväčša ešte doplnené aj o ilustrácie.

Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je predpokladom pre úspešné uplatnenie sa v živote.

Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií.

V predškolskom zariadení je kniha vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

Rozvoj komunikačnej stránky vymedzuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie (2016, s.10-12), podľa ktorého učiteľky zohľadňujú celostný rozvoj detí.

Učiteľ cieľavedomo pôsobí na dieťa svojim pedagogickým pôsobením, vhodným výberom metód a vzdelávacími zámermi, aby akákoľvek aktivita bola prínosom pre deti a mohla rozvíjať jeho elementárne kompetencie, na ktorých buduje počas primárneho vzdelávania.

Deti sa stretávajú s knihou od malička, v domácom prostredí prichádzajú do kontaktu s prvou knihou, ktorou môže byť mäkká pískacia ilustrovaná knižka, neskôr to môže byť leporelo a v predškolskom zariadení sa stretávajú s knihou v tvrdej alebo mäkkej väzbe.

aby dieťa správne pochopilo obsah knihy je potrebná správna technika čítania, teda plynulé čítanie s porozumením, ktorým môže učiteľ, rodič urobiť z dieťaťa dobrého čitateľa.

Čítanie kníh posilňuje u detí rozvoj jazykových schopností.

Ide o stimuláciu hovorenej reči na úrovni všetkých zložiek - slovná zásoba, gramaticky správneho, spisovného a sociálne primeraného vyjadrovania sa (ŠVP, 2016, s. 10).

Deti sa učia krátke texty spamäti, recitujú ich a učiteľka dbá na správnu výslovnosť - artikuláciu.

Realizujú sa jazykové hry na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek - s, c, z, dz, š, č, ž, dž) a slabikotvorných spoluhlások (r, ŕ, l, ĺ) (ŠVP, 2016, s. 25).

Detská literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy.

Dieťa, podľa Gavoru (1992), rozvíja procesy vnímania, porozumenia a zapamätania.

Vnímanie textu registruje grafické prvky textu, dekóduje text, označuje sa ako technika čítania.

Porozumenie textu vyžaduje myšlienkové operácie, pretože ide o proces vytvárania asociácií medzi javmi objektívnej reality a textom, medzi prvkami textu a vedomostnou štruktúrou čitateľa.

Zapamätanie si textu je proces vštepovania informácie do pamäti v kontexte, v ktorom je zasadená.

Prostredníctvom knihy dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti z prečítaného textu a vytvára si tak vzťah k čitateľským návykom.

Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a dobrú atmosféru, nikým a ničím nerušenú.

Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či deti pochopili všetky slová, nechať im čas premýšľať o texte.

Učiteľka ako aj rodič má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora a ilustrátora knihy.

Autorka Zápotočná (2005) tvrdí, že znalosť písmen pred nástupom do školy nemôže uškodiť, pretože zodpovedá úspešnosti v jeho počiatočnom čítaní.

Cieľom učiteľky v materskej škole je podporovať kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť, nárečie u dieťaťa a súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života.

Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím, ktoré tvorí napr. vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti ako je učebný text, ale môžeme sem zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti vhodne zvolené metódy rozvíjania komunikačných schopností.

Medzi najčastejšie používané metódy komunikačnej schopnosti patrí podľa Kikušovej, 1997/98, Lipnickej, 2009, Lopušnej, 2008: ranný kruh, ktorý je jednou z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách, náladách pričom využívajú kongnitívno-psychické procesy; vhodným spôsobom prepojenia textu a obrázku pri čítaní je metóda lona, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu, poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu (knihy môžu byť vytvorené deťmi, učiteľkou alebo hotové); slovná banka - učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napr. z rozprávky o Červenej čiapočke na dva papiere, jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle.

Súčasne učiteľka číta text a vysvetľuje význam slov.

Metóda spoločného čítania, pri ktorej učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy, rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu (využitie metód tzv. prediktabilných kníh - opakujúceho sa textu, maľované a riadené čítanie); metóda jazykovej skúsenosti, kde učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta, čo umožňuje sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy; metóda pojmovej mapy, pomocou ktorej deti priraďujú pojmy k vybranej téme, rozprávke; metóda triedneho časopisu, do ktorého deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a pod.

Prostredníctvom tvorivej dramatiky je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry“ (A. Škoviera, 1980, s. 201).

E. Machková (1992) definuje tvorivú dramatiku ako umeleckú výchovu, ktorá môže priniesť deťom radosť, obohatiť ich o vlastné zážitky, navodiť uvoľnenie sprostredkovať nové poznatky a skúsenosti v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja dieťaťa.

Umožní dieťaťu osvojiť si prakticky sociálne roly, rozvíjať aktivitu a schopnosť komunikácie, návyky, potreby, tvorivosť.

Zo spomenutých metód si môže učiteľ vybrať tie, ktoré sú vhodné pre vekovú skupinu detí.

Pri čítaní knihy učiteľka musí dbať na rôzne vplyvy, ktoré môžu narúšať atmosféru, predovšetkým zabezpečenie pokojnej a pozitívnej atmosféry v triede.

Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede, akceptuje všetky odpovede detí a nehodnotí ich, kladie otvorené otázky, učí deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapája všetky deti, aj tie menej aktívne.

Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či porozumeli prečítanému textu.

Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh, tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré v príbehu boli spomenuté.

Opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe.

Rozprávať sa o dobrých skutkoch a tých zlých, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo.

Diskutovať o postavách, prečo konali tak ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony, deti.

Na záver dať im možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo.

Tieto odpovede od detí získa učiteľka prostredníctvom otázok, ktoré dáva deťom počas čítania a po prečítaní celého obsahu textu.

Vhodnou aktivitou na rozvíjanie gramotnosti pre deti predprimárneho vzdelávania sú vystrihovačky písmen, ktoré učiteľka poskytne deťom, a to z vystrihnutých hlások deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová, prípadne písmená môžu zoraďovať na plastovej podložke, môžu ich triediť, inou zábavnou formou je aj písanie do múky, alebo piesku.

estetický zážitok - slovesná hodnota rozprávok, estetické cítenie.

Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom.

Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie.

Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom knihy, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné v triede.

Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej.

Umožniť stretnutie sa s autorom detskej literatúry, ktorý dokáže dieťa motivovať ešte viac.

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia je rozvíjanie komunikačných kompetencií (ŠVP, 2016).

Prierezovou témou podľa ŠVP je predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti.

Gramotnosť, či už predčitateľská, grafomotorická, pisateľská, prírodovedná, matematická, finančná, kultúrna, multikultúrna, funkčná, cestovateľská, dopravná, počítačová, mediálna, zdravotná, právna a pod., sa prelína celým obsahom výchovy a vzdelávania v materskej škole.

Oboznamovať dieťa s knihou, je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní.

Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám.

Cieľavedomým pedagogickým pôsobením učiteľa na dieťa, vhodnými metódami a vzdelávacími zámermi rozvíja elementárne kompetencie dieťaťa, na ktorých dieťa buduje a rozvíja gramotnosť v primárnom vzdelávaní.

Kroky k porozumeniu textu u detí:

1. Dbám na výber vhodného textu: rozširovanie slovnej zásoby, štylizácia prispôsobená detskému čitateľovi, dĺžka, prepojenie s vlastnými skúsenosťami dieťaťa, morálny odkaz príbehu a pod.
2. Čítam v pokojnej atmosfére: dieťa je v pohodlnej polohe usadené, príp. leží, nie je rušené a rozptyľované vonkajšími vplyvmi, cíti sa dobre a v pohode.
3. Nové, zastarané, neznáme slová, prirovnania a i. vysvetlím ihneď: napr. čo to znamená, že niekomu „zamrzol úsmev na tvári“? Mesiačik Sečeň, to bol zimný mesiac január.. a pod.
4. Bezprostredne po prečítaní textu kladiem otázky: otázky sú prispôsobené textu, veku a úrovni detského čitateľa (resp. poslucháča) v poradí od najnižšej úrovne porozumenia textu po najvyššiu, nasledovne:

Prečo je čítanie dôležité pre deti?

• Zvyšuje sebadôveru a schopnosť čítať.
• Pomáha k tomu, aby sa dieťa stalo lepším pisateľom a čitateľom.
• Rozvíja fantáziu a predstavivosť.
• Výrazne pomáha pri rozvoji reči.
• Rozširuje slovnú zásobu a prispieva k rozvoju aktívnej i pasívnej slovnej zásoby.
• Rozvíja jazykové a komunikatívne kompetencie.
• Posilňuje rozvoj jazykových schopností a stimuluje hovorenú reč.
• Rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu.
• Dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti, vytvára si vzťah k čitateľským návykom.
• Učí sa chápať a poznávať hodnoty a pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom.
• Pomáha riešiť ťažšie situácie.

Kľúčové metódy a aktivity na rozvoj práce s textom u detí:

• Párové čítanie: Spoločné čítanie a referovanie častí textu.
• Skladačka (Jigsaw): Práca v expertných a následne zmiešaných skupinách na pochopení celého textu.
• Tvorba konca príbehu: Spoločné alebo individuálne vymýšľanie pokračovaní textov.
• Tvorba vlastného príbehu: Spoločné písanie viet, ktoré nadväzujú jedna na druhú.
• Práca s rozstrihaným textom: Skladanie rozstrihaných básní alebo prozaických textov.
• Reprodukcia prečítaných textov: Prerozprávanie častí textu.
• Tvorba nástenky o prečítaných knihách: Zhrnutie obsahu, vlastný názor, ilustrácie, návrhy obálok a reklám.
• Tvorba komiksu: Vizuálne spracovanie prečítaného textu.
• Ranný kruh: Diskusia o emóciách a náladách.
• Metóda lona: Spojenie textu a obrázku pri čítaní, sledovanie smeru čítania.
• Slovná banka: Skladanie rozstrihaného textu podľa predlohy.
• Spoločné čítanie: Diskusia o prečítanom texte.
• Metóda jazykovej skúsenosti: Prevod hovorenej reči do písanej formy.
• Metóda pojmovej mapy: Priraďovanie pojmov k téme.
• Metóda triedneho časopisu: Tvorba obsahu deťmi.
• Tvorivá dramatika: Aktívny prístup k životu prostredníctvom dramatickej hry.
• Vystrihovačky písmen: Skladanie slov z písmen.
• Písanie do múky alebo piesku: Hravé precvičovanie písmen.

Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá.

Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť.

Význam gramotnosti v predškolskom veku:

• Predstavuje predpoklad pre úspešné uplatnenie sa v živote.
• Prebieha celým obsahom výchovy a vzdelávania v materskej škole.
• Je nevyhnutná pre plynulé nadviazanie na primárne vzdelávanie.

tags: #praca #s #textom #reprodukcia #deti